Tak sa začal aj príbeh mojej kamarátky. V jedno jarné dopoludnie, keď som si už ako dôchodkyňa užívala prácu v záhradke na chalupe, ma ako blesk z jasného neba zasiahla správa, že priateľka a bývalá kolegyňa leží v nemocnici s podozrením na rakovinu hrubého čreva. Zavolala som jej a z jej rozprávania mi behal mráz po chrbte. Najprv ju morili vysoké horúčky, ktoré nechceli ustúpiť ani po užívaní antibiotík. Náhle chudnutie, ktoré by pred časom s radosťou privítala, tiež neveštilo nič dobré. Zakončila to tak, že iné ťažkosti nemá a teploty sa už podarilo normalizovať. Už-už pomýšľala na odchod domov s tým, že ju tam čaká kopa nevypranej bielizne, špinavé okná a iné domáce práce, keďže sa blížila Veľká noc. Len tak mimochodom spomenula, že jej chceli spraviť kolonoskopické vyšetrenie hrubého čreva, ale to odmietla, lebo jej ktosi povedal, že to bolí.

Počas jej rozprávania som celý čas premýšľala nad tým, ako ju citlivo naviesť na to, že také vyšetrenie je v jej prípade vhodné, lebo môže objasniť príčinu všetkých ťažkostí a napokon rakovinu. To som nechcela pred ňou pripustiť. Pripomínala som jej, že už v živote vydržala aj horšie veci – veď aj pôrod troch detí nebola maličkosť, preto nech nedá na reči iných a nemá sa báť hadičky v zadku. Ona oponovala, že už sa rozhodla ísť domov, že to povedala aj primárovi, ktorý tým vôbec nebol nadšený a upozornil ju, že v krátkom čase sa tomu aj tak nevyhne. Nahnala mi vodu na mlyn. Pobádala som ju, aby svoje rozhodnutie zmenila, nech ide hneď za lekárkou a oznámi jej, že s vyšetrením súhlasí. „Vieš, pri takom vyšetrení zoberú vzorku sliznice a zároveň prezrú vnútrajšok hrubého čreva,“ nevzdávam sa a vysvetľujem. „Dobre, ale budeš ma mať na svedomí!“ súhlasí napokon chvejúcim sa hlasom. Chlácholila som ju: „Ajajáj, koľkí to už prežili! Nie si prvá ani posledná. Uvidíš, ešte mi budeš ďakovať, že to máš za sebou a nebudeš musieť stále myslieť na to, čo ak... A keď ťa to bude pri vyšetrení bolieť, povedz im, že kašleš na to a ideš domov s hadičkou v zadku,“ snažila som sa ju rozosmiať a sľúbila, že ak všetko dobre dopadne, zapijeme to skvelým vínom.

Už príprava na vyšetrenie napovedala, že ide o vážny problém. Potvrdila sa rakovina hrubého čreva s rozsiahlym nádorom. Operácia prebehla v hodine dvanástej. Po nej nasledovala dlhodobá chemoterapia. Moja kamarátka žije. A často mi nezabudne pripomenúť, že som bola jej anjel strážny. Nebyť môjho naliehania, vraj by už medzi nami nebola. Nech ten naozajstný strážny anjel stojí pri nej aj naďalej!

Pošlite nám na lesk@lesk.sk váš zaujímavý životný príbeh! Zverejnený odmeníme knižnou cenou.

Skutočný príbeh: Pomohla som kamarátke odhaliť rakovinu

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Pomohla som kamarátke odhaliť rakovinu

Súvisiace články

Skutočný príbeh čitateliek: Od chudnutia nás odradila kostra

Skutočný príbeh čitateľky: V kúpeľoch sa mi zvrtol život

Výber pre vás