Vždy som patrila medzi ľudí, ktorí majú triezvy pohľad na svet. Ak niekto rozprával o nadprirodzených veciach, pokladala som to skôr za spestrovanie si života dospeláckymi rozprávkami a neprikladala som tomu žiadny význam. Už od malička sa mi každú noc snívajú rôzne sny. Niektoré sa sem-tam opakujú, iné sú akoby skladačkou toho, čo som videla, zažila či len fantáziou pozliepanou z rôznych situácií. Nikdy som im nevenovala veľkú pozornosť.

Pred piatimi rokmi sa mi prisnil sen, ktorý ma prenasledoval každú noc takmer týždeň. Budila som sa uprostred noci a manžel ma chlácholil, no v jeho očiach som videla zvláštny výraz. Chcel, aby som mu povedala, čo za sen ma to noc čo noc máta, vraj to niekedy pomáha, aby sa sen už nevracal. Tak som mu ho čo najpodrobnejšie popísala. Šla som v noci po pokosenej lúke, uprostred ktorej stál strom. Ako som sa k nemu blížila, videla som, že je úplne bez lístia. Rozpínal konáre doširoka, ale všetko bolo stále zahalené v tme. Zo stromu náhle začalo niečo padať. Keď som podišla bližšie, zistila som, že je to perie. Bolo celkom čierne. Zapla som svetlo a videla, ako sa otvára nebo a vtedy som zbadala, že perie nepadá, ale stúpa k nebu a je zrazu nádherne snehobiele. Pocit, ktorý som pri tom pohľade mala, bol neopísateľne krásny. Nebo perie pohltilo a vtedy som sa zakaždým zobudila.

Po týždni mi to nedalo a zašla som za kamarátkou, o ktorej som vedela, že vie vykladať sny. Kúsok po kúsku mi sen vysvetľovala. Vraj pokosená lúka, po ktorej som kráčala, znamená, že sa v mojom živote deje niečo dôležité. Holý strom spolu s čiernym perím jasne poukazovali, že to „niečo“ nebude nič dobré. A symboliku otvoreného neba som aj bez slov priateľky vytušila. Smrť. Najviac ma však zaujal výklad zapnutého svetla, ktorý znamenal, že prídem na niečo, čo sa predo mnou tají. Spomenula som si na manželov zvláštny výraz, keď ma v noci upokojoval. Bezhlavo som sa rozbehla za ním do práce a vybafla na neho, aby mi okamžite povedal, čo s ním je. Objal ma a smutne sa pousmial. Ubezpečil ma, že on je v poriadku. No môjmu otcovi pred vyše mesiacom diagnostikovali rakovinu prostaty v pokročilom štádiu. Moji rodičia sa mi to báli povedať a poprosili aj môjho muža, aby mi nič neprezradil.

Zostala som stáť ako obarená. V prvom momente sa mi zdalo, že už nikdy nebude nič dobré, no vzápätí som si spomenula na krásne snehobiele perie vznášajúce sa do otvoreného neba. Zaťala som sa. Ak má otec odísť, budem to musieť nejako zvládnuť, ale dovtedy si s ním chcem užiť každú možnú chvíľku. Na ten čas, ktorý sme vtedy všetci ako rodina strávili, nikdy nezabudnem. Kým otec vládal, vystrájali sme ako malé deti. Neskôr sme za ním chodili do nemocnice a čítali mu jeho obľúbené knižky, aj keď už často ani nevnímal. Keď nám lekári oznámili, aby sme sa s otcom rozlúčili, povedala som mu o svojom sne. Teda len o jeho konci – ako sa perie zo stromu krásne vznieslo do otvoreného neba. Presne tak si teraz predstavujem, že sa jeho snehobiela duša vzniesla do nebies. Nádherne a ľahučko ako pierko.

Skutočný príbeh: Rodinné tajomstvo odhalil môj prorocký sen

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Rodinné tajomstvo odhalil môj prorocký sen

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Až prasknutá lebka mi ukázala realitu

Skutočný príbeh: Vylákal ma do cudziny a vzal mi pas

Skutočný príbeh: Moja dcéra nafotila v zahraničí akty!

Skutočný príbeh: Zaľúbila som sa do ženatého muža

Skutočný príbeh: Tajne randím so svojím profesorom

Skutočný príbeh: Zblížila nás až dopravná nehoda

Skutočný príbeh: Vydala som sa v 50-ke a hneď dvakrát

Skutočný príbeh: Po potrate ma vysťahoval z domu

Skutočný príbeh: Dobrodružstvo s milovníkom latexu

Skutočný príbeh: Ako som sa na chvíľu stala celebritou

Výber pre vás