Skutočný príbeh: Až prasknutá lebka mi ukázala realitu

Moja najlepšia kamarátka a kolegyňa Gabika organizovala chatu. Pozvala mňa aj môjho vtedajšieho priateľa Miloša. Mala tam ísť aj jej rodina a švagrovci s rodinami. Miloš sa zaťal, že on nikam nejde, pretože ich nepozná, ale že keď chcem, tak môžem ísť sama. Keď som za ním asi 2 týždne pred chatou prišla a povedala som mu, že idem, spustil na mňa, že je to poriadne blbý nápad. Táto jeho reakcia ma ani veľmi neprekvapila. Boli sme spolu už 4 roky, ale každý bol úplne iný. Tak som ho nechala, nech vychladne, a ďalej sme sa o tom nerozprávali. Medzitým Gabika pozvala ešte nášho kolegu Domina. A prišiel deň D. Mali sme s Dominom rannú. Dohodli sme sa, že keď nejde môj priateľ, tak ma na chatu vezme on. Keď sme tam konečne dorazili, už bol podvečer. Deti behali po dvore, rodičia sedeli pri ohni. Prišli nás privítať a poukazovali nám chatu. Vybrali sme si veci z auta a každý si ich dal do izby, kde mal spať. Tá moja bola na poschodí. Keď som prvýkrát išla po schodoch, tak som Gabike povedala: „Z tých schodov raz niekto škaredo spadne“. Zahriakla ma, aby som o takých veciach nežartovala.

Strávili sme príjemný večer pri ohníku. Pripravili sme si večeru, zabávali sme sa, rozprávali a fotili. Všimla som si, ako ma po celý čas pozoruje jeden z Gabikiných švagrov – Roman. Vedela som, že je rozvedený. Bol mi celkom sympatický. Nikdy sme sa nerozprávali a tie roky, čo sme sa poznali, sme sa len párkrát pozdravili.
Potom som odbehla na toaletu. Keď som odtiaľ vychádzala, zle som stúpila, udrela som si hlavu a zletela som dolu schodmi. Zamdlela som. Prvý bol pri mne Roman, prefackal ma, aby som sa prebrala. Potom ma zdvihli a odniesli do postele na prízemí. Celú noc bdel pri mne Gabikin manžel. Keď som ráno vstala, pobolievala ma hlava, ale inak mi nič nebolo. Šla som sa napiť a opäť si ľahnúť, no vtedy sa mi začala krútiť hlava a bolo mi zle od žalúdka. Nevedela som prečo. Keď za mnou prišla Gabika a povedala mi, čo sa stalo, tak mi napadlo, že si zo mňa robí srandu. Na nič som si nepamätala. Postupne som jej začala veriť, keďže mi bolo čoraz horšie.

Zavolali mi sanitku. V nemocnici mi zistili otras mozgu a nechali si ma tam na pozorovaní. Gabika zatiaľ obvolala moju rodinu a volala aj Milošovi. Ten mi hneď volal naspäť a kričal do telefónu. Vraj vedel, že sa niečo také stane a prečo som si nedávala pozor. Nemala som silu a ani náladu mu niečo vysvetľovať, tak som mu položila. A to bolo ešte horšie. Potom volal, že on ma nepríde pozrieť, pretože je to ďaleko. A takto to išlo celý čas, čo som tam ležala. Vždy len samé výčitky. Mala som dosť času nad všetkým rozmýšľať a zistila som, že takto to ďalej nejde. Po príchode domov ma rodina privítala. Bola som rada, že som konečne s nimi. Chodila som po vyšetreniach, mala som modriny na hlave, monokel na oku a zistili mi prasknutú lebku. Miloš ma neprišiel ani raz pozrieť. Asi po troch týždňoch som mu zavolala a povedela, že to nemá zmysel a chcem to ukončiť. To dobehol hneď. Ale nepomohlo mu to. Veľa som nad tým premýšľala a bola som pevne rozhodnutá.

Gabika mi volala, že sa na mňa pýtal Roman a nechal ma pozdravovať a či mu môže dať môj mail. Súhlasila som. Začali sme si písať a cez vychádzky za mnou začal chodievať. Veľa sme sa rozprávali a zistili sme, že máme toľko spoločného. Slovo dalo slovo a v máji ubehol už rok od našej svadby. Narodil sa nám aj krásny syn. Manžel často zo žartu vravieva: „Spadla mi k nohám, tak to nezober.“ Keby mi niekto povedal, že jedným pádom zo schodov sa všetko zmení, tak by som mu asi neverila.

Lenka