Bolo tesne pred Vianocami, keď sa moji rodičia rozviedli. Mala som sotva jedenásť a predstavy o šťastnej a milujúcej rodine som sa so stupňujúcimi sa rodičovskými hádkami celkom vzdala. Mama s otcom sa dohodli, že pokým neukončím ročník, budeme žiť ešte spolu. Až prišiel ten osudový deň – koniec školského roka. Otec si našiel byt a presťahoval sa, s mamou sme išli bývať k babke. Myslela som si, že rozpad rodiny bude pre mňa v živote to najťažšie, ale to som ešte netušila, čo ma čaká.

Nadávky a výčitky od vlastnej babky, že otec zničil mame mladosť, boli na dennom poriadku, odkedy sme sa nasťahovali. Hoci som mala len jedenásť rokov, babka ma označovala za „štetku“, ktorá spáva s každým na sídlisku, pretože som sa určite podala na druhú babku. Nenávisť mojej babky z maminej strany k otcovi a druhej babičke bola taká silná, že ma jej ostré urážky a ponižovanie dostali do zúfalého stavu. Mnohokrát som si vypočula, aká som zbytočná, a že som sa nemala ani narodiť. Mama vedela, čo sa doma deje, ale nemala toľko síl, aby to zastavila. Vždy mi vravela, že keď vyrastiem a doštudujem, odídem ďaleko a všetko sa zmení. Vraj sú na svete aj horšie veci ako to, čo sa deje u nás doma... Ani viacnásobný útek z domu mi nikdy nepomohol. Stále to pokračovalo. Z toľkej beznádeje som si raz vzala lieky a skončila v nemocnici na výplachu. Zobudil ma až plač mamy nad mojou posteľou. Sľúbila mi vtedy, že sa všetko zmení, že už budem šťastná a ona sa o to postará. Vydržalo jej to presne týždeň po mojom návrate z nemocnice. Všetko sa opakovalo, bolo to časom ešte horšie, babka si ku mne dovoľovala čoraz viac.

Vždy som sa tešila na víkendy u otca, kde som sa cítila bezpečne. S jeho priateľkou som si výborne rozumela. Obaja ma vedeli vyobjímať, porozprávať sa so mnou, zaujímalo ich, čo ma trápi. Láska, ktorú som dostávala od iných, mi pomáhala pokračovať ďalej, nevzdať sa a bojovať. V tom období mi viac pomohli cudzí ľudia ako rodina.Vždy, keď som šla po meste a videla šťastné deti obklopené láskou svojich babičiek, závidela som im. Nerozumela som tomu, prečo si ma babka nikdy neprivinula k sebe a nepobozkala, nedala mi svoju lásku, ako to robia všetky ostatné. Prečo nemala zo mňa radosť? Prečo som pre ňu bola len tá, čo sa nemala narodiť? Túto otázku si so sebou stále nosím v hlave.

Teraz som už dospelá, preč od babky, preč od týrania a ponižovania. Bolesť v srdci mi však ostane navždy, pretože niekedy psychické týranie bolí viac ako to fyzické. Teta mi ešte aj dnes vravieva, že bolesť vo mne ostane navždy, ale nikdy by sme nemali dusiť nenávisť k inému človeku v sebe, lebo nás to pohltí. Preto sa snažím babke postupom času všetko odpustiť, ale je to veľmi ťažké...

Skutočný príbeh: Vlastná babka mi najviac ublížila

Výber pre vás

Skutočný príbeh: Vlastná babka mi najviac ublížila

Súvisiace články

Smutná spoveď čitateľky Lesku: Manžel nám zničil život

Skutočný príbeh: Zaľúbil sa do mňa vďaka malému podvodu

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Šialená posadnutosť: Má 50 bábätiek, pre ne ju opustil manžel

Sexi krásavec v jej posteli zlyhal: Priznal, že je gay!

Výber pre vás