Pani Jana Kršáková má šesťdesiatdva rokov. V jej skromnom príbytku, kde býva s postihnutým bratom Ferkom, o ktorého sa stará, nás víta veľmi srdečne. Hoci žije skutočne biedne a nemá z čoho rozdávať, čaká nás s domácou štrúdľou a začína rozprávať.

„Ako dvadsaťpäťročná som ovdovela po takmer sedemročnom manželstve. Jozef si vzal život. Bol to veľmi pracovitý muž, dokonca veľmi rád vyšíval. Ostala som s troma dcérami sama. Dievčatá mali päť, tri a jeden a pol roka. O najmladšiu sa rok starala moja mama, aby som mohla nastúpiť do práce. Deti boli malé, znášali to celkom dobre. Opakovala som im, že ocko len spí a keď budú dobré, vráti sa. Cítila som sa bezradná. Už som chcela so všetkým skončiť, pomôcť na druhý svet aj deťom. Pomohla mi však viera v Boha, aby som vydržala,“ vraví Jana, ktorá vtedy žila v Martine a hneď po smrti muža sa zamestnala, aby mala z čoho živiť deti a domácnosť. „Vtedajšia pani vedúca mi veľmi pomohla. Zamestnala ma v hotelovom zariadení, kde som štyri hodiny upratovala, ďalšie štyri pomáhala v kuchyni. A navyše mi dovolila vodiť dve staršie dcéry so sebou a ona sa o ne počas dňa starala.“

Po ôsmich rokoch sa spoznala s druhým manželom Pavlom. „Bol na rekreácii v zariadení, v ktorom som pracovala. Dcéra Helena chodila za mužmi, a pýtala sa ich, či by jej niekto z nich nešiel za ocka. Zo žartu sa stala skutočnosť. Po štyroch mesiacoch známosti sme sa zosobášili. Bol to úžasný človek, miloval deti. Boli sme znovu súdržná rodina. Až raz ráno sa mi posťažoval, že sa necíti dobre. Napriek tomu šiel do práce. Tam odpadol a odviezli ho do nemocnice. Po týždni zomrel. Denne som za ním chodila. Bola som tehotná a na synčeka sme sa veľmi tešili. Verila som, že sa z toho dostane. Žiaľ. Prišla som o druhého manžela a o dva dni aj o naše spoločné dieťa. V tom období sme mali rozostavaný dom v Klenovci, takže na všetko som ostala zas sama,“ šokuje svojím príbehom.

Aj po druhom nešťastí jej pomohla viera a práca. Podporovali ju deti. Pätnásť rokov žila pani Jana sama. „Keď som bola v Nitre na preliečení, stretla som svojho tretieho partnera. Mal 63 rokov a našiel vo mne spriaznenú dušu. Raz ma pozval na hody k nim do Volkoviec a už som tu zostala. V tom čase som sa už starala o Ferka, takže mojou podmienkou bolo, že ma musí prijať aj s ním. Hneď súhlasil. Nechcela som sa už vydávať, ale trval na tom. Boli sme manželmi dvanásť rokov. Bol mi oporou vo všetkom. Zdravotné problémy mi však minulý rok zobrali aj jeho. Zomrel mi doma v náručí,“ spomína.

Napriek tomu, čo má pani Jana za sebou, nevzdáva sa. Žije, ako jej možnosti dovoľujú. „Neraz som sa pýtala, prečo mám toľko nešťastia v živote. Veď nikomu som nič neurobila. Verím však, že keď mi Pán Boh zobral blízkeho človeka, vždy mi poslal niekoho na pomoc. Väčšinou sú to cudzí ľudia. Možno aj teraz mi ešte zošle muža, ktorý bude chápavý, pomôže mi s ťažko chorým bratom a postará sa aj o mňa,“ dodáva na záver pani Kršáková, ktorej predstava o krásnom živote sa, žiaľ, nikdy nesplnila. „Ako osemnásťročná som snívala, že si nájdem muža, ktorý bude mať auto, dom, chatu a budeme si kade-tade chodiť. A vidíte, ako som dopadla.“

Trojnásobná vdova Janka: Neviem, prečo ma Boh tak skúša

Výber pre vás

Trojnásobná vdova Janka: Neviem, prečo ma Boh tak skúša

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Jeho nevera zničila našu lásku

Skutočný príbeh: Mŕtvi starkí nám dali zhora znamenie

Skutočný príbeh: Manžel mi na Vianoce vrátil dcérky

Skutočný príbeh: Frajer mi skoro dokaličil otca

Skutočný príbeh čitateľky: Moju dcéru mi vzala sekta!

Skutočný príbeh: Už 25 rokov sa nemôžem vrátiť domov

Skutočný príbeh: Odpustila som mužovi nemanželské dieťa

Skutočný príbeh: Kvôli láske som roky viedla dvojitý život

Skutočný príbeh: Zápal rohovky mi priniesol lásku

Skutočný príbeh: Môj muž zničil naše rodinné šťastie

Výber pre vás