S mojím prvým manželom sme dlho nemohli mať deti. Lekári síce tvrdili, že sme obaja v poriadku, ale z nejakého dôvodu sa to stále nedarilo. Po desiatich rokoch márneho snaženia sme si vzali do pestúnskej starostlivosti šesťročnú Moniku. Jej matka zomrela a otec sedel v kriminále, takže sociálka ju aj jej štrnásťročného brata odovzdala detskému domovu.

"Ty teraz budeš moja mamička? A budeš ma mať rada?" bola jej prvá veta, ktorú mi povedala. Od dojatia som ju objala a už sa mi vôbec nechcelo pustiť ju z náručia. Sklamaní svojím rozhodnutím sme rozhodne neboli. Monika sa dobre učila a od ostatných detí sa nijako nelíšila. Jej brat Richard nastúpil do prvého ročníka priemyslovky v inom meste a býval tam na internáte, takže sa so sestrou často nevídali.

Po niekoľkých rokoch sa ale stalo niečo nečakané. Môj manžel si našiel milenku a tá s ním otehotnela. To, čo sa nepodarilo so mnou, sa mu podarilo inde. Odišiel od nás a ja som zostala s Monikou sama. Bolo to obdobie veľkého smútku a beznádeje. "Mami, neboj sa, ja ti budem vo všetkom pomáhať," objímala ma dcéra, ale pocitu zrady som sa nezbavila. Môj plat tiež na nás dve nestačil, a tak som si u nás v práci dohovorila ešte večerné upratovanie kancelárií. Zmena úradníčky mi skončila o piatej popoludní a ďalšia ako upratovačky o desiatej večer. Monika má skoro dvanásť rokov, bude to musieť nejako zvládnuť, myslela som si, ale ona na samotu vôbec nebola pripravená.

"Mami, ja sa večer sama doma bojím a nikto sa so mnou neučí ani nepíše úlohy," sťažovala sa. Po pár týždňoch to už bolo neúnosné. Čo teraz? Predsa ju nevrátim späť do detského domova? Život sa nám rúcal pod rukami a ja som sa cítila úplne bezmocná. Potom nás zachránil jediný telefonát. "Ahoj, Zlatka, tu Richard," ozval sa do slúchadla Monikin brat, ktorý práve zmaturoval a vracal sa späť do rodného mesta. Chcel si dohodnúť len krátku návštevu sestry, ale dostala som úžasný nápad. "Ahoj, Richard, príď k nám v nedeľu na obed, potrebovala by som sa s tebou o niečom poradiť," začala som opatrne. V nedeľu som potom vysmažila rezne a spustila: "Čo keby si býval u nás?" A potom som mu opísala všetky naše problémy. Reagoval presne tak, ako som potrebovala. Bol nadšený, pretože na nájom svojho bytu nemal.

Za týždeň po našom rozhovore si Richard nasťahoval veci a prevzal časť starostlivosti o sestru. "Mami, ja som tak rada, že je tu Riško s nami! Už sme skoro normálna rodina, však," sedela mi raz Monča na kolenách a bolo na nej vidieť, že je po dlhej dobe zase spokojná. Aj mne sa už pomaly darilo prekonať zradu svojho muža.

Po pár mesiacoch som začala cítiť zmenu. Richarda som niekoľkokrát nachytala, ako sa na mňa uprene pozerá. Vždy sa začervenal a uhol pohľadom, ale ja som dobre vedela, čo sa mu preháňa hlavou. Zrazu bol strašne úslužný, nosil mi tašky s nákupom, čakal na mňa večer pred prácou, aby som nešla za tmy sama domov, a nakoniec mi začal nosiť kvetiny. Musela som sa tomu smiať. To mám nápadníka! Veď som o osemnásť rokov staršia! Pokojne by som mohla byť jeho mama.

"Rišo, ja som pre teba príliš stará," snažila som sa mu dohovárať, ale márne. "Zlatka, neodháňaj ma, ja dokážem plniť úlohu chlapa," tvrdil, ale tá predstava sa mi zdala absurdná! On sa však nevzdával. Zbližovali sme sa veľmi pomaly, až úplne nečakane nastal deň, kedy som v ňom bola schopná vidieť muža, a nie dieťa. Zaskočilo ma to a pýtala som sa sama seba, či som sa nezbláznila. Na druhý deň som cítila veľké rozpaky a stále som si hovorila, že sa nič také nesmie opakovať. Riško sa však správal tak prirodzene a s takou láskou, že som pocity nepatričnosti začala tvrdo potláčať. Možno som na toho chlapca čakala celý život, hovorila som si. Možno je práve on ten pravý.

Spočiatku som sa pred ním hanbila za svoje ochabujúce telo i za šedivejúce vlasy. Farbila som si ich kvôli nemu snáď dvakrát do mesiaca, a s intímnosťami by som nesúhlasila ani za svitu baterky. "Mám ťa rád presne takú, aká si," uisťoval ma, a tak som tomu nakoniec začala veriť. Napriek tomu sme náš vzťah starostlivo tajili, a to hlavne kvôli Monike. Čo by na to povedala?

Nakoniec ale nezostalo než ísť s pravdou von, pretože som otehotnela! Niečo také som nečakala. Vo svojom veku a po toľkých rokoch márneho snaženia! Dokonca som kvôli tomu prišla o prvého muža, a teraz toľko šťastia naraz. Ja budem naozajstná mama! A Monika? Jasala, oboch nás objímala a kričala: "Hurá, teraz už nás nikdy nikto nerozdelí. A kedy sa bábätko narodí? A ako sa bude volať? A bude to sestrička, alebo braček?" Otázky nemali konca. "Nech sa narodí čokoľvek, ty budeš zároveň jeho sestra aj teta," vyviedli sme ju na chvíľu z miery, ale nakoniec usúdila, že niečo také jej budú závidieť všetky dievčatá v triede.

Život by bol fajn, mňa ale ešte strašne ťažil strach z odsúdenia okolia. Celé mesto sa na mňa bude pozerať skrz prsty, bála som sa, a dokonca som chcela svoje tehotenstvo zviesť na tajného milenca. "Nemaj strach, ja to pokojne poviem celému svetu," utešoval ma Rišo. Bolo zvláštne, že mu tak málo záležalo na tom, čo si myslia ostatní. Závidela som mu to a snažila sa svoje predsudky odbúrať. Nakúpila som si odborné knižky na posilnenie sebavedomia, a dokonca párkrát zašla na psychologický seminár. Asi to pomohlo, pretože som jedného dňa zobrala odvahu a povedala: "Máš pravdu, je lepšie do tej kyslej hrušky zahryznúť hneď, nech je to za nami."

Od toho dňa som už náš vzťah nezaprela, ale trvalo ešte dlho, než som prestala prežívať muky hanby. Keď sme išli s Rišom prvýkrát na prechádzku a viedli sa za ruky, navonok som to síce ustála, ale pri stretnutí s niekým známym som mu zarýval nechty až do mäsa. Našťastie tým, že som o tom stále s ľuďmi hovorila, sa hrany mojej úzkosti brúsili, až takmer zmizli.

Tiež som na ne prestala mať čas, pretože sa narodil Danko. Čo na tom záleží, hovorila som si. Dôležité je predsa to, že sme rodina a máme sa radi. A Richard k tomu hovoril: "Keď som bol v detskom domove, musel som sa vyrovnať s takými vecami, že mi toto pripadá skôr na smiech. Tu nie je čo riešiť." A ja sa už sedem rokov snažím, aby sa tá posledná veta stala aj mojou pravdou. Myslím, že sa mi to nakoniec podarilo.

Láska nemá hranice! Skutočný príbeh čitateľky: Vydala sa za brata svojej dcéry

Výber pre vás

Láska nemá hranice! Skutočný príbeh čitateľky: Vydala sa za brata svojej dcéry

Súvisiace články

Kvetka netušila, čo ju čaká: Po pôrode prežila muky, ale to najhoršie ešte len prišlo!

Barbora si rozbila rodinu: Po rokoch zahorela vášňou k inému mužovi! Čo na to jej manžel?

Mala to byť len hra! Keby tušila, čo spôsobí ten šialený nápad, nikdy by do toho nešla!

Lucia sa po rozchode dostala do úzkych: Ponúkala erotické služby, ale netušila, čo sa stane!

Mala krátko pred svadbou, keď zažila poriadny šok: Jej snúbenec urobil niečo nepochopiteľné

Eva súhlasila, že vychová dieťa manželovej milenky: To, čo neskôr zistila, jej vyrazilo dych!

Výber pre vás