Zápolenie sa začne od momentu, keď ľubovoľná mamička prekročí prah domu s pokladom v perinke a zlietne sa rada starších - rozumej dve zachovalé staré mamy a dvaja novopečení dedovia.

Každý nemá to šťastie zažívať idylku, keď sa o vnúčatko zaujímajú štyria vitálni starí rodičia. No aj takéto chvíľky môžu mať svoje chybičky krásy. „Po počiatočných gratuláciách a pusinkovaní sa začalo obzeranie,“ vyrozprávala nám Dáša. „Analyzovali, na koho sa malá podala. Moji rodičia všetky pekné črty pripísali ‚našim’ génom. Nato svokra dotknuto vyhlásila, že teraz sa malá podobá iba ak na ostatné bábätká, no keď odrastie, ukáže sa ‚ich’ zdravý základ a to je pre ňu lepšie. Schyľovalo sa ku škriepke, no našťastie prišiel manžel s koňakom a búrku zažehnal. Netušila som, že to bol len začiatok seniorských pretekov.“

Horory o súťaživých starých rodičoch a ich vylomeninách znepokojujú nejednu rodinu. Nepríjemné je, ak starostlivosť zo strany starých rodičov o blaho blonďavého zlatíčka, ako to bolo v Dášinom prípade, hraničí s posadnutosťou. „Pripadala som si ako na závodoch. Pretekali sa, kto malú zaujme, pýtali sa, koho má radšej, u koho jej viac chutí, s kým chce byť cez víkend, a vyvrcholilo to vždy na narodeniny. Naposledy sa pri rozbaľovaní darčekov snažili pútať dcérinu pozornosť nezmyselnými megahračkami. Malá nakoniec odišla do bezpečia svojej izbičky s drobnou bábikou od krstného.“ Lucia má podobné skúsenosti: „Po návrate z ‚výmenného pobytu’ u manželových rodičov začne moja mama vyzvedať u chalanov, ako bolo, či im dali jesť, či sa vyhrali, či boli vôbec na vzduchu, a potom s napätým výrazom v tvári čaká prílev hrôzostrašných správ. No vysmiate dvojičky si predpoludnie strávené u svokrovcov pochvaľujú. Mám pocit, že mamu to vždy sklame.“ To všetko je ešte relatívne znesiteľné, čo však, keď babka s dedkom začnú vychovávať?! U Martiny sa to začalo pri plienkach: „A pritom oni sami zažili len tie látkové, ktoré prácne prali a vyvárali. Napomenutia typu – mala by si ju už dávať na nočník, nedrhni jej stále tie ruky, rozopni ju, veď jej bude teplo... ma vedia znervózniť. Ak ich ignorujem, som obvinená z predpojatosti voči skúsenejšej generácii a z nadmernej úzkostlivosti. Každý chce, po svojom, to najlepšie pre malú a potom vznikajú trenice. Našťastie to vždy ukočírujeme.“ Kamarátka Lenka prednedávnom vyhlásila: „Na dovolenku ideme s našimi aj so svokrovcami. Sedem rokov na materskej si pýta svoju daň. Budem oddychovať a oni budú mať konečne na vnukov toľko času, koľko sa im zažiada. Pokojne aj dvadsaťštyri hodín.“ Dovolenka nakoniec dopadla dobre, teda na trojku. Lenka sa síce mohla vyvaľovať, no musela často obhajovať svoje výchovné metódy, ktoré štyria starí rodičia úspešne potláčali. Nakoniec skonštatovala, že dva týždne sú veľa a týždeň zasa málo. „Navyše, zájazdy v tejto rodinnej kombinácii by mali automaticky zrušiť ako rizikové.“ Vždy sa dá z toho elegantne vykorčuľovať, ak ide len o akési prekáranie, kto má viac pravdy, rozumu a skúseností. No ak máme dočinenia so systematickým spochybňovaním rodičovskej autority, je to problém. Nechajme rozprávať Pavlu: „Okrem toho, že ma svokra ako matku neustále mindrákuje, snaží sa mojim deťom nalinkovať pomaly celý život (veď už mali chodiť, veď už mali hovoriť, ak toto nevedia, ako zvládnu ďalšie veci...?!). Ona je superžena a ja som tá neschopná. Keď k nám príde na návštevu, celý čas len počúvam, ako sú deti zle oblečené, padá im ofina do očí, jedia nekvalitné potraviny, je im zima. Malí sa stále presúvajú (aby neboli v prievane), neprestajne ich kontroluje, napravuje, upravuje, napomína, nedá im dýchať. Naposledy hystericky zhodila hračky z poličky, poličku vyšklbla a demonštratívne ju dala deťom pod zadok, aby nesedeli na zemi (máme podlahové kúrenie). Vykúpením bolo, že môj muž dostal robotu v hlavnom meste, tak sa návštevy zredukovali. So svokrou sme si vzácnejšie, menej si vchádzame do vlasov.“ Odborníci radia, aby sme si budovali a zveľaďovali zdravé vzťahy. A my podčiarkujeme slovo „zdravé“. Už od začiatku je potrebné vymedziť sféru vplyvu a úloh. Ostrejšie výmeny názorov môžu byť, ale iba vtedy, ak prinášajú riešenia a nenaštrbujú rodinné putá.

„Keď sa malý narodil, otec k nám začal chodiť ako na klavír. Bez ohlásenia, bez zaklopania. Sám si otváral. Mal kľúče ešte z čias, keď pomáhal so stavbou domu. Moja vina, moja preveľká vina,“ kajá sa Veronika. „Stálo ma to veľa nepríjemných rozhovorov, telefonátov, prebdených nocí. Nakoniec sa vzťahy utriasli. Našli sme kompromis.“ Treba sa zmieriť s tým, že niekto sa možno bude cítiť ukrivdený. A možno sa dozviete, že ste nevďačná dcéra a nevesta, ak sa pokúsite zaviesť „opatrovací“ poriadok (kedy, ktorý zo starých rodičov, na ako dlho a za akých okolností bude mať k vnúčatku prístup). No je pravdepodobné, že keď hlavy vychladnú, všetko sa urovná a každý s vďakou a pochopením prijme svoju úlohu. Ešte jedna rada. Ak chcete zostať neohrozená v rodičovskom sedle, buďte vždy v plnom nasadení! Nesťažujte sa, že s deťmi nevládzete. Inak sa ani nenazdáte a seniori prevezmú opraty. Našej známej sa jej vzdychanie pri prvom dieťati vypomstilo. „Všetci ma chceli odbremeniť. Spočiatku sa mi to páčilo, mala som kopec voľna, no potom som zistila, že malú poznám pomaly len z fotiek. Pri druhom dieťati som túto chybu nezopakovala. Našla som správnu mieru ich pomocnej ruky.“

„Detstvo som strávila v škôlke a potom v družine. Mama mala veľa povinností a otec bol stále preč. Teraz mi doslova berú malých a nevedia sa ich vzdať. Neprekážalo by mi to, keby ich tak veľmi nerozmaznávali,“ ponosuje sa Michala. Prehnaná starorodičovská starostlivosť balansuje v mnohých prípadoch skôr na hrane škody ako osohu. Starí rodičia totiž vnúčatám radostne tolerujú to, čo svojim deťom zakazovali a sebe nikdy nedopriali. „Týždne driny akoby sa niekam stratili, keď sa decká vrátia po víkende od babky. Zrazu si opäť nevedia zapnúť gombíky, na večeru chcú čokoládu, a spanie po večerníčku? Tak na to zabudni! Moje vysvetľovacie metódy, láskavé slová ani vyhrážky neberú na vedomie. Lebo babina by im to dovolila, dala, kúpila, spravila!“ Kopa hračiek a kilá sladkostí – to je sen pre drobcov, nočná mora pre rodičov a osvedčená výchovná metóda pre babku s dedkom. „Sú ako stroj na cukríky. Vždy z nich niečo vypadne a deti to šrotujú, vysmiate a polepené od ucha k uchu od lízaniek, kinderčokolád a gumených medvedíkov. Keď budú sedieť v zubárskom kresle, spomenú si na mňa,“ ponosuje sa Zora. A Katka: „Prvé, čo sa opýta babky medzi dverami, je: Čo pre mňa máš! Z návštevy odchádzame s troma hračkami v taške!“ A ešte Miša: „Môj otec vo chvíli, ako mu odovzdám deti, im vrazí do rúk pikao a ja sa potom čudujem, že mi nechcú obedovať. Keď nástojím, aby im radšej dával jablko, pozerá sa na mňa ako na mimozemšťana. Na to, že nás s bratom, keď sme boli malí, odmeňoval práve ovocím, si, samozrejme, vôbec nespomína...“

Prehnanému záujmu starých rodičov sa v mnohých prípadoch nemožno čudovať. Často dobiehajú to, čo pri vlastných deťoch nestihli. Zase aby sme len nehundrali, stále lepšie ako bodrí päťdesiatnici, ktorí sa rozvedú a zakladajú si nové rodiny s dvadsaťpäťročnou mamičkou svojho ostatného potomka. Vyhlasujú, že konečne majú čas v zrelom veku otcovstvo si vychutnať, a pritom by ušetrili námahu aj peniaze, ak by boli počkali na vnúčatá. Spomeňme však okrem superhrdinských starých rodičov aj starých rodičov – kávičkárov. „Žijú si svoje životy, chodia na dovolenky, k nám sa dostanú iba na Vianoce, z dvoch metrov telepaticky vystískajú naše ratolesti a smrteľne vyčerpaní zalezú naspäť do svojej ulity pokoja,“ vzdychá Klára. „O. k., tolerujem, že si užívajú život, no keď prídu raz za uhorský rok, mohli by sa aspoň trocha premôcť. Namiesto toho si vypýtajú kávu, nechajú sa obskakovať a o malú ani nezakopnú. Svojím bonvivánskym naladením ma raz pripravia o nervy.“ Takže ak máte okolo seba starých rodičov, čo vnúčatami žijú, tešte sa. Deti upevňujú, ba dokonca obnovujú spretŕhané rodinné vzťahy. Hlavy pomazané v odborných kruhoch hlásajú zhovievavosť voči atakom babičiek a deduškov na vaše krvopotné výchovné výsledky. Rodičovská autorita totiž v konečnom dôsledku závisí od rodičov samých a starkí sú vraj len výhovorka. Babina s dedom sú tu na to, aby boli s deťmi v tzv. spikleneckom vzťahu. Nie voči vám rodičom, ale sú spiklencami vo veciach starostí a radostí života. To je totiž úloha, ktorú rodičia pri množstve iných povinností často nestíhajú... Takže díky, babi, díky, dedo.

Závody seniorov, alebo Keď babka s babkou o vnúčika bojujú

Výber pre vás

Závody seniorov, alebo Keď babka s babkou o vnúčika bojujú

Súvisiace články

Tajomstvo Simony Stašovej: Bohdalka ju nevychovávala!

Nástrahy internetu: Odkedy môže byť dieťa na facebooku?

Vychvaľujete svoje dieťa do neba? Nerobte to, škodíte mu!

Kritická puberta: Návod na jej prežitie bez ujmy na zdraví

Recept na šťastného teenagera? Spoločné večere s rodinou

Mami, prosím ťa! Manuál dobrých vzťahov s vlastnou matkou

Výber pre vás