Mami, prosím ťa! Manuál dobrých vzťahov s vlastnou matkou
4. 1. 2013, 17:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:39)

Zdroj: Archív
Povedať matke, že už máte vlastný život, je priam nadľudské úsilie. Ako to spraviť a nenahnevať ju?
Svoju mamu máte rada, no niekedy vám ide poriadne na nervy. Všemožne sa snaží riadiť váš život. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Ste už dávno dospelá, máte svoju domácnosť, partnera, deti. Viete si všetko zariadiť, v práci vám to ide výborne, napriek tomu vás vaša mama kontroluje ako malé dieťa, stále sa na všetko vypytuje, snaží sa vám vo všetkom radiť a v jednom kuse vám hovorí, čo a ako máte robiť. Je to s ňou skrátka na nevydržanie. Možno je to slabá útecha, ale nie ste v tom sama. Vzťah matky a dcéry je totiž tým najsilnejším, no zároveň aj najkomplikovanejším putom na svete.
Matka a dcéra – začarovaný kruh
Podľa amerických vedcov každá žena podvedome vníma, ako sa jej matka cíti v ženskej role, čo si myslí o svojom tele, ako sa o seba stará a v čo verí. Dcéry a matky majú spoločný nielen telesný, ale aj citový základ a rodinné hodnoty. A práve preto vraj medzi nimi vznikajú často nezhody. Dcéry sú presvedčené, že sa mame nikdy nezavďačia a mamy si zasa myslia, že by ich dcéry určite mali byť vďačnejšie.
Začína sa to v tehotenstve
Prvé putá sa tvoria ešte pred narodením. Inak sa budú vzájomné vzťahy vyvíja v prípade, keď budúca mamička dieťatko chce a teší sa naň, ako keď to tak nie je. Aj správanie sa v prvých mesiacoch po narodení je dôležité. V tomto období sa tiež tvorí veľa budúcich názorov a postojov. Preto by mama mala byť citlivá a láskavá a približne do roka a pol až dvoch rokov plne prijímať potreby svojej malej bábiky.
Kde sa stala chyba
Väčšinou matky nedokážu dať dcéram pri dospievaní primeranú slobodu a nevedia sa zmieriť s tým, že ich dcéry začínajú žiť svoj život. Ak matka v tomto veku dcéru nenechá slobodne rozhodovať, budúce problémy sú viac než isté.
Ako si poradiť
Asi len ťažko dokážete svoju mamičku v jej veku zmeniť. Preto je pre vás fajn zobrať niektoré veci na vedomie také, aké sú, a niektoré sa pokúsiť zlepšiť.
● V tom, čo vám prekáža, sa snažte nájsť kompromis. Ustúpte a buďte veľkorysá. Veď je to predsa vaša mama.
● V prvom rade si uvedomte, že aj keď to nevie dať najavo tak, ako si predstavujete, má vás mama rada.
● Skúste sa pred jej slovnými útokmi, výčitkami či dobre mienenými radami obrniť a nepripustiť si ich k telu. Uvidíte, že ich bude potom ľahšie prijímať.
● Za starostlivosť jej poďakujte, ale jasne a zrozumiteľne povedzte, čo chcete, a čo nie.
● Neprehrabujte sa v minulosti.
● Nič nezdôvodňujte.
● Na výčitky nereagujte hneď. Predýchajte prvé pocity a potom stručne a bez emócií odpovedzte.
● S tým, čo nie je pre vás dôležité, súhlaste.
Toto funguje
Malé tajomstvá
Menej informácií je často viac. Nehovorte mame všetko. Čím viac jej poviete, tým väčšia je pravdepodobnosť, že všetko popletie alebo vám začne radiť.
Viac nezávislosti
Ak chcete od matky často pomoc, potom sa nečudujte, že vás chce vo všetkom riadiť. Buďte nezávislejšia a aj mama sa časom bude do vás menej starať.
Otvorená diskusia
Nebojte sa povedať mame, že sa nemusí o vás báť a že ju máte rada. Zároveň jej vysvetľujte stále dokola, že máte vlastný život a svoje ciele a plány.
Plánujte dopredu
Zoberte kalendár a dohodnite si schôdzky aspoň na mesiac vopred. Vyhnete sa tak spontánnym návštevám v tom najnevhodnejšom čase.
Berte to s humorom
Niekedy pomôže vtipná poznámka alebo komentár a mama pochopí. S úsmevom sa aj vážne veci prijímajú ľahšie.
Čo radí psychologička Sylvia Dančiaková
Vzťah matka-dcéra patrí medzi tie komplikovanejšie, rovnako ako vzťah otec-syn. Je to prvé puto s rovnakou esenciou – pohlavím, navyše obohatené o pridanú hodnotu genetickej informácie dlhej ženskej línie v rode. Čím viac o tejto výbave vieme, tým ľahšie sa nám prijímajú dobre mienené rady pramatiek a zároveň ich prijateľnejším spôsobom dokážeme odovzdávať ďalej. Tento silný vzťah je zároveň na oboch stranách rovnako veľmi citlivý, najmä na:
nedostatok dôvery – že to vie, že to zvládne, že to jedna i druhá myslí dobre, že jedna druhú ľúbi;
nedostatok rešpektu – k osobnosti, správaniu, citovým prejavom, emóciám, rozhodnutiam tej druhej;
kritiku – akúkoľvek, čo i len záblesk náznaku nespokojnosti v zorničke jedného oka;
nevhodné načasovanie, neprimerané očakávania od tej druhej, či nie celkom jemný spôsob správania sa.
Spoznávaním, prijatím a rešpektovaním ženy v sebe, akceptovaním jej nezávislých rozhodnutí, láskou, dôverou a podporou môžeme všetky svoje vzťahy so ženami vo svojom rode pestovať v harmónii.