Začalo nekonečné chodenie po lekároch, až kým kožný lekár nepovedal verdikt: Je to psoriáza.

„V škôlke začalo to, čo ma sprevádza celý život: posmešky, grimasy, nadávky,“ hovorí Kristína. Mladá žena najprv súhlasila, že zverejní svoje meno a tvár. Neskôr nás však požiadala o anonymitu. Ešte stále sa cíti neistá. „Deti boli kruté, vysmievali sa mi, že mám kožu hrubú ako korytnačka a červenú ako striga. Nechceli sa so mnou hrávať, keď sme tancovali, nechceli mi podať ruku, štítili sa ma čo len dotknúť. Sedávala som v kúte, sama seba som sa pýtala, prečo musím takto trpieť.“ Podobné to bolo aj na základnej a strednej škole. Vždy sa radšej stiahla, hanbila sa prihlásiť, nechodila na školské výlety ani do školy prírody.

Pocity menejcennosti Kiku prenasledovali až do dospelosti. „Dokonca sa mi stalo, že ma vyhostili z kúpaliska, lebo si mysleli, že mám infekčné ochorenie. Hoci som ich informovala, že psoriáza nie je nákazlivá, ich reakcie ma prinútili odísť a skryť sa.“ Keď začala pracovať ako predavačka v kvetinárstve, cítila sa takmer šťastná. Keď dostala výpoveď, bola presvedčená, že to súvisí s jej kožnou chorobou. „Dostala som sa na dno, nevedela som, ako ďalej. Pohltala som tabletky a prebudila som sa až v nemocnici. Tam mi veľmi pomohla psychologička a dala mi kontakt na ľudí s touto chorobou.“ Kristína dnes vie, že psoriáza sa vyliečiť celkom nedá a že sa musí s ňou naučiť žiť. „Dodnes sa cítim neisto, ale mám priateľov, ktorí dokážu pochopiť môj problém.“

Prečo sa koža zrazu zblázni? Na psoriázu, alebo inak povedané lupienku, trpia milióny ľudí, muži aj ženy. Čo presne ju spôsobuje, sa nevie. Je to jedna z reakcií imunitného systému, kedy nedokáže kontrolovať obnovu kože. Tá sa za normálnych okolností obnovuje asi za 30 dní. Pri psoriáze sa nové bunky dostanú na povrch za rekordných pár dní. Tvoria sa z nich červené bolestivé a svrbiace škvrny. Tie potom odumierajú, odpadnú a zostávajú po nich biele miesta. Stav psoriatika sa vekom môže zlepšiť, ale aj zhoršiť. Úplne vyliečiť sa zatiaľ nedá. Lupienka nie je infekčná. Ľudia s nepeknými škvrnami nás môžu odpudzovať. No pokojne im môžeme podať ruku. Psoriáza sa takto chytiť nedá.

Ľudia so psoriázou sú podľa výsledkov medzinárodného prieskumu stále pokladaní za vyvrheľov spoločnosti. Asi polovica ľudí by nepobozkala alebo neobjala nikoho so psoriázou, ani by si s ním nešla zaplávať alebo by nejedla jedlo pripravené človekom trpiacim psoriázou napriek tomu, že by vedela, že ochorenie nie je nákazlivé. Mnohí sú odsúvaní do izolácie a nie je zriedkavosťou, že musia opustiť zamestnanie. „Poznáme šoféra, ktorý vykonával svoje povolanie, kým neprišlo leto a nedal si krátke rukávy, čím o svoje zamestnanie definitívne prišiel,“ hovorí PhDr. Vlasta Husárová zo spoločnosti psoriatikov a atopikov na Slovensku. Kvôli svojej koži si nevie nájsť prácu ani vyštudovaná opatrovateľka Katarína Bošeľová (26). Napriek ochoreniu by sa rada zamestnala, no už päť rokov sa jej to nedarí. Podľa nej sa potenciálni zamestnávatelia jej choroby boja, hoci psoriáza je neprenosná.

„Dotyk znamená akceptáciu. Bez láskavých dotykov podľa psychológov človek doslova chradne. Fyzický kontakt s iným človekom je zdrojom príjemných pocitov, obnovuje naše vitálne sily, rozptyľuje pocit osamelosti. Čím častejšie sa nás ktosi dotýka, túli sa k nám, je k nám nežný, tým lepšiu mienku máme aj my sami o sebe, tým radšej máme seba samých. Americký psychológ S. M. Jourard dokázal, že to, ako často zakúsime nežnosť, ovplyvňuje náš charakter, schopnosť poradiť si s problémami a rozhoduje aj o našom vzťahu k druhým ľuďom.“ Dokonca pomáha aj tzv. umelý dotyk, ktorý nesprevádza skutočná nežnosť, napríklad masáž alebo tzv. terapia túlením sa.

Život s psoriázou je ťažký! Kristína (32): Pozerajú sa na mňa ako na malomocnú

Výber pre vás

Život s psoriázou je ťažký! Kristína (32): Pozerajú sa na mňa ako na malomocnú

Súvisiace články

Psoriáza privádza mnohých postihnutých do zúfalstva

Nikolka bojuje so psoriázou: Chcem mať peknú pokožku!

Liečba psoriázy: Pomôžte si aj sami

Pošlite psoriázu na dovolenku

Výber pre vás