Žijeme len raz

Prečo sa ľuďom v roku 2013 za ten svet nechce usadiť? „Proti založeniu rodiny nijako programovo nebojujem. Len som skrátka doteraz nestretla takzvanú lásku svojho života, s ktorou by sa mi chcelo niečo také podniknúť,“ priznáva bez okolkov Agáta. Práve v dôsledku chýbajúcej motivácie zapustiť korene na jednom mieste a začať sa starať o istoty, potomstvo a budúcnosť žijú dnešní dvadsiatnici, tridsiatnici, a čo si budeme nahovárať, aj početní štyridsiatnici ako svorka tínedžerov utrhnutá z reťaze.

Nebaví ich sporiť a zabezpečovať sa. Radšej minú to málo, čo zarobia, hneď dnes a potiahnu ešte jednu noc s priateľmi. Zajtrajšok predsa môžu začať riešiť zajtra. A keď nenájdu východisko z núdze, inštinkt ich spoľahlivo dovedie rovno pred vrátka na rodnom dome. „Predstava, že by som mala šetriť na predražený úver na byt, je pre mňa taká skľučujúca, že som sa rozhodla radšej vyhadzovať takmer všetky peniaze, ktoré zarobím, za nájom. Bývam v prenajatom byte s kamarátkou a jej sestrou a len vďaka tomu, že sa delím o domácnosť s ďalšími dvoma ľuďmi, mi ostáva pár drobných aj na jedlo a základné radovánky. O šetrení na dôchodok či nebodaj na lepšie zdravotné poistenie, samozrejme, nemôže byť ani reči,“ hovorí úprimne Zuzka. 32 rokov, žiadne neoťukané mláďa.

Prudko začarovaný kruh

Generácia Petra Pana je fenomén zjavný, životom, sociológom aj Európskym úradom oficiálne potvrdený. Kde je však jeho príčina? Prečo sú životy tejto generácie natoľko odlišné od životného štýlu ich rodičov? Najjednoduchšie by bolo zvaliť celý problém, ako už tradične, na zlú ekonomickú situáciu. Alebo rovno krízu! Mzdy sú depresívne nízke. Ceny nehnuteľností vražedne vysoké. A tak si v dezilúzii z toho všetkého radšej prenajmeme dvojizbák s troma kamošmi.

Podľa všetkých profesorov a učených hláv však financie nepredstavujú skutočný problém. Pravú príčinu vidia v trende, ktorý sa nazýva infantilizácia dospelých. „Z bojkotovania dospelosti nemôžeme viniť ekonomiku ani ceny nehnuteľností. Ekonomických recesií pamätá každé storočie niekoľko. Predchádzajúce generácie sa im však nebáli postaviť zoči-voči a bojovať proti nepriazňam osudu na vlastnú päsť. V hre teda musia byť oveľa silnejšie psychologické faktory.

Vyrastať odmietame preto, že máme strach. Bojíme sa na seba myslieť ako na dospelých. Desí nás predstava zodpovednosti za vlastné životy. Hypotéky a manželstvá vážne narúšajú našu romantickú predstavu o večnej mladosti a bezstarostnej existencii, ku ktorej sa tak nadšene utiekame. A tak zrelý vek radšej úplne ignorujeme. Nevidíme na ňom nič dobré, nič, čo by stálo za všetku tú námahu a stratu bezstarostnosti.“

Ako najdôveryhodnejších svedkov svojho konštatovania predvoláva Furedi ikony súčasnej kultúry: „Milióny dospelých ľudí dnes čítajú knihy určené deťom a mládeži, ako ságy Harry Potter a Twilight. V televízii pozerajú Simpsonovcov, na počítačoch sa hrajú hry plné karikatúr a rozprávkových postavičiek.“ Oliver Robinson, vedec z univerzity v Greenwichi, dopĺňa svoje vlastné poznatky: „Prudko tínedžerské správanie dnešných dospelých ľudí naznačuje, ako málo sa im pozdáva šedivý lifestyle priemerného, konvenčného života, ktorý vidia u svojich rodičov. Pri predstave podobne nalinajkovaného života ich obchádzajú ak nie práve mdloby, tak minimálne úzkosti a depresie. V nude a systéme vidia svoju smrť.“

Bezstarostné žúrovanie na veky vekov má teda temné a hutné korienky. A hoci sa na prvý pohľad zdá, že je všetkým Petrom Panom a TWITTkám (Thirties Women in Their Teens) hej, v skutočnosti nie je čo závidieť. Dobrá kamarátka ani zbytočne neľutuje, preto hádam len výstražný šťuchanec pod rebro, baby.

Bezstarostné žúrovanie na veky vekov: Prečo odmietame vyrásť?

Výber pre vás

Bezstarostné žúrovanie na veky vekov: Prečo odmietame vyrásť?

Súvisiace články

Puberta preč a vyrážky kvitnú? Zbavte sa ich!

Manželom máva druhá puberta: Preskočilo mu, čo s tým?

Kritická puberta: Návod na jej prežitie bez ujmy na zdraví

Výber pre vás