Puberta preč a vyrážky kvitnú? Zbavte sa ich!

Mať štyridsať a cítiť sa na tridsať je úžasné. Mať štyridsať a tvár sedemnástky už taká výhra nie je. Zvlášť keď sedemnástku nepripomínajú pevné kontúry, ružové líčka a čelo bez jedinej ryhy, ale akné. Kdesi sa musela stať chyba, keď sme na vyrážky prikrátke, hoci sa vieme zbaviť neschopného muža, vychovať tri deti a splácať hypotéku.

„Akné v puberte a po menopauze súvisí s hormonálnymi zmenami v tele. Ak ho máme aj medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou, je naozaj namieste pýtať sa prečo?“ hovorí Zuzana Kirková, poradkyňa pre krásnu a zdravú pleť zo salónu SynCare.

„Dôvodov môže byť viac. Podľa mojich skúseností platí tvrdenie starej čínskej medicíny, že vyrážkami na tvári sa nám telo snaží niečo signalizovať. Naliehavo oznamuje, že čosi nie je v poriadku.“

Dáva to zmysel. Tvár si vidíme niekoľkokrát denne, bez ohľadu na ročné obdobie, v lete aj v zime, stále sme s ňou konfrontované. Je ako plátno, na ktoré telo premieta zápisky z knihy prianí a sťažností. Žiariacu pleť alebo vyrážky...

„Nie je na škodu spomenúť si, kde sa objavila prvá vyrážka alebo na ktorých častiach tváre sa napriek všetkej snahe opakuje,“ hovorí Zuzana Kirková. „Ak je to na lícach, v trojuholníku, ktorý má vrchol pri koreni nosa a jeho ramená siahajú k hornej a dolnej hranici ucha, môže to signalizovať hrubé črevo. Neznamená to, že sa zle stravujeme, ale aj pri najlepšom a najzdravšom spôsobe života sa zanášame toxínmi. Ak sa ich nezbavujeme a črevo nezvláda dobre fungovať, môže nám to oznámiť aj formou akné na tvári.“

Starí čínski mudrci vypozorovali, že vyrážky nad koreňom nosa súvisia s pečeňou, pod kútikmi úst s obličkami, smerom dole k brade majú svoje „miesto“ tenké črevo s močovým mechúrom. Vyrážky okolo nosovoústnej ryhy naznačujú problémy so žlčníkom a trávením, súvislý pás akné okolo pier k ušiam signalizuje helikobaktera. Na kosti od brady až k ušiam a na čele sa prejavujú ženské pohlavné orgány a kvalita našich vzťahov.

„Keď sú vredy červené alebo až bordové, podľa čínskej medicíny znamenajú vnútorný hnev. Presne to, na čo sme my ženy náchylné: otáčať veci proti sebe, hnevať sa na seba, že sme sa nechali oklamať, sklamať, situáciu sme zle odhadli, zareagovali neskoro, že nás niekto opustil, ublížil. Vinu hľadáme najmä v sebe a vnútorný hnev sa prejaví vyrážkami.“

Na to, aby tvár rozkvitla vyrážkami, nestačí problém v niektorej časti tela. Keď sa raz vredy na tvári udomácnia, detoxikáciou organizmu sa ich zbavíme iba čiastočne. „Je to zápal, na ktorom sa podieľa baktéria spolu s mykózou. Stačí, aby sme mali oslabenú imunitu, škrabli sa na tvári a baktéria v rane začne žiť svoj život. Zapáli sa, tlačí sa von. A keďže nevyzerá pekne, chceme sa jej zbaviť. Ak to urobíme neodborne, infekciu prenesieme aj na inú časť tváre a potom už jedna vyrážka strieda druhú,“ opisuje Zuzana Kirková zo SynCare to, čo dobre pozná každá, ktorá s vyrážkami zápasí.

A pritom sme v rámci boja vyskúšali už hádam všetky taktiky. Vodičky, mastičky, oleje... Nepomohlo, tak sme poslúchli dobrú radu a na vyrážky sme nesiahali. Nech si zápal odžije svoje a potom sa stratí. Vydržali sme týždeň, odhodlanejšie a uvedomelejšie aj tri. A potom uaaaaaaa, pomóóóc, uprostred čela začalo rašiť niečo, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalšia vyrážka, jedine, že by sme sa menili na jednorožca!

Potlačíme, z boľavej hrče vystrekne gejzír hnusu a všetko sa začína odznova... „Presne týmto spôsobom si na tvári vytvárame tie kvitnúce záhradky, takzvané mechanické akné,“ konštatuje Zuzana Kirková. „Platí však, že každý zápal je toxín a musí ísť z tela von. Nie som zástancom tvrdenia, že vyrážky sa nesmú vytláčať. Hnis musí ísť preč, ale treba dodržať niekoľko zásad.“

Poriadky s vyrážkami na domáci spôsob treba podľa Z. Kirkovej robiť takto: Vyčkať, kým vyrážka nevyzreje a nemá bielu hlavičku. (Tento proces môžeme urýchliť napríklad cibuľou, ktorá vytiahne hnis.) Ráno po prebudení si čisté prsty obalíme navlhčenými vatovými tampónmi, suchými by sme zbytočne zodrali kožu, a jemne zatlačíme.

„Netreba sa zľaknúť krvi. Ak cítime, že vyrážka je ‚poschodová‘, môžeme potlačiť ešte raz,“ radí odborníčka. „Ak začne z ranky vytekať mok, je to dobrá správa. Zvyšuje sa tak šanca, že sa miesto znova nezapáli. Len to netreba utierať, ale nechať zaschnúť. Ak sa tento mok neobjaví, miesto treba vydezinfikovať. Podľa možnosti nie alkoholom, ten pleť príliš vysuší a zároveň naštartuje zvýšenú tvorbu mazu, čo je nežiaduce.

Pleť necháme aspoň štvrť hodinky zregenerovať, až potom si nanesieme mejkap a po zvyšok dňa by sme už na tvár nemali siahať. Ani vtedy, keď cítime, že sa na nej zase niečo rodí, že sa nejaké miesto napína, pobolieva a začína sa tvoriť ďalšia vyrážka. Treba počkať, kým bude mať bielu hlavičku a tú vylúpnuť večer.“ Kto nevydrží, riskuje dlhé hojenie s jazvou, v lepšom prípade s bordovofialovým fliačikom.

Riešením s veľkým efektom je aj chemický píling a píling AHA kyselinami. Samozrejme, v prípade, že sa dostaneme pod ruky dobrej kozmetičky. Naparovanie, vytláčanie, prepichovanie a následne novú záplavu vyrážok sme už totiž zažili a viac si neprosíme. „Kozmetička, ktorá naozaj vie, ako na akné, by sa vás mala pýtať, ako vzniklo, kedy sa objavuje, ako dlho sa na tvári drží. To je podľa mňa znakom toho, že rozumie súvislostiam a navrhne riešenie šité na mieru. Pretože aj akné je veľmi individuálna až intímna záležitosť,“ myslí si odborníčka zo SynCare.

Na tvár s akné by sme nikdy nemali dávať zrniečkový píling, tým iba ďalej rozšírime zápal. „Vhodné sú enzýmové pílingy alebo spomínaný chemický píling, ktorý môže mať rôznu intenzitu. Pri slabšom a strednom akné postačia slabšie kyselinky, ktoré zničia baktériu aj mykózu.

Môžu sa použiť aj na citlivú pleť a počas celého roka. Slabší píling trocha štípe a páli, ale neostáva po ňom červená, spálená tvár. Žena sa môže hneď nalíčiť. Niekto sa na druhý deň jemne zošúpe, ale to je iba dobre. Takto sa pleť zbaví starej zrohovatenej kože aj baktérií. Na horšie stavy akné by som volila chemický píling. Je to výťažok z cukrovej trstiny, kyselina glykolová, ktorá preniká hlboko do pleti a ničí baktérie aj mykózu.“