Martin a Paťo zišli posledný raz dolu schodmi. Každý niesol veľkú škatuľu. „Tadááá, to sú posledné,“ jasali obaja. Natlačili ich do sťahovacieho auta, pribuchli dvere. A teraz sa to začne. Moje dvojčatá, 19-ročné, sa chystali študovať do Bratislavy. So zmiešanými pocitmi som im obom mávala. Bola som pyšná, že tak sebavedomo vykročili do veľkého sveta a zároveň smutná, že ma opúšťajú. No aj som sa tešila, že budem mať svoj pokoj. Žiadny hluk či súrodenecké hádky. A znova budeme mať s Braňom čas pre seba. Toho som sa nevedela dočkať.

Braňo vtedy nebol doma. Z práce sa zvykne vracať až o 19., akurát na večeru. Bolo to tak aj vtedy. Otvoril dvere, zakričal „ahoj“ – ako vždy. Odpovedala som iba ja. Sadli sme si za stôl a dopodrobna som mu vykreslila, ako sa dvojčatá pobalili a odišli. „To je skvelé,“ povedal Braňo. „Ako si sa mal v práci?“ spýtala som sa. „Nič zvláštne, ako vždy.“ Potom sme mlčali. Inokedy by dvojčatá začali o niečom náruživo rozprávať. Teraz panovalo ticho. Prvýkrát po desaťročiach som nepočula nič. A zistila som, že v duchu hľadám témy, o ktorých by sme sa mohli s Braňom rozprávať. Nič mi však nenapadlo.

„Je tu také ticho,“ povedala som. „To teda je. Aj to je predsa pekné,“ dodal Braňo. Bol vždy taký tichý? Pýtala som sa samej seba. Pravdepodobne áno, len som si to nikdy neuvedomila. Dvojčatá všetko prehlušili. Braňo vstal a zapol si televízor. Správy. Upratala som kuchyňu a sadla si k nemu. Ďalšie ráno zvonil budík ako vždy o siedmej ráno. Rutina fungovala poloautomaticky. Prestrela som stôl a nachystala raňajky iba pre dvoch. O pol ôsmej prišiel Braňo, vypil kávu, dal mi pusu na líce a ako každé ráno povedal: „Musím ísť, vidíme sa večer.“ A bol preč. Pre Braňa ostalo všetko rovnaké, pre mňa bolo zrazu všetko iné.

Odkedy sa dvojčatá narodili, nepracovala som. Domácnosť a dve neposedné deti mi dali zabrať a peniaze, ktoré Braňo ako manažér v banke zarobil, pre nás stačili. Okrem toho som sa angažovala v škole, organizovala som oslavy, posedenia rodičov, viedla čitateľský krúžok. Týchto úloh som sa vzdala, keď dvojčatá zmaturovali. Chýbali mi, ale po tých rokoch som toho mala dosť. No ticho a prázdnotu som asi aj preto cítila dvojnásobne: deti preč, školské povinnosti tiež preč. A môj muž? Pravda je, že pre Braňa sa nič nezmenilo. To len ja som sa cítila ako bezprizorná a neskutočne som sa nudila.

Rozmýšľala som, čo s prekérnou situáciou. Musím niečo urobiť, hovorila som si. Nájsť si nové hobby, niečím sa zamestnať. A musíme si s Braňom znova nájsť k sebe cestu. Kúpila som teda lístky do kina a položila ich pri večeri na stôl. „Milé, ale v piatky hrávam tenis,“ reagoval. Bola som sklamaná. Nemôže niekedy niečo vynechať, aby sme mohli byť spolu? To by preňho malo byť tiež dôležité. Veď si predsa musel všimnúť, že teraz nemáme spoločné absolútne nič. Alebo? Pýtala som sa priateliek, či je to u nich podobné. Jedna pracovala na plný úväzok a vravela, že večer je rada, že má pokoj. Ďalšia mi oznámila, že s mužom začali chodiť na hodiny tanca, aby mali spoločné hobby. Tretia vravela, že chodí na rôzne kurzy, a tak má celý deň čo robiť a aj si s kým poklebetiť.

Spomenula som si, aké to bolo medzi nami s Braňom predtým. Večer som si sadla na sedačku, vypla televízor a začala rozprávať. Povedala som mu všetko: ako sa cítim a že mám strach o naše manželstvo. Doteraz nás spájali deti, no to sa s ich odchodom zmenilo. Vždy sme boli dobrý tím, no teraz si zrazu nemáme čo povedať. Nechcem, aby sme sa takto odcudzili. Veď sa milujeme. Nie? „Samozrejme,“ povedal Braňo a vyzeral naozaj prekvapený. On to tak nevidel. Vôbec si to neuvedomoval, pretože preňho sa veľa nezmenilo. Začali sme spomínať na minulé roky. Naozaj sme nič nepodnikali spolu. Žiadny romantický víkend bez detí alebo kino či tanečný kurz. Ostali sme obaja v nemom úžase, ako sme riskovali manželstvo tým, že sme netrávili žiaden čas vo dvojici. Odkryla som mu aj svoje plány nájsť si nové záľuby, úlohy a on to plne chápal. „Pôsobila si viac uvoľnene, keď si mala povinnosti v škole.“ Sľúbil mi, že sa občas niečoho vzdá, aby sme mohli spolu tráviť viac času. Chceme si tiež nájsť spoločné hobby. A rovnako sme si sľúbili, že sa budeme o všetkom rozprávať. Myslím, že to bol veľmi dobrý začiatok pre náš ďalší život vo dvojici.

Čo radí odborníčka vzťahová koučka Janette Šimková?

Už počas plnenia si rodičovských rolí treba pestovať aj „nerodičovské aktivity“ a nachádzať si čas, ktorý trávite ako pár spolu aj oddelene. To vytvára predpoklady, aby si partneri po tom, ako ich prestane spájať starostlivosť o deti, nepripadali odcudzení. Nad touto životnou fázou sa oplatí uvažovať v rovine, ako si tú „bezdetnú“ predstavujeme. Rozprávať sa o tom s partnerom. Mentálne vnímať, že neprídeme o deti, len o bezprostredný denný kontakt s nimi. Práve menej povinností vieme využiť vo svoj prospech. Môžeme si plánovať aktivity, na ktoré sme nemali priestor. Pocitovo sa táto situácia môže podobať rozchodu. Ak si urobíme bohatý program, ľahšie preklenieme vzniknutú „prázdnotu“. K dlhodobej príprave patrí tiež vedenie dieťaťa k samostatnosti a zodpovednosti. Keď vieme, že si poradí a veci zvláda, potom je úzkosť z jeho odchodu menšia. A deti ocenia, keď uvidia, že sa netrápime.

Ako preklenúť prvý šok z „ticha“?

Treba získavať zážitky, ktoré podporujú komunikáciu, blízkosť, dôveru. Partneri môžu žiť viac spoločensky, angažovať sa v komunite, nájsť si zmysel v záľube – spoločnej aj vlastnej. Hľadať spôsoby, ako si čas spríjemniť, zaradiť pohybové aktivity, aj čas na relax a starostlivosť o zdravie. Ritualizovať veci, aby bol program v rámci týždňa vyplnený. Plánovať, čo by chceli zažiť a potom sa na to tešiť. A popritom si preukazovať vďačnosť, že majú jeden druhého. Využiť sa dá intenzívnejší kontakt s rovesníkmi – majú podobný osud, podobné životné skúsenosti, rozumejú vašim starostiam a utrpeniu, môžete o tom s nimi slobodne hovoriť.

Žena znáša odchod detí ťažšie a môže to narušiť aj jej vzťah s mužom...

Syndróm prázdneho hniezda nemusí byť iba o odchode detí, lebo v tomto období sa prihlásia o slovo aj biologické hodiny. Klimaktérium a andropauza spôsobia zníženú hladinu pohlavných hormónov, čo zasiahne intímny život páru. Je dobré o tom otvorene hovoriť a v prípade potreby vyhľadať odborníka. Žene pomôže, keď nájde naplnenie v niečom zmysluplnom, predíde pocitu márnosti. Keď bude v pohode, premietne sa to do spolunažívania s partnerom. Nápomocné býva získať spriaznenú dušu, s ktorou môže o svojich pocitoch hovoriť. Nachádzať radosť v maličkostiach a zaťahovať do nich aj partnera. Tráviť príjemne spoločný čas a rozprávať sa, spomínať a uvažovať nad tým, ako sa vidíte v rolách starých rodičov. Rozmaznávať sa, venovať si navzájom pozornosť, pochopenie, súcit a zhovievavosť, ale dopriať si aj čas byť sami so sebou. Silnú potrebu starať sa o niekoho pomôže vyriešiť domáci miláčik.

Rutina, nuda, ponosovanie, to sú dobré dôvody na rozchod. Americká štúdia dokazuje: 86 % opýtaných, ktorí rozmýšľali nad rozchodom, bolo o 5 rokov neskôr s ich partnerom opäť šťastných. Tu je pár tipov, ako na to.

Všetci si myslíme, že presne vieme, ako náš partner funguje. A presne vie, čo si práve prajeme. Ale: ľudia a životné okolnosti sa menia. Treba sa rozprávať o jeho aj našom vnútornom svete, o našich prianiach, túžbach. Mohlo sa totiž tak veľa zmeniť!

Naozaj veľa rozprávania veľa pomôže? Nie vždy, myslia si psychológovia. Predovšetkým vtedy nie, keď sa argumenty opakujú. Niekedy jednoducho povedzte len to, čo si prajete, a potom už nič nerobte. Ďalší krok nechajte na partnera.

Vo vzťahu sa vždy sústredíme na veci, ktoré nefungujú. Čo tak však zmeniť uhol pohľadu? Spravte si zoznam vecí, ktoré vo vzťahu fungujú a zoznam vecí a vlastností, čo sa vám na vašom partnerovi páčia – a tento zoznam mu ukážte.

Keď odišli Betkine deti z domu, vyplávala na povrch krutá pravda: Nemá si čo povedať s vlastným mužom!

Výber pre vás

Keď odišli Betkine deti z domu, vyplávala na povrch krutá pravda: Nemá si čo povedať s vlastným mužom!

Súvisiace články

Jana sa bláznivo zaľúbila do ženatého šéfa a vyznala mu lásku: O 2 dni si ju zavolal do kancelárie a...

Tehuľka našla pikantné SMS-ky a zrútil sa jej svet: Manžel ju podvádza, ale prečo práve s TOUTO ženou?!

Výber pre vás