S jednorazovou neverou sa aspoň raz za život stretne každý. A väčšina sa s ňou skôr či neskôr vyrovná. Dá sa však s chronicky neverným partnerom prežiť život? Zdá sa, že áno. Nevšedné vzťahy si však vyžadujú nevšedných aktérov. Lebo hoci sme si v dnešných časoch už zvykli na všeličo, normálne to teda nie je. Drží tieto manželstvá pokope pragmatizmus manželiek, alebo nedostatok ich sebaúcty? Súdiť nám to neprislúcha. Ale opýtali sme sa žien, ktoré sa s neverným partnerom naučili celkom spokojne žiť, ako sa im to podarilo.

Herec Miloš Kopecký bol ženatý štyrikrát, no mimomanželských vzťahov mal desiatky. Aj svojej štvrtej žene Jane bol opakovane neverný a nijako sa tým netajil. Manželke o svojich románikoch a milenkách bez zahanbenia rozprával, no zároveň ju vytrvalo a so šarmom sebe vlastným presviedčal, aby v manželstve ostala. Písal jej dlhé, vášnivé listy, v ktorých sa ospravedlňoval i obhajoval zároveň a v rôznych obmenách sa tam opakovalo jedno: „Taký som bol vždy a iný už nebudem.“ Jana sa so slabosťou svojho muža časom zmierila a v pomerne neštandardnom manželstve vydržala vyše 30 rokov – až do Kopeckého smrti.

Veľký herec bol v súkromí veľmi komplikovaná a dosť nepríjemná osobnosť. Ale mal charizmu, šarm a talent, ktorým sa jednoducho nedalo odolať. Podobný dar má viacero mužov, ktorí dokážu presvedčiť niekoľko žien naraz, že každá je vlastne jediná na svete. Jedna z nich jedinou naozaj je – manželka, ktorá dostala to privilégium nosiť jeho meno, rodiť jeho deti a stáť po jeho boku v dobrom, ale najmä v zlom. Tento článok nemá byť o neverných mužoch, ale o ženách, čo s nimi dokážu žiť. So vztýčenou hlavou a v duševnej pohode.

Pravidlo číslo jeden je nemilovať tak veľmi. Neverného muža musíte mať rada aj s jeho chybami a defektmi, aby ste s ním mohli žiť bez pokušenia ochucovať mu nesku troškou arzénu. No nemôžete ho ľúbiť viac ako seba, lebo by ste sa z chronických fraktúr srdca jedného dňa rozsypali na prach. Je to náročná citová alchýmia, ku ktorej sa treba krvopotne prepracovať. Tie vzácne ženy, čo našli recept na šťastné manželstvo, v ktorom nie ste vždy len dvaja, si prešli svojím malým súkromným peklom. Niekoľkokrát balili kufre – raz sebe, raz jemu. Vyplakali oceány sĺz, vypili litre vína, vyskúšali niekoľko antidepresív, zopár terapeutov, v priemere päťkrát sa psychicky zrútili, až kým nedozreli k poznaniu, že muža svojho srdca už nemilujú tak strašne a beznádejne a že im za toľké trápenie už vlastne nestojí. Nakoniec však predsa ostali.

„Keď sa otrasiete z najhoršieho a začnete uvažovať triezvejšie, bez hystérie a emócií, tak si dokážete celkom racionálne zhodnotiť, čo vám ten vzťah vlastne ponúka. A vtedy vidíte aj pozitívne veci.“ Takto hodnotí svoje rozhodnutie žiť s mužom, čo ju sem-tam podvedie, Marta (64). „My sme mali vlastne vždy pekné manželstvo a veľmi príjemný život. Môj manžel bol štramák a obdivovaný muž, no keď sme sa brali, bola som tak veľmi zaľúbená a naivná, že som si myslela, že do smrti budem preňho jediná, tak ako on pre mňa. Keď som zistila, že to tak nie je, bolo to veľmi bolestivé a prešlo pár rokov, kým som pochopila, že inak to nebude a že nemá zmysel s tým bojovať.

Sú manželstvá, v ktorých sa dejú oveľa horšie veci. Môj manžel na mňa nebol nikdy hrubý, vždy nás dokázal zabezpečiť, venoval dosť času mne aj deťom a dnes je z neho skvelý starý otec. Či niekde podľahne zvodom nejakej obdivovateľky, to pre mňa už nie je podstatné.“ Keď sa Marty opýtame, či sa nebojí, že jej záletný muž raz predsa len odíde, iba sa srdečne zasmeje. „Kam by chodil, veď s nikým mu nebude tak dobre! Nie, toho sa nebojím už dávno. Hoci keď boli deti ešte malé, nebolo mi všetko jedno. Žiadne manželstvo nemá doživotnú záruku. Poznala som pár mužov, čo odišli od rodín, a často to urobili práve takí, o ktorých by to nikto nepovedal.“

Nevidím zlo, nepočujem zlo

Pravidlo číslo dva v živote so záletným mužom je nevedieť, nevidieť a nepátrať. Aj to chce tréning, čas a disciplínu. A hlavne pevné nervy. Marta dnes ďakuje bohu, že pred 30 rokmi, keď sa dozvedala o záletoch svojho muža, neboli mobily a e-maily. „To je hrozná pliaga, vďaka tomu sa dozviete aj čo nechcete. Mne len občas nejaká ‚dobrá duša’ čosi naznačila, veľa som vytušila i sama a aj s tým som sa natrápila dosť. Nechcela by som mať vtedy tie dnešné vymoženosti ani za svet. Čítať, čo môj muž vypisuje nejakej inej žene?! Veď z toho sa môžete zblázniť! Aj preto si myslím, že je dnes toľko rozvodov.“

Na tom čosi bude. Denisa (42) o tom vie svoje. Listové tajomstvo, súkromná zóna a nedotknuteľnosť mobilu toho druhého boli pre ňu rovnakou samozrejmosťou ako manželská vernosť. Až kým jej správanie manžela, jeho čoraz častejšie nadčasy v práci a čoraz menšia chuť na sex, nezačali byť podozrivé. Neudržala sa a podrobila jeho telefón dôkladnej prehliadke. „Potvrdilo sa, čo som tušila – mal milenku. No medzi tušiť a vedieť je obrovský rozdiel. Urobila som škandál, vysťahovala ho zo spálne, vyhrážala sa rozvodom... Prestala som mu veriť a stal sa zo mňa špión profesionál. Úplne mi preskočilo.“

Denisa sa v hackovaní manželovho súkromia dostala naozaj na vrcholovú úroveň. Odhalila heslá k jeho súkromnému i firemnému mailu, uhádla blokovací kód na mobile, prelúskala výpisy z účtov a z hovorov za rok dozadu, po nociach mu prehľadávala vrecká, tašku i peňaženku. „Milenka, ktorú som odhalila ako prvú, nebola prvá ani posledná. Preňho to boli síce nezáväzné vzťahy na rozptýlenie, ale bolo ich viac, ako som dokázala zniesť. Hádali sme sa denne, bolo to neznesiteľné.

Manžel od nás nakoniec odišiel – nie k inej žene, sám do podnájmu. Boli sme od seba skoro rok. Za ten čas sme sa obaja upokojili a zhodnotili, čo vlastne chceme.“ Obaja chceli spokojné manželstvo ako „predtým“, aspoň do takej miery, ako to bolo možné. Obaja chceli vidieť denne vyrastať svoje deti. Chlap pochopil, že Denisa parohy neznáša najlepšie. A Denise došlo, že žiť s paranoidným špicľom nikto dlho nevydrží. „Dôvera a láska sa z nášho manželstva vytratili, z mojej strany určite. Dnes je to skôr koalícia postavená na priateľstve, spoločných cieľoch a dohodách. Už nešpicľujem, lebo najviac to ubližovalo práve mne. O manželovej vernosti si ilúzie nerobím, ale nechcem o tom nič vedieť.“

Pravidlo číslo tri je byť čo najviac nad vecou a ťažiť z toho, čo funguje. Vernosť je síce v partnerstve dôležitým pilierom, ale nie jediným, a evidentne sú prípady, keď to manželstvo vydrží aj bez neho. Pravda je, že dvaja ľudia si vedia robiť aj oveľa horšie veci, ako je občasný úlet do cudzej postele. Ale nič vás nezabolí tak ukrutne ako práve toto. S bolesťou a ponížením sa každý vyrovnáva po svojom. Napríklad taká metóda oko za oko býva celkom účinná.

„Keď som zistila, že pre môjho manžela nie je vernosť taká samozrejmá ako pre mňa, takmer som sa zrútia. Trápila som sa preto dva roky, schudla som 10 kíl, chodila som po svete ako tieň,“ spomína Tatiana. „Potom mi vytrvalo nadbiehal mladší kolega, tak som si povedala prečo nie a neodolala som. Toto som potrebovala! Konečne som prestala myslieť na mužovu zradu a užila som si skvelý sex. Myslím, že to aspoň načas zachránilo naše manželstvo, mohla som s manželom zasa normálne komunikovať a žiť. Nepotrebujem mu vešať na nos, prečo sa zasa usmievam od ucha k uchu, užívam si, ale diskrétne.

My spolu stále žijeme aj sexuálne, lebo to už by ani nebolo manželstvo. Ale najviac vášne si asi každý užijeme mimo manželskej postele. Neplánovala som to tak, ale čo už. Lepšie riešenie momentálne nemám. No pracujem na ňom. Viem si predstaviť, že keď deti odrastú a pôjdu z domu, aj my dvaja sa rozídeme.“ Tatiana uznáva, že nájsť si len tak z trucu milenca nie je celkom jednoduché. „Chlapi to majú ľahšie, majú viac možností a menej zábran. Mňa zas iba tak priemerný sex s hocikým, len aby som sa pomstila, nenapĺňa, a zasa zamilovať sa do niekoho nového, to teraz potrebujem najmenej.“ Dôležitá je však istá nezávislosť, pocit, že nie ste odkázaná iba na manžela. Veci, ktoré vás robia šťastnou aj bez neho – vlastní priatelia, koníčky, vlastné peniaze, ktoré vám dávajú slobodu a možnosť rozhodnúť sa ako ďalej.

Manželstvo, v ktorom vernosť nie je úplnou samozrejmosťou, funguje len dovtedy, kým vo vzťahu viac dostávate ako strácate alebo kým miera vašej osobnej potupy nepresiahne znesiteľné hranice. Tak napríklad sa ukazuje, že so svojím vnútorným ponížením sa vyrovnáme o čosi ľahšie ako s tým verejným. Jarmila sa dokázala tváriť, že o ničom nevie a hrať šťastnú manželku len dovtedy, kým sa jej manžel nezačal s milenkami ukazovať na verejnosti a vodiť ich medzi spoločných priateľov. A Zuzana definitívne pobalila mužovi kufre pol hodiny po tom, ako sa dozvedela, že dvadsiatke, ktorou si riešil krízu stredného veku, spravil dieťa.

„Keď už bol taký hlúpy, že si nedal pozor, tak nech si nesie následky a po nociach mieša sunar. Ja som tolerantná, ale nie som sprostá!“ Svoj život v manželskom trojuholníku dnes prehodnocuje aj Mirka. Na neveru svojho muža prišla pred 10 rokmi a odvtedy to trvá. Nie nezáväzné radovánky s anonymnými dámičkami. Normálny dlhoročný vzťah s jednou a tou istou ženou. „Desať rokov počúvam, že už je dávno koniec, a znova a znova sa ku mne donesie, kde ich kto spolu videl. Bála som sa ostať sama s malými deťmi, a tak som radšej trpela toto. Najviac som nenávidela tú druhú, až nedávno mi došlo, že ona je na tom ešte horšie. Kvôli nemu sa nikdy nevydala a dodnes je len zle utajovanou milenkou. On nás obe vodí na nos a my mu to tolerujeme. Prečo by mal na tom niečo meniť?! Dozvedeli sa to aj dcéry, ktoré sú teraz v tom vyhranenom zásadovom veku (17 a 19). S ním sa nebavia a mnou opovrhujú. Asi sa naozaj rozvediem, len ľutujem, že som sa nechala ponižovať tak dlho.“

Nevera nemusí rozbiť vzťah: Tieto ženy ju vedeli prijať

Výber pre vás

Nevera nemusí rozbiť vzťah: Tieto ženy ju vedeli prijať

Súvisiace články

Manžel na mňa žiarlil, hoci bol sám neverný

Príbeh čitateľky: Hľadám si milenca, manžel je maniak

Výber pre vás