Príbeh čitateľky: Hľadám si milenca, manžel je maniak

Každé ráno, keď sa zobudím a vojdem do kuchyne, ktorú máme prepojenú s obývačkou, vidím manžela s raňajkami na tanieri ako pozerá televíziu. Pozdravím, a on namiesto odzdravenia natiahne krk a provokatívne natočí ucho, aby mu nič neuniklo z nejakého hlúpeho sitkomu. Všimne si ma až vtedy, keď ide do kúpeľne. To však len zhodnotí zloženie mojich raňajok a komentuje to tak, že práve zdravo nežijem... Po jedle odchádzam na vychádzku so psom a domov sa vraciam, keď muž pripravuje v kuchyni obed. Televízor má pochopiteľne natočený tak, aby naň z druhej miestnosti videl. Hlasitosť je pritom na maxime.

Pokiaľ chcem niečo povedať, zúrivo so všetkým tresne a letí za mnou s komentárom, že teraz vôbec nevie, čo to vlastne dávajú. V krátkych vetách poviem, čo chcem, na odpoveď si však musím počkať napríklad do večera alebo až do druhého dňa. Niekedy ho zámerne vytočím, keď začnem hovoriť niečo práve v momente, keď sa rozuzľuje zápletka. Týmto štýlom prebieha náš život už ani neviem koľko rokov. Veľakrát si hovorím, či má vôbec nejaký význam žiť s týmto „telečumilom“.

Ako rada by som mala niekoho, kto si so mnou vypije hrnček kávy a prehodí niekoľko slov! Niekoho, koho by som zaujímala. Kamarátka mi radí, aby som si našla milenca. A doma mám vraj všetko nechať tak, ako je. Cítim sa v koncoch a obávam sa, že to nakoniec predsa len urobím. Hoci som neveru vždy odcudzovala.