Teraz pôjdeme trocha s farbou von. Sú témy, ktoré pre vás vyberieme preto, že vieme presne, kde je sever, a rady sa o to podelíme. A potom sú také, ktoré si samy chceme poriadne naštudovať a konečne zistiť, ako sa veci majú. Teda niežeby sme vôbec nevedeli čo a ako. Ale teória a prax sa občas míňajú. Teoreticky viem navariť perfektnú roštenku. Prakticky mi každý druhý raz stvrdne. Teoreticky viem presne, čo na môjho muža platí. V praxi moje akcie a reakcie ovplyvňujú všelijaké okolnosti – naliehavosť situácie, tlak vzduchu, priebeh predchádzajúceho večera, aktuálna hladina hormónov... Žena sa však môže niečomu novému priučiť celý život, zvlášť keď sa o domácnosť delí s troma mužmi. Vtedy je každá rada, ako ich ukočírovať jedným a hlavne správnym smerom, na nezaplatenie.

Tak sme svoje sondovanie po osvedčených metódach začali vo vlastných, rozumej redakčných radoch. Lebo kto o tom môže vedieť viac ako partia skúsených žien, čo sa mudrovaním o mužoch a vzťahoch živia. „Drahá, to keby som vedela, začnem nový život,“ odpísala ako prvá Maťka. No výborne. „Zlatko, na tvoj článok čakám ako na spasenie,“ pridala sa Lucia. Ešte lepšie. Ostatné na mail prvé dva dni ani neodpovedali. Pekne. A to tu v našom veselom kolektíve pripravujeme hneď dva ženské časopisy mesačne! Hroziaca profesionálna blamáž nás donútila vstúpiť si do ženského svedomia a opáčiť problematiku ešte raz od podlahy. Veď nás vlastný život a pozorovací talent hádam niečo naučili! A tak sme nakoniec predsa len poskladali vcelku použiteľný manuál, ktorý takmer z každého muža môže spraviť ochotného a spolupracujúceho partnera pre život každodenný. Aspoň teoreticky. (Všimli ste si to opakované podmieňovanie? Inými slovami: všetko je možné, ale nič nie je isté. Za nič neručíme, nám sa nesťažujte.) Oscara však v tejto hre vyhráva Janka, ktorá má vypracovanú celkom jasnú taktiku na každú hernú situáciu, a to, prosím pekne, žije v harmonickom manželstve s lídrom heavymetalovej kapely. Janka je krehká víla, dušou umelkyňa a praktická žena v jednom. A doma možno to, čomu sa hovorí tichá voda. Nikdy nezvyšuje hlas. Nikdy neargumentuje s rukami v bok. Nezapája sa do našich veselých debatných krúžkov na tému „a ten môj včera....!“ A intuitívne pozná mieru, kedy byť svojmu „headbangerovi“ krajšou polovičkou a kedy jeho nežným protikladom. Napríklad občas nosí čierne kožené gate (a má v nich skvelý zadok), ale nikdy nepôsobí šokujúco ani vyzývavo. To by ste ju skôr tipovali na hipisáčku. Lebo asi žiadny vzťah neznesie viac ako jedného horkokrvného metalistu. „Ja som o tom včera debatovala s priateľom,“ postavila sa k bojovej úlohe angažovane Lucia. „Záver? Jediná skutočne fungujúca zbraň je naša ženskosť, so všetkým, čo k nej patrí – postava, prsia, nohy, zadky, schopnosť riešiť veci, smiať sa, dobre variť... Akékoľvek viac alebo menej premyslené taktiky fungujú iba krátkodobo, vždy sa tej žene vrátia a úspech vo vzťahu jej neprinesú.“ To môžeme odprisahať aj na čestné pionierske. Najväčšou ženskou zbraňou je naozaj umenie a radosť byť ženou. A zbraň je v tomto prípade veľmi nevhodné slovo, no fuj. Hlasujeme skôr za označenie mierový plán, ktorý nemá ničové nič spoločné ani s manipuláciou. Manipulovať niekoho na úkor jeho vlastnej spokojnosti a byť krkom, ktorý hlavu natáča nežne presne tam, kde je to pre hlavu i celé telo najlepšie, to sú dve neporovnateľné životné stratégie.

Ďalej si už dovolíme seba a svoje obľúbené kolegyne bližšie neidentiﬁkovať a dáme slovo aj iným ženám. Predsa len, občas nás čítajú i naši muži. Ďakujeme za pochopenie. Nečakajte, že sa dozviete niečo prevratné. Nie, nevyňuchali sme žiadne zázračné formuly, zaklínadlá ani „lektvary“. Na väčšinu normálnych mužov spoľahlivo fungujú úplne obyčajné banálne veci – ale na dávkach sa nešetrí. „Celkovo vychádzam z toho, čo som raz počula na jednej úžasnej prednáške, že chlapa tvorí 90 percent samoľúbosti a 10 percent vody. A vekom sa voda vyparuje. Takže vždy zaberú také tie povzbudzujúcopochvalné vyjadrenia, výraz tváre, ktorý hovorí ‚ja ťa žeriem’, a veľký úsmev. Na ten reagujú muži extrémne dobre,“ delí sa o skúsenosti Linda. „U nás doma úplne obyčajne veľa vyrieši veľké ‚ďakujem’ a úpenlivé ‚prosííím’,“ potvrdzuje Anka. „Aj keď napríklad spraví v kuchyni bordel a sám si ho uprace, tak som akože strašne milo prekvapená, že ‚jeeej, ďakujem, že si to upratal!’ Že si to všimnem a pochválim ho tak motivuje, že to urobí aj nabudúce.“ Pri presadzovaní náročnejších zadaní, ako napríklad vymaľovanie izby, menšia rekonštrukcia, nečakaný veľký nákup, víkend u rodičov a podobne, sa osvedčilo začať vetou: „Ja by som bola taká šťastná, keby... Keď takto začnem, skoro vždy to mám vo vrecku,“ pochváli sa Ivica. Darmo, ten rytiersky pocit, že vám kúpou a zmontovaním skrinky z Ikey po ložili šťastie priamo k nohám, to si muži nedajú len tak ujsť. „Aj ‚čo by som si ja bez teba počala!!!’ alebo čosi v tom zmysle má čarovné účinky. „Samozrejme, niekedy to myslím aj celkom úprimne a vidím, aký je na seba pyšný,“ usmieva sa Lenka. „A ešte vždy zafunguje, keď som ‚mĺkva’... To neznamená odutá, lebo na to už nereaguje. Ale keď som podozrivo ticho, zamyslená, aj si semtam povzdychnem, tak už okolo mňa chodí, vetrí, pýta sa, čo sa stalo... A ja potom rôznymi okľukami zo seba vysúkam, čo vlastne potrebujem. Keby som na to išla priamo, tak by mal pocit, že naňho tlačím, že ho komandujem, a to neznáša, just by to neurobil.“ „To, že poznáme svojho chlapa ako vlastné topánky, vieme, ako naňho, kedy môžeme vyraziť do útoku a kedy radšej počkať, to je asi najdôležitejšia zo ženských zbraní,“ rozvíja myšlienku Dana. „Presne, bez malých úskokov to občas nejde. Napríklad môj muž je doma, jemne povedané, pohodlný, ale veľmi rád sa predvádza. Tvrdí síce, že kosí pravidelne a rád, ale v podstate štartuje kosačku, len keď má prísť návšteva. Tak že keď nechcem, aby sme mali trávu po kolená alebo aby to pripadlo na mňa, zorganizujem aspoň raz za dva týždne nejakú kamarátsku grilovačku – a dvor je ako zo žurnálu,“ bonzuje Katka. „Jasné, že ho pred všetkými potom vychválim, že tak pekne a precízne ako on nepokosí nikto. FC Barcelona – šuvix!“ No veru, ani nie sú nároční tí chlapi, veľa im netreba. Problém je len v tom, že nemá každá z nás na to bunky (čítaj nervy).

„Priznávam, že o ženských zbraniach nemám ani poňatia a v podstate sa mi bridí ich používať. Keď mám použiť niečo ženské – klipkať očami, hádzať úsmev číslo šesť, vystavovať čiarku v dekolte a chváliť do nebies aj za vynesené smeti, je mi to smiešne aj trápne a cítim sa tak akosi lacno a priehľadne,“ otvorene hovorí Sandra, mama samoživiteľka. No hej, keď vás život naučí, že musíte byť ženou i mužom, lebo sa o vás nikto iný nepostará, to potom pre vás tie samičie tančeky strácajú zmysel. Ste rázna, priama, robíte, čo treba, a to isté očakávate od partnera – bez zbytočných rečí. Možno ste nikdy žiadny vzor, ako používať ženskosť, nedostali a stále tápete. Alebo ste sa nezbavili vzdoru voči dominantnému otcovi, a tak so všetkými mužmi bojujete a bránite sa ostrými, hoci už netreba. Nie, ženy, ktoré to vedia, tie s mužmi nebojujú. Majú ich rady a rešpektujú ich mužskú rolu. Riadia sa jednoducho tým, že sa vedia podriadiť. Režírujú, ale diskrétne, zo zákulisia. Už len to, ako svojho muža oslovujú, hovorí za všetko. V súkromí a pred kamarátkami používajú materskú verziu Miško, Jurko, Ajko..., na verejnosti a pri formálnejších stretnutiach zas dôstojnú s kvapkou obdivu – Michal, Juraj, Alex, prípadne manžel. Žiadne Ďuri, mucík ani prezývka, ktorou ho volajú všetci. Ostalo v nich troška ockovho dievčatka, vedia sa zaliečať, vždy hovoria mierne, nepoužívajú iróniu, nikdy nekričia a neriešia veci s horúcou hlavou. Akoby ju mali permanentne naloženú vo vedre s ľadom. „Svoju svokru som za 17 rokov nepočula ani raz kričať, ani zvýšiť hlas, ani stratiť nervy. V každej situácii sa kontroluje, s celým svojím mančaftom hovorí vždy láskavo a zakaždým nakoniec dosiahne presne, čo chce. Úprimne, robím, čo môžem, ale ešte sa to na mňa nenalepilo,“ priznáva Alena, ktorej temperament, naopak, často nabúra aj tie najlepšie predsavzatia. „Na svoju obhajobu musím povedať, že náskok, ktorý predo mnou svokra má, sa nedá dobehnúť. Mala štyroch mladších bratov, troch synov a piatich vnukov! Na toto, skrátka, nemám.“ No aby sme zasa nemaľovali nikomu svätožiaru nad hlavou: „Keď som sa raz snažila utopiť rozčúlenie vo vychladenom vínnom streku, dostala som dobrú radu. ‚Alenka, nepi, keď sa hneváš, to nie je dobre. Radšej si daj tabletku.’ Aha, tak odtiaľ ten bohorovný pokoj aj v infarktových situáciách. Na šťastné manželstvo – diazepam. Nie, ďakujem, ja radšej pohárik rosé.“ S chlapmi to, skrátka, treba vedieť, a ak ste náhodou nenatraﬁ li na vyložene defektný exemplár (psychopata, notorika, nebotyčného egocentrika atď.), tak ešte stále máte šancu zobrať opraty do vlastných rúk. Hoci čím dlhšie sa moríte s jedným chlapom, tým ťažšie to pôjde a mnohými vecami už asi nepohnete. Ale za pokus nič nedáte. Jasné, že sa preto treba aj tak trocha narodiť. Alenina svokra to vie, lebo de facto vychovala štyroch bratov. Vierka a jej dve sestry odkukali umenie veliť nežne z druhej línie od mamy. Katka ako najmladšia a jediná dcéra mala už od plienok omotaného okolo prsta otca, bratov aj všetkých mužov, ktorých kedy stretla. No a nám ostatným ostáva pozorovať a učiť sa. Ak chcete univerzálnu radu, s ktorou sa vždy dá začať, požičiavame si ju od kamarátky Zuzany, lebo jej ženské ﬂuidum pôsobí čarovne nielen na všetko mužské, ale vôbec na všetko živé. „Keď sa žena usmieva a je v pohode, každý chlap sa pri nej cíti dobre a je tvárnejší. Na mužov asi najviac zaberá pozitívna ženská energia, pokoj, zmysel pre humor a vyrovnanosť.“

Ovládate ženské zbrane? Iba prsia vám stačiť nebudú!

Výber pre vás

Ovládate ženské zbrane? Iba prsia vám stačiť nebudú!

Súvisiace články

Veľký manuál lásky: Aby ste boli spolu šťastní celý život!

Tyran môj zákonitý: Násilie nie sú len bitky a modriny

Výber pre vás