Každá z nás túži mať vo svojom mužovi oporu. Neviem, či som magnet na katastrofálne typy ja, ale s mužmi, ktorí sa najskôr vychvaľovali a presviedčali ma o svojej sile, aby sa potom ukázalo, že sú v skutočnosti ustrašení, nerozhodní a nezodpovední, mám bohaté skúsenosti. Zďaleka v tom, samozrejme, nie som sama. Zo svojho okolia počúvam čím ďalej, tým častejšie šokujúce príbehy o tom, kam až môže mužská zbabelosť zájsť. Ktoré z nich ma najviac prekvapili? A išlo len o zhodu náhod, alebo skutočne začínajú byť muži chladnokrvní sebci?

Andrea (39): „V liste mi manžel oznámil, že so mnou už nechce žiť.“

Ešte pred troma rokmi by Andrea pravdepodobne tvrdila, že má skvelého manžela a je mimoriadne spokojná. Mala totiž to šťastie, že si s mužom rozumeli, spájali ich spoločné záujmy a priatelia. Mali tri krásne malé deti a veľký dom. Lenže udalosti potom nabrali úplne iný spád. „Krátko po Vianociach odišiel manžel na služobnú cestu do Ameriky. Viezla som ho na letisko, všetko bolo úplne normálne. Lenže po pár dňoch som od neho dostala email. Čakala som, že sa dozviem o jeho pobyte, dočítala som sa však niečo celkom iné. V liste mi oznámil, že sa mi ospravedlňuje, ale že sa hrozne zamiloval a so mnou už nechce žiť. Dodnes si spomínam na ten pocit, keď som myslela, že zomriem. Chcela som o tom hovoriť, zistiť, čo sa stalo, ale keďže nás delila taká vzdialenosť, nebolo to možné. Zo zúfalstva som volala jeho najlepším kamarátom a pýtala som sa ich, či to chápu. Nikto z nich o jeho novej láske netušil. Celých štrnásť dní som potom s nádejou čakala, že sa manžel vráti a situácia sa urovná. Lenže on domov neprišiel. Rovno z letiska odišiel k milenke, kde aj zostal. Do pol roka sme boli rozvedení a ja som nemala silu brániť sa. Nechcela som, aby zbytočne trpeli deti. S odstupom času, keď som konečne dokázala trochu ovládnuť svoju bolesť, som si uvedomila, že najviac mi neublížilo to, že sa rozhodol pre nový život. Ale fakt, že mi to po devätnástich rokoch spolužitia oznámil neosobným e-mailom a nedal mi žiadnu možnosť konfrontácie ani nápravy. A to mi pritom nikdy predtým vôbec nenaznačil, že je v našom spolužití nešťastný,“ uzatvára Andrea.

Pavlína (32): „Chcel, aby sme sa zbavili dieťaťa.“

Pavla je moja blízka priateľka, preto ma jej príbeh zobral najviac. Nevidíme sa príliš často. A tak, keď mi raz zavolala, najskôr som nemala ani len tušenia, čo má za sebou. V tom čase som zažívala mimoriadne šťastné obdobie, pretože to bolo len pár týždňov, čo som zistila, že som tehotná. A tak sa ma priateľka srdečne pýtala, ako sa mám. Nakoniec mi len tak znenazdajky povedala, že bola v nemocnici. „Pavla, prečo si tam bola?“ vyhŕklo zo mňa. „No dobre, tak ja ti to teda poviem,“ odpovedala. Na moje prekvapenie sa mi zverila, že aj ona bola tehotná a že ma tým chcela prekvapiť. Delili nás len štyri týždne, ale v jej prípade to nedopadlo veľmi dobre, na čom mal, ako som zistila, veľký podiel jej partner. Hoci spolu chodili štyri roky a nedávno sa sťahovali, keď Pavlína zistila, že čaká dieťatko, a šťastne mu to oznámila, nestačila sa čudovať. Bol v šoku, ale nie od radosti. Celý deň nepovedal ani slovo. Na druhý deň potom prišiel s vlastným rozhodnutím. „Musíme sa toho problému zbaviť,“ povedal vraj. Pavlína, ktorej už dávno tikali biologické hodiny, nerozumela. Obaja už mali cez tridsať. A aké bolo jeho zdôvodnenie? Že ešte nič nedokázal, nechce sa viazať, nič nemá a netúži sa starať o malé dieťa. Skutočne si želal, aby išla Pavlína na potrat. Tá však tento variant striktne zamietla. Stres sa zrejme podpísal na tom, že v treťom mesiaci potratila. A jej partnerovi sa, paradoxne, veľmi uľavilo.

Mužský pohľad: Chlapi sú predovšetkým leniví

PhDr. Petr Šmolka, poradňa pre rodinu

1. Je pravda že súčasní muži sa viac boja zodpovednosti? S podobnými tvrdeniami mám problém. Patrilo by sa odpovedať – ako ktorí a ako v čom. Navyše by sme nemali žiť v ilúziách, ako predtým bolo všetko iné. Veď i ten pračlovek bol zrejme dosť nezodpovedný muž. Pokiaľ vám dnešní muži pripadajú ako sebecké a zodpovednosti sa vyhýbajúce indivíduá, potom si za to v mnohom, milé dámy, môžete samy. Kto ich tak vychoval? A kto im stále ustupoval, až sa z toho stala takmer norma? Kde sú tie múdre ženy, ktoré predkom dávali najavo, ako by sa bez nich nezaobišli, kedykoľvek, keď sa dopustili nejakého čo i len trochu zodpovednejšieho kroku? Nevystriedali ich časom náhodou tie, ktoré si nakoniec radšej poradia samy? Muži sú podľa mňa predovšetkým leniví. Pokiaľ z nich zodpovednosť vezmete, biť sa o ňu rozhodne nebudú.

2. Prečo niektorí odmietajú vstúpiť do manželstva, zakladať si rodiny a radšej volia život single, alebo preferujú vzťah na tzv. psiu knižku, z ktorého môžu ľahko vycúvať? Oba javy by som nespájal. Život na tzv. psiu knižku je tak trochu módny výkyv – reakcia na doby nedávno minulé, keď sme boli jednou z krajín s vôbec najvyššou mierou vydajov na svete. Dôvodom boli extrémne silné tlaky na to, aby sa každý oženil či vydal. Dnes je spolužitie v tomto ohľade (či už vydaté, alebo nie) porovnateľné a nebrať sa je akousi azda dočasnou módou. Preferencie single života, prípadne nechuť zakladať si rodinu, pramení inde. Dnes je omnoho širšia možnosť uplatnenia – spoločenského i profesionálneho. Rolu hrá i vyšší vek pri zakladaní rodiny. Keď sa priemerný vek ženíchov pohyboval okolo 22 rokov, potom si mnohí z nich zakladali rodiny z prostej mladíckej nerozvážnosti, prípadne v dôsledku zlyhania antikoncepcie. Dnes majú dostatok času všetko zvážiť, a možno práve preto viac váhajú. O strachu by som v danej súvislosti nehovoril. Už preto, že i rozvod je dnes v mnohom jednoduchší, než bol kedysi.

3. Existuje vôbec nejaký spôsob, ako rozoznať, že je chlap zbabelec, ktorý nás nechá v štichu? Jedine na základe osobných skúseností. I preto je užitočné, pokiaľ si niektoré z nich prežijeme už počas známosti. Týždenná dovolenka pod stanom vám o partnerovi prezradí omnoho viac než napríklad dva roky chodenia po podnikoch či za kultúrou. Niečo sa dá odvodiť i z partnerovej osobnej anamnézy. Pokiaľ o ňom viete, že sa musel od dospievania pretĺkať sám (a zvládol to), potom bude asi väčšou oporou než ten, ktorému maminka ešte v tridsiatke mixovala obľúbené mäsko.

Ženský pohľad: Synov musíme vychovávať lepšie

Mgr. Sylvia Dančiaková, psychologička

1. Je pravda že súčasní muži sa viac boja zodpovednosti? Ako ktorí muži? Ako tí pravekí? Nie. Myslím si, že skôr z nej majú len oveľa väčší stres a pocit viny. Chceme mať doma sexi svalnatých, rodinne založených, kreatívnych, romantických, bohatých, spoľahlivých, starostlivých Rómeov s kopou času a porozumenia pre nás a naše deti. Aby v živote stíhali – už od škôlky nastupuje cudzí jazyk, tenis, tanec, hokej, klavír, samozrejme mobily, ifony, ipody... celá výchova smeruje k výkonom. A keď nie je v harmónii s láskyplným materinským učením, ako si poradiť so svojimi emóciami, čo s plačom, ako sa naučiť rozlišovať, ako dokončiť, čo som začal, ako oddychovať, ako odmietať a ako byť k sebe jemný – jediné, čo ostáva, je vyhnúť sa tomu, na čo už moja kapacita nestačí – na čo sa jednoducho „necítim“.

2. Prečo niektorí odmietajú vstúpiť do manželstva, zakladať si rodiny a radšej volia život single, alebo preferujú vzťah na tzv. psiu knižku, z ktorého môžu ľahko vycúvať? Istú časť štatistiky manželstiev bez papiera určite zaberajú ekonomické dôvody – sobášny i rozvodový list stoja svoje a aj príspevok od štátu je pre slobodnú matku zaujímavejší. Asociáciou na manželstvo je zodpovednosť a povinnosť, nie radosť či šťastie, takže tento zväzok si na väčšiu obrodu bude musieť ešte počkať. V istom zmysle si človek single zachováva v hlave akúsi ilúziu slobody a otvorených dverí – zdá sa však, že oveľa dôležitejší je priestor v srdci – ak ho nezviera úzkosť, vyhráva odvaha – odvaha stať sa rovnocenným partnerom či odvaha byť rodičom.

3. Existuje vôbec nejaký spôsob, ako rozoznať, že je chlap zbabelec, ktorý nás nechá v štichu? Rizikoví sú synovia hyperprotektívnych,alebo ľahostajných matiek. No najdôležitejšie je, či je náš chlapík ochotný - ochotný počúvať, ochotný podeliť sa, ochotný meniť – či chce a má záujem. Samozrejme, že to platí rovnako aj pre nás ženy.A ešte niečo navyše – na nás je výchova tých smelých mladých mužov.

Prečo sú chlapi zbabelci? Ako to vidia muži a ako ženy

Výber pre vás

Prečo sú chlapi zbabelci? Ako to vidia muži a ako ženy

Súvisiace články

Rozchod po mužsky: Pravda o tom, ako to prežívajú chlapi

Ako odolať pokušeniu: Daň za neveru býva privysoká

Zamilovaný kolega: Neklamné signály, že sa mu páčite

Výber pre vás