Srdcom stále Čechoslováčka sa po účinkovaní u našich susedov v českom seriáli Vyprávěj opäť vrátila na slovenské obrazovky. Herečka Marta Sládečková (55) stvárnila dramatickú rolu húževnatej Kláry v jojkárskom seriáli Zlodeji detí.

Ste výborná herečka, ktorá si už zahrala rôzne komediálne i dramatické postavy. Aké to však je, keď hráte skutočnú postavu podľa skutočných udalostí?

Bol to zvláštny pocit prežívať príbeh niekoho, kto ešte žije a zažil to na vlastnej koži (pozn. red.: ide o príbeh pochybných adopcií slovenských detí do zahraničia inšpirovaný rodinou Boórových). Hrala som to prvýkrát. Scenár bol napísaný dobre, postava mala všetko, čo má dramatická postava mať. Ale aj veľa vtipných momentov, čo sa mi páčilo. Chvíľami bolo treba odľahčiť tú ťažkú tému.

Vzali ste úlohu v tomto seriáli ako výzvu zahrať si po komediálnych postavách v seriáloch Susedia a Priateľky aj niečo úplne odlišné?

Dostala som rôzne ponuky na Slovensku, ale ani jedna ma neoslovila natoľko, že by som do toho išla. Toto je však pravdivý príbeh. Diváci ma uvidia v inej rovine, lebo si ma možno zaškatuľkovali do komediálnej polohy. Hoci v divadle hrám aj veľké dramatické postavy. Klára je postava ženy, ktorá má pred sebou jasný cieľ a ide za ním. Takže vôbec mi neprekážalo, že nehrám krásnu zvodkyňu. Rešpektovala som kostýmy aj líčenie, lebo táto postava bola o niečom úplne inom. A to ma bavilo.

A v súkromí ste rada za peknú?

My herečky už máme takú profesionálnu deformáciu. Ľudia nás spoznávajú, takže si myslím, že vyjsť upravená patrí k základnej hereckej etike. Ale keď som na chalupe na Myjavských kopaniciach, tak tam to rozbalím! (smiech) Natiahnem si pohodlný odev, natriem sa len krémom, zopnem si vlasy a relaxujem. Viem, že si to tam môžem dovoliť.

Teraz ste dosť hrali v Prahe. Dá sa povedať, že je to váš druhý domov?

Je to také druhé miesto, ktoré mi je srdcu blízke. V rodinnom penzióne, kde obyčajne bývam už asi desať rokov, mám zázemie. Idem tam ako domov. Okrem toho tam mám rodinu a veľa známych. Nie sú tam žiadne bariéry. Som tam doma. Nikdy som sa nerozdelila, som Čechoslováčka.

No a aké zázemie máte teda tu, doma?

Dobré! (smiech) Domáce, dlhodobé, na ktoré sa môže človek absolútne spoľahnúť. To je veľmi dôležité. S partnerom síce nie sme spolu 24 hodín denne, lebo sme dosť vyťažení, ale keby sa čokoľvek stalo, môžem mu zavolať a presne viem, kedy čo príde a čo mám čakať.

Občas sa pri zlomových veciach správam polohystericky. Keď podobné situácie vidím v televízii, poviem si, čo neurobí toto? Veď je to také jednoduché! Ale keď sa to stane mne, tak prvý je krik, spotím sa a neviem, čo mám v tom momente robiť. A tá druhá strana mi vie okamžite povedať, čo v tej chvíli urobiť a príde hneď, ako sa dá. (smiech)

Zaujímavé na vašom vzťahu je, že ste mali po dlhých rokoch s partnerom (Jozef Malík, pozn. redakcie) prestávku. Nebáli ste sa vstúpiť dvakrát do tej istej rieky?

Bolo to veľmi poučné. Niektoré veci sa nedajú vypovedať priamo. Stále máte pocit, že ten druhý to azda pochopí, kde robí chybičku, ktoré veci vám prekážajú. Ale bolo to vzájomné. Aj ja som robila chyby. Dnes ich už nerobíme. Bolo nám treba, aby sme sa úplne odmlčali a potom si zas pomaličky k sebe našli cestu. A odtiaľ sa už asi nepohneme iným smerom.

Potrebovali ste dozrieť?

Určite. Prvý raz sme sa stretli, keď sme už mali každý za sebou pár vzťahov. Bola to láska na prvý pohľad a 11 rokov to bolo úplne perfektné. Potom si už človek zvykne a začne hľadať blšky, až to prešlo do takého štádia, že nám to prekážalo. Rozišli sme sa úplne zamatovo. Žiadne búchanie dverí, žiadne nadávky.

Tým, že sme mali spoločného psa Nathana, ktorý bol zvyknutý na oboch, starali sme sa o neho striedavo. A potom sme začali zase spolu chodiť na chalupu, na nákupy... Teraz máme už päť rokov druhého psa Arama, tiež rodézskeho ridgebacka, takže máme zase nejaké puto. (smiech)

Váš priateľ je produkčný a producent a gro jeho práce je v Rakúsku. Keďže sa u nás toľko filmov netočí, nemali ste niekedy tendenciu dostať sa do filmu tam?

Môžem len ľutovať, že nehovorím dobre po nemecky. Pár filmov by som si tam už určite zahrala. Na jazyky som však hrozne zlý žiak. To je asi to jediné, čo mi na mne prekáža. Vo všetkom ostatnom mám pevnú vôľu, ale učiť sa jazyky... To ma vie naštartovať, len keď sa vrátim zo zahraničia. Ale potom zase vychladnem a nemám motiváciu. Jediný spôsob, ako to zmeniť, je ísť von, zaplatiť si kurz a trápiť sa. No budem si držať palce! (smiech)

Takže príkazom vám to asi nikto nedá...

Nemám rada príkazy, zákazy, obmedzenia. Ak mi chce niekto niečo zakázať, nemôže mi povedať toto nesmieš! Môže povedať – „bolo by dobré keby...“ alebo „skús...“ (smiech) Som Vodnár a to je vzdušné znamenie. Všetci Vodnári sme takí voľní, trochu slobodomyseľní a lietame.

Máte šťastie, že aj partner je Vodnár, nie?

Je to výborné! Vodnár sa hodí k málokomu, no k tomu istému znameniu áno. Sloboda, ktorú si dávame, nám vyhovuje. Ale aj sloboda musí mať pravidlá! Na tom to pred rokmi stroskotalo, že sme si jej dávali až príliš. No teraz už presne vieme, koľko jej treba.

Vrátim sa ešte k práci. V máji ste skončili natáčanie Zlodejov detí a po piatich rokoch skončil v tom najlepšom aj seriál Vyprávěj. Kde sa na vás môžu diváci tešiť teraz?

V divadle L+S hrám dve predstavenia s pánom Lasicom, druhé i s pani Vášaryovou a pánom Kňažkom. Tretie so Zuzkou Tlučkovou, Paľom Topoľským Prezradila o sebe a Tuli Vojtekom. Na Novej scéne som v muzikálovej rozprávke Princ a Večernica. A už x-tú sezónu hrám v domovskom divadle Astorka Korzo ´90, kde v septembri začínam skúšať hru Kométa. Mám tam kolegov, bez ktorých by som nevedela existovať. Tam som sa utáborila veľmi dobre. No a pripravujem sa aj na takú menšiu postavu vo filme v Česku.

Nemali ste v pláne taký klasický scenár – doštudujem, vydám sa, založím si rodinku?

V našej rodine si to takto odbila moja staršia sestra Ľubka. Mamina bola spokojná a tým pádom tolerovala mňa, že som taký iný živel – nemám manžela, deti a nežijem klasickým životom.

Ani vaši partneri vás do toho nikdy netlačili?

Nie. Keď sa aj niečo také vyskytlo, že poďme do zväzku, bytík a bábätko, tak som sa veľmi rýchlo zľakla – joj, nie, nie! Ak by prišlo bábätko, určite by som situáciu riešila a možno by som už bola aj vydatá... (smiech)

Ste emancipovaná žena, mali ste s tým niekedy v partnerstve problémy?

Áno, u jedného bývalého priateľa, s ktorým som si tiež prežila kus svojho života. Tam som pochopila, že keď chlap žiarli na úspech svojej ženy, nebude to fungovať.

Sládečkovej stroskotal vzťah: Prestávka nám pomohla!

Výber pre vás

Sládečkovej stroskotal vzťah: Prestávka nám pomohla!

Súvisiace články

Spoveď Heleny Krajčiovej: Čo je pre ňu lepšie než sex?

Nespútaný Igonda: Keď príde manželka, všetko je v pozore

Nicole Kidman bývala ako cigánka: Rozvod s Tomom bol ťažký

Výber pre vás