Film Terapia láskou bol nominovaný na množstvo Oscarov, napokon získal len jedného. Možno sa americkým akademikom tiež nepozdávalo, že by vybíjanie lásky láskou bola vhodná liečebná terapia pre zlomené srdcia.

Veštkyňa dlho hľadela do kariet a nesúhlasne krútila hlavou. „Nevidím, naozaj tu toho nového nápadníka nikde nevidím. Len tá vaša veľká nešťastná láska je tu ako balvan, ktorý všetko zakrýva a pohlcuje,“ povedala napokon Angelike. „Takže z Obedárika nič nebude?“ zachichúňala sa Angelika smerom k svojej kamarátke, ale nedokázala zakryť rozčarovanie. Dúfala totiž, že by ju ten hrozne sexi chalan, ktorý ju tak okato balil pri každom obede v univerzitnej menze, konečne mohol vytrhnúť z bahna porozchodovej depresie.

Angelika ešte nikdy nebola tak fatálne zamilovaná ako do toho predošlého, hovorme mu Balvan, keď už ho tak veštkyňa označila. Dlho si ani nechcela pripustiť, že ju klame a podvádza. Hoci, keď ho napokon prichytila s milenkou, stále mu bola ochotná odpustiť. Už to takto dali dokopy trikrát, aby ju ďalším dôkazom o nevere zadupal ešte hlbšie do zúfalstva. Pred troma mesiacmi si konečne povedala dosť! Odsťahovala sa ku kamarátke, sústredila sa na štúdium a postavu, všetok voľný čas trávila vo fitku.

Veštkyňa mala pravduKeď sa okolo nej začal točiť Obedárik, prekvapilo ju, že myšlienka na rande s ním jej nebola odporná, naopak, na obedy v menze sa začala tešiť a flirtovanie s ním ju vzrušovalo. Mala pocit, že z najhoršieho je vonku, že je čas na novú lásku, a tak si s kamarátkou vyrazila, aby si to potvrdila u osvedčenej kartárky. Tá jej pred rokom úplne presne predpovedala všetky problémy, ktoré ju čakajú s Balvanom, ale vtedy na ňu nedala. Nechcela svoju chybu zopakovať.

„Naozaj tam žiadneho nového muža nevidíte?“ spýtala sa Angelika pre istotu ešte raz. „Nie. Vy tým predošlým ešte stále tak smrdíte, že nič iné nedokážem zacítiť,“ povedala veštkyňa, naznačujúc prstami úvodzovky, aby bolo jasné, že ten smrad myslí metaforicky. Potom však povzbudivo dodala: „Ale to nič, aj tak by ste to s tým, ako ho vy voláte Obedárikom mali skúsiť. Možno to vyjde. A keď nie, tak vám toho predošlého pomôže vybiť z hlavy.“

Tak stop! Možno sú veštkyne a kartárky ženy obdarené mimoriadnou senzibilitou, takže vedia dobre pomenovať, v čom tkvie náš súčasný problém. Keď to človek počuje takto zvonka, môže ho to osvietiť, nakopnúť a prinútiť niečo so sebou urobiť. Keď však veštkyňa uverí vo svoju božskú múdrosť a namiesto opisovania, čo niekde v astráli vidí a cíti, začne dávať praktické rady do života, môže to dopadnúť veľmi zle. Radiť niekomu, aby jednu lásku vybil z hlavy inou, novou, je tá najhlúpejšia vec, za ktorú by mali hádam aj odoberať veštecké licencie.

Pohnúť sa ďalej po zničujúcom rozchode, najmä ak ide o vzťah, ktorý sme roky budovali a veľa doň citovo investovali, nie je jednoduché, a to ani pre superženy 21. storočia. Dobrých rád, čo robiť, aby sme sa z rozchodu spamätali rýchlo a nezostali naveky na dne, lebo aj to sa, žiaľ, dá, existuje veľa. Dať si čas na smútenie, hnev, strach aj plač, nerobiť zo seba hrdinku, nehrať sa na to, že sa nič nestalo, venovať sa sebe, zveľadeniu ducha, tela i bývania, nájsť si nové alebo oprášiť staré koníčky, hľadať nové okruhy priateľov, obnoviť staré väzby.

Existuje aj veľa rád, čo po rozchode určite nerobiť: nevolať mu, nesledovať ho fyzicky ani na Facebooku, nesnažiť sa s ním nasilu udržiavať priateľské vzťahy, nespať s ním z nostalgie, nerobiť šialené rozhodnutia a seky v živote (odsťahovať sa na druhý koniec planéty či vstúpiť do kláštora) a netreba si ani strihať vlasy na super krátko. To všetko dodržiavala veľmi múdro aj Angelika.

Lenže po roku spoločného trávenia takmer všetkého voľného času, spoločného vstávania, spoločných dôverností, sexu, intimity jej to všetko veľmi chýbalo. Niektorí ľudia situáciu po rozchode riešia náhodnými známosťami na jednu noc, nahrádzaním intimity telesnosťou, po ktorých sa však môžu zobudiť do horšej opice ako po lacnej pálenke.

Iní zas majú tendenciu pustiť sa rýchlo do nového vzťahu aj za cenu, že to nie je láska s veľ ký L. Stačí predsa aj trocha kamarátstva so sexom, „friends with benefits“. Či v tomto rekonvalescentnom období nadväzovať nové vzťahy, alebo dokonca použiť nového človeka v duchu porekadla klin treba vybiť klinom, v tom sa rady pokútnych veštkýň a odborníkov na vzťahy zásadne rozchádzajú.

Niektorí odborníci radia, že po zlom rozchode treba začať znovu randiť a hľadať partnera najskôr tak o pol roka. Názory žien aj mužov na polročnú lehotu sa líšia podľa toho, akú s tým už majú skúsenosť. „Podľa mňa je zbytočné povedať, dám si teraz pauzu šesť mesiacov, to sa proste stane samo, ani nevieš ako, a fičíš v niečom ďalšom. Čím viac sa sústredíš, že nie, tým rýchlejšie si to tvoje rozhodnutie niekoho nového pritiahne,“ hovorí nedávno rozídená študentka, ktorá po piatich minútach rozhovoru nehovorí o svojej novej láske, ale zase len o tom bývalom.

„Človek je mierou vecí, však, niekomu to trvá rok, niekomu pol roka, niekto sa hneď vrhá do ďalšej katastrofy. Keď mi baba začne rozprávať o bývalom, viem, že mám utekať,“ hovorí depresívny Jakub, ktorý už niekoľ ko rokov po skončení posledného zničujúceho vzťahu nenadväzuje radšej žiadne kontakty a svojím japonským existencializmom rozplakal ešte aj striptérku, ktorú mu kamaráti objednali na 30. narodeniny.

„Ja by som označovala chlapov, ktorým nejaká baba zlomila srdce, červenou páskou s nápisom nedotýkať sa, lebo to je ich najobľúbenejší šport – liečiť si zlomené srdce lámaním iných. Keď sa pozviechajú z najhoršieho, nevďačne zmiznú za ďalšou kravou, ktorej budú nosiť modré z neba. Alebo ešte lepšie, mali by ich na rok zavrieť do karantény a kým si z mozgu nevymažú bývalú, nedostanú priepustku,“ rozhorčuje sa jedna z notorických liečiteliek, ktorá dodnes nepochopila, prečo ani jeden nedokázal oceniť jej obetavé srdce.

Najhoršie si robíte sebe samejZdá sa však, že emancipácia v tomto smere pokročila míľovými krokmi. To, čo bolo kedysi špecialitou mužov, teda liečiť si zlomené srdce iným vzťahom, dnes bežne robia aj ženy. Je jedno, či muž, alebo žena, obaja robia zle nielen tomu nevinnému človeku, pri ktorom sa chcú zrehabilitovať, ale najmä sebe. Niečo o tom vie manažérka Táňa, ktorá radu klin klinom zrealizovala v praxi. „Asi mesiac po hroznom rozchode ma začal cez Facebook kontaktovať bývalý spolužiak. Bol to taký ten pekný športovec, s ktorým sa nedalo o ničom zaujímavom rozprávať, skrátka sedlák,“ lapidárne ho hodnotí Táňa a pokračuje:

„Medzitým skončil vysokú školu v Anglicku, začal celkom vtipne blogovať, a keď ma zavolal na výstavu Van Gogha do Budapešti, povedala som si, aha, chlapec sa posunul. Tak veľmi som si priala byť zase happy a zabudnúť, že som s ním do tej Budapešti išla.“ Je pravda, že športovec sa fakt posunul, bol očarujúci, vtipný a rozhľadený, aj v sexe im to úžasne klapalo. Lenže to nestačilo. O čo lepší pre ňu bol, o to viac ho porovnávala s tým predošlým a všetky rozdiely, či k lepšiemu, alebo horšiemu, ju na ňom iritovali. Táňa jednoducho na nový vzťah ešte nebola pripravená, ani keby ju balil sám pán Dokonalý, nedokázala by to oceniť. Žiaľ, jej športovec nebol pán Dokonalý, teraz ju prenasleduje výčitkami a na tom svojom blogu verejne ohovára ako necitlivú beštiu.

Dávať sa s niekým dokopy tesne po rozchode nie je dobrý nápad, a to ani v prípade, že ten druhý je pre nás ten najvhodnejší partner, aký po tejto zemi chodí. Nedokážeme to oceniť, ba ani rozoznať. Nevidíme to, necítime. Bránia nám v tom naše nevyriešené pocity bolesti, možno i viny. Vnímame na druhom len vlastnosti, ktoré tíšia našu bolesť. Ako píše John Gray v knihe Mars a Venuša začínajú znova: človek tesne po rozchode je ako ranený vlk vyhladovaný na smrť.

Dokáže sa zdanlivo zamilovať do každého, kto mu ponúkne pár odrobiniek citu. Ale keď hlad uspokojí, začne mať chuť na viac. Vo vzťahu to vyzerá tak, že najprv nového partnera zahrnie citom, ktorý po predošlom rozchode nemal kam investovať, a potom mu ho znenazdajky zoberie. Ten druhý je v tom nevinne, nič neurobil, nijako sa nezmenil, ale ten poranený áno. Vyliečil sa.

Príťažlivosť je vecou okamihu, ale láska chce čas, aby sa rozvinula. Ak ešte ten čas nenastal, ak ešte nie sme schopné dávať, a predsa sa do nejakého vzťahu rútime, mali by sme to tomu druhému otvorene priznať. Varovať ho, že sa uzdravujeme zo straty, že hľadáme útechu a nie sme na nový vzťah pripravené. Varovať však musíme najmä seba.

Lebo človek, ktorý nám v čase našej slabosti a bolesti pomohol, nás bude zväzovať a paradoxne nám nedovolí ďalej ho milovať aj vo chvíli, keď načerpáme sily. Lebo kto už by miloval svojich veriteľov? Tých zväčša nenávidíme. Kto by chcel zostávať vo zväzku, pretože musí, lebo to dlhuje, z vďaky? Keď sa nám sily a sebavedomie konečne vrátia, začneme hľadať niekoho iného, nezaťaženého naším liečením.

Začať randiť po nepeknom rozchode, keď cítime, že nás niekto znova priťahuje a my priťahujeme jeho, je dobré znamenie, že náš liečivý proces je na dobrej ceste. Ak sme prežili naozaj veľkú lásku, je normálne, že sme sa cítili ako súčasť páru a bez neho sa zrazu cítime nekompletné, akoby sme stratili kus svojej identity.

Lenže celistvú bytosť zo seba nespravíme zaplátaním chýbajúcich dielov a trhlín niekým, kto nám toho predošlého pripomína a plus mínus do tých medzier zapadá. Najprv teda musíme samy nájsť celé svoje niekdajšie ja. Úspech budúcich vzťahov je založený práve na tom, že si znova vybudujeme osobnosť, ktorá nezávisí len od istoty záväzného a zaväzujúceho vzťahu.

Ak chceme skutočne nový vzťah, novú lásku, nie ďalší debakel, mali by sme ho nadväzovať nie vo chvíli, keď nám láska iného človeka len utíši najhoršiu bolesť a pocity zlyhania, ale keď už nemáme pocit, že musíme. Teda keď je túžba dávať šťastie a uspokojenie tomu druhému väčšia ako túžba to všetko dostávať.

Pohnúť sa po zlom rozchode ďalej býva veľmi ťažké, ale je to najlepšia vec, ktorá sa nám môže prihodiť. Ak cítime, že sme sa skutočne zamilovali, nechajme minulosť a dajme zelenú budúcnosti. Ako spoznáme, že sme už pripravené na nový a zdravý vzťah? Podľa muža, ktorý si z nešťastnej lásky podrezal žily a dlho sa liečil z klinickej depresie, takto: „Zrazu nastane okamih, že všetko okolo chytí intenzívnejšie farby a človeku sa do duše vkradne pokoj a tichá radosť. Vtedy vie, že je z toho vonku. Ako keď sa po dlhej chrípke ráno zobudí a nič mu nie je, nemá teplotu a čaká ho už len pár dní sladkej rekonvalescencie.“

Smrdíte bývalou láskou? Nevrhajte sa do ďalšej katastrofy!

Výber pre vás

Smrdíte bývalou láskou? Nevrhajte sa do ďalšej katastrofy!

Súvisiace články

Fotograf Ďurica a jeho lásky: Čakám na svoj osudový záber

Veľký partnerský horoskop: Zažijete pravú letnú lásku?

Osudová láska Franca Nera: Prvý dojem bol strašný!

Výber pre vás