Nedávno sme si robili v redakcii bazár. Okrem iného to bol aj taký milý exkurz do toho, prečo sme si istú vec onoho konkrétneho času kúpili, čo sme si o nej (a o sebe v nej) mysleli predtým a čo si myslíme teraz. O niektorých kúskoch a o nákupnom rozpoložení majiteľky sme si rýchlo a s výbuchmi smiechu (sveter s pufovanými rukávmi) urobili obraz samy.

Niektoré pridali k nenositeľným kúskom aj bonmot o chvíľach absencie súdnosti, porozchodových mániách, niektoré veci hovorili samy za seba. Ešte zaujímavejšie bolo, že aj keď tričká, rifle, šatky, spony začali kolovať a miešať sa jedna cez druhú a vznikla dezorganizovaná kopa, z určitosťou sme vedeli povedať, kto je pôvodnou majiteľkou toho-ktorého kúska. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sme nikdy predtým nevideli svojich partnerov, postavili ich všetkých do radu a hádali, ktorý je čí...

V ríši živočíchov, pri ktorých nevieme zistiť, či majú spomienky, emócie, nejaké podvedomie, výber prebieha pomerne jednoducho. Vyššiu šancu na párenie má samec s vyšším statusom v hierarchii skupiny, s dobre sfarbeným lesklým a primerane dlhým perím, symetrický, lepší spevák či tanečník, alebo u niektorých druhov hmyzu a opíc ten, ktorý donesie väčší a výživnejší dar (rozumej niečo pod zub), aby sa samica po párení mohla dobre najesť a zabezpečiť budúcemu potomstvu kvalitný štart.

Pripadá vám to povedomé? Iste, paralela tu je. A čím sme staršie, tým viac parametrov do nášho výberu vstupuje. Sme tu predsa (aj) na to, aby sme dochovali čo najzdatnejšie potomstvo a udržali ľudský rod! Keď čakáte, kedy padne nejaké to slovko o láske, reč o nej bude. Do našich výberov vstupuje nielen genetika, ale aj výchova, spomienky, emócie a podvedomie – a už spomínaná mocná čarodejka láska. V akej forme a prečo si vyberáme a žijeme s určitými typmi mužov, to nám v rozhovore povedala Doc. PaedDr. Jitka Prevendárová, PhD.

Kedy a ako sa buduje spôsob, akým si budeme neskôr vyberať partnerov?

„To, ako sa budeme pri výbere partnera riadiť, do značnej miery ovplyvňuje rodina a hlavne otcovský princíp. Ten je maximálne dôležitý v celom vývoji dievčaťa. Určuje, aký druh sebavedomia, ženstva, ženskosti bude dievča mať, či z neho vyrastie sebavedomá žena, na akých partnerov bude mať ‚feeling‘, akých bude svojím nastavením priťahovať.

Najcitlivejšie je obdobie puberty, vtedy sa formuje nielen telo. Prvý muž, s ktorým sa dievča konfrontuje, je jej vlastný otec. V puberte by mal šetriť kritikou, naopak, byť obdivný a povzbudzujúci. Ženy, ktorým to chýba alebo ktoré zažili opak, prípadne chlad a ignorovanie, akoby cyklicky narážajú na tie isté problémové typy. Neuvedomujú si to, ale správajú sa a konajú presne tak, že sa na nich priamo lepia.“

Prečo Lila vždy natrafí na „lúzra“?

Kamarátka Lila nás raz pri babskej debate o tom, s čím doma zápasíme, pobavila vetou: „Pri mne každý chlap oplešatel a prišiel o robotu.“ Nasledoval výbuch smiechu, zdalo sa, že žartuje. Diskutovalo sa ďalej o tom, že každý niečo má a občas to môže byť fakt do popuku. No v Lilinom živote sa všetka zábava skončila v momente, keď sa posledný z jej chlapov nasťahoval k nej do rodičovského domu a aj napriek tomu, že bol bez roboty, neváhal postaviť do pozoru nielen Lilu, ale aj jej matku. Obidve okolo toho lenivca obletujú už štyri roky.

On, namiesto toho, aby sa zdvihol a šiel robiť hoci do supermarketu k pokladnici, lepí doma modely lietadielok a nadáva na systém. Lilu drží nakrátko, žiarli, kritizuje, prikazuje a zakazuje. A ona poslušne šúcha nohami. Keď z nej minule vypadlo, že sa pokúšajú o dieťa, zostali sme sedieť v nemom úžase s výrazom mrazených tresiek. Na otázku, či sa zbláznila, mladá, krásna a šikovná, odpovedala: „A kto iný by ma chcel? “

Doktorka Prevendárová takéto Lily a jej podobné charakterizuje takto: „Správanie a konanie žien, teda aj výber ich konkrétneho partnera a zotrvávanie vo vzťahu s ním, vždy závisí od ich emócií a podvedomia, akýchsi vnútorných programov. Jeden z najsilnejších je strach. Strach z toho, že sú staré (ambícia mať dieťa, nedostatok času), a zaklincujú to aj vetou, že lepšieho nenájdu.

Pri hlbinnej psychoterapii odhalíme, že je v nich zakorenený program sebadeštrukcie. Čo je na ňom zaujímavé, je fakt, že jeho výskyt sa ukazuje v celej genetickej línii. Často bola v rovnako nefunkčnom vzťahu nešťastná matka, prababka. Pri diagnostikovaní kreslím rodinnú mapu a tam vidím, že istá vetva rodu mala veľmi podobné problémy. Iba na gény sa to však zvaliť nedá! Ženy, ktoré dobrovoľne vstupujú do patologických vzťahov alebo v nich žijú, mávajú často aj takzvaný program malosti.

Jeden z najdeštruktívnejších programov, ktorý sprevádzajú pocity hlbokej menejcennosti. Mávajú ho častejšie ženy ako muži a jeho pôvod tkvie ešte hlbšie ako len v rodovej línii. Pramení zo ženstva samého. Dá sa však vymazať. S podvedomím sa dajú robiť zázraky!“

Ste to, s kým žijete: Chlapa si vyberá váš vnútorný program

Výber pre vás

Ste to, s kým žijete: Chlapa si vyberá váš vnútorný program

Súvisiace články

Muž sa zmenil na despotu: Varovné signály, že vás týra!

Odkopli ste chlapa? Čaká vás psycho v priamom prenose!

Strata je zničujúca! Podľa chémie zistíte, či vám to vydrží

Výber pre vás