Majstri dlžôb, exekúcií a klamstiev

Nevôľa prijímať negatívne informácie, ktoré majú potenciál rozvrátiť náš život od základov, je pochopiteľná a vlastne vrodená. Kto by už aj bosou nohou dráždil tigra, len tak, z kratochvíle? Mohutne sa to prejavuje aj klasickou neochotou navštíviť gynekológa, povedzme od posledného pôrodu, všakže, lebo čo ak niečo po dvadsiatich piatich rokoch nájde, alebo lekárov vo všeobecnosti, ako je rok dlhý, lebo ak nám aj niečo je, radšej nech to nevieme. S touto filozofiou onkológie a ordinácie všetkého druhu praskajú vo švíkoch, ale nič to, hlavne, že nemusíme čeliť zlým správam a – zariadiť sa. To je to najdesivejšie, lebo zistené a vypočuté od nás žiada konkrétne stanovisko. „Pamätám si ten moment... vypáčila som z neho konečne odpovede a bola som tam, kde som chcela aj nechcela byť,“ priznáva Hana.

Roky netušila, čím sa jej partner vlastne živí. Že sa to nedá? Ale dá. „Hovoril mi, že robí, čo príde. Sprostredkovanie obchodu a tak. Naozaj chodil po stretnutiach, stále o niečom rokoval, len Kristus vie, o čom, lebo potom, keď bolo treba zaplatiť víkendový nákup, ja som vyťahovala kartu. Mal obdobia, že nejaké peniaze domov doniesol, a na moju otázku odkiaľ sa len usmial a povedal, zohnal som. Potom boli obdobia, keď len vysedával, krížom slamku nepreložil a nezarobil ani na slanú vodu...“ Na konci tohto frustrujúceho kolotoča sa jedného dňa Hana nenechala zahnať do kúta a dozvedela sa, že dlhuje kadekomu okolo desaťtisíc, ale má kopec vecí „rozrobených“, takže to v pohode vráti.

„Na moju žiadosť, aby sa niekde normálne zamestnal, reagoval podráždene, vraj on nebude chodiť ako taký trtko do roboty od ôsmej do štvrtej, že celý život robil obchody a tak to bude robiť aj ďalej.“ Hotovo, vymaľované. Hana išla od toho a minimálne odišla včas, pretože keď v Amerike udrela kríza, krajina bola vraj plná zmätených paničiek, čo na tom boli omnoho zúfalejšie. Jedného rána sa zobudili, a kým zbehli po mramorovom schodisku v saténovom kaftane, už im pracovník na to určený pritĺkal o dom ceduľu FOR SALE (na predaj). A to si mysleli, že majú doma bankárov, investičných manažérov a ký fras ešte.

„Keď som sa dozvedela, že môj manžel má strašné dlhy, že klame rodine, má napožičiavané peniaze od kolegov aj od nebankoviek a na dome máme exekúciu, paradoxne ma to nepoložilo,“ spomína Eva. „Trvalo to už pridlho, bola som unavená, vystresovaná, nemohla som spávať a v podstate mi odľahlo, že už všetko viem. Deň som si odplakala a potom som začala riešiť veci. Dve malé deti nepustia. Tak dlho som si to predstavovala, že čo raz bude, až bude, že som sa na to zrejme podvedome nachystala. Akurát moja právnička na mňa neveriacky vyvaľovala oči a hovorila, že nechápe, ako som mohla nevidieť celé roky, čo sa deje.“ Mimochodom, najlepší film na túto tému sú Jasmínine slzy s Cate Blanchett. V kine ho už nestihnete, ale na internete vám ho deti nájdu raz-dva. Dráma o tom, ako dlho sa dá držať neudržateľné, je taká pravdivá, až vám pri jej sledovaní bude fyzicky nevoľno.

Pianissimo

V tom zozname, prečo sa ženy nepýtajú, chýba ešte jeden silný argument – pre pokoj v rodine. Dajme si ho pokojne do úvodzoviek, lebo „pokoj v rodine“ je megaargument, niečo, s čím sa ľahkovážne nehazarduje a okolo čoho sa drobčí v baletných špičkách. „Pokoj v rodine“, hoci aj prehnitý skrz naskrz, funguje ako posvätný dôvod, pred ktorým zrazia podpätky aj inak jasnozrivé a inteligentné ženské, ktoré majú chochmes a guráž. Tak sme boli skonštruované, vyformované a doladené výchovou plus príkladmi z praxe. „Keď sa ja mám spýtať chlapa na niečo zásadné a problematické, minimálne týždeň zbieram odvahu a ďalší správne slová, aby to vypálilo tak, ako má. Samozrejme, hneď ako naznačím, že by som si potrebovala niečo vydiskutovať, je unavený, podráždený, prípadne rovno zaspáva,“ hovorí Mária.

„Zároveň musím vziať do úvahy, či mi to stojí za to zahnať leva v klietke do úzkych a vystaviť seba aj dve deti kriku, dusnu, odmeranému zazeraniu a trieskaniu.“ Tutlanie a ignorovanie sa tak z istého uhla pohľadu javí ako ženská múdrosť a tolerancia. Schopnosť zdieľať spolu ticho sa môže zdať ako znak spolupatričnosti a splynutia. Toto ticho má svoju cenu. Začne sa nenápadne a po pár mesiacoch je mrazivé až hrôza.

Poskytuje nám falošné pocity nádeje, že keď sa vydržíme nepýtať, všetko sa na dobré obráti. Nejako samo či čo. A takto jedna kamarátka potrebovala päť rokov, aby zistila, že manžel je ťažký gambler. Iná rok, aby prišla na to, že jej muža vyhodili zo zamestnania na ministerstve. Ďalšia desať rokov podpisovala všetko, čo jej dal podpísať. Bez toho, aby si prečítala. A keď si to potom prečítala, bolo už neskoro. Neskončíme žiadnym odpudivo motivačným pokrikom, aj keď nejaké „Nebojte sa prehovoriť!“ by možno zapasovalo. Čo treba urobiť, zaiste presne cítite, tak hádam len úprimné tfuj tfuj, tfuj. Budete to potrebovať.

Taktika majstrov klamárov: Neverili by ste, čo všetko je vo vzťahu možné!

Výber pre vás

Taktika majstrov klamárov: Neverili by ste, čo všetko je vo vzťahu možné!

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Jeho nevera zničila našu lásku

Ľudia z rodu Barón Prášil: Čoho sú schopní veční klamári

Ľudia z rodu Barón Prášil: Čoho sú schopní veční klamári

Fabulujem, teda som: Ako sa žije s chronickým klamárom?

Výber pre vás