Fabulujem, teda som: Ako sa žije s chronickým klamárom?

Fabulátor je taký sofistikovanejší klamár. Väčšinou aj charizmatickejší, vtipnejší, múdrejší. Všetko tak akurát, aby sme naleteli a už sa z toho nevymotali.

Títo muži neklamú. Klamať je predsa také prízemné! Obyčajné! Títo muži zašli ďalej a stvorili si celkom nový svet, v ktorom žijú, ktorému veria (!) a ktorý si tak trocha žije svojím vlastným životom, preto sa im v nestráženej chvíli vymyká z rúk. Spriadajú nitky rôznych konštrukcií, v ktorých sa vyžívajú, ležérne doťahujú detaily bájnych historiek a zahmlievajú realitu, prifarbujú, čo sa hodí, a robia to nenútene ako nádych a výdych.Väčšinou to nepotrebujú.V pokročilých štádiách si to už ani neuvedomujú.Robia to, či ide o malé alebo zásadné veci, a aj keď sa na hlavu postavíte, zastavíte zemeguľu, napíšete žiadosť o rozvod, nezmenia sa.Lebo to nevedia a vlastne ani nechcú. Milujte alebo nechajte tak. Dobre vám radíme.

So schopnosťou klamať sa rodíme všetci a patrične ju aj používame, vlastne od chvíle, ako si dokážeme zrátať dva a dva. Buď sme sa tak chceli vyhnúť trestu/hnevu, v staršom veku používame klamstvá ako milosrdnú lož, až napokon, ale to už len podaktorí, odhalíme čaro sebaklamu.Čo si budeme čo nahovárať, bolo by do čoho pichnúť aj v našich radoch. Správna žena v správnom rozpoložení dokáže samu seba presvedčiť o čomkoľvek a utvrdzovať sa v tom hoci aj štvrťstoročie. Harcovníčky celý život! V klamaní sa zdokonaľujeme aj vďaka elektronickej dobe, klameme päťkrát viac v emailoch a esemeskách než v osobnej komunikácii. Pravdaže, na sociálnych sieťach či v zoznamkách máme unisono menej rokov, kíl, detí, dlhov aj nezrovnalostí v životopise. No fabulátor je z iného, ešte fajnovejšieho cesta. Kým „normálny“ človek zaklame väčšinou vtedy, keď je priamo ohrozený, alebo je ohrozené niečo, na čom mu záleží, fabulátor to dáva len tak od srdca. Má vysokofunkčný kreatívny mozog nadupaný reáliami a v ňom si to všetko pekne varí, pečie, aby to mohol vzápätí naservírovať na striebornom podnose. Pristihnúť ho je fuška, lebo bohorovne pozerá do očí a nerobí žiadne z tých notoricky známych klamárskych gest. Napriek tomu, že každé klamstvo je pre organizmus stres, čo je vlastne princíp detektora lži, fabulátor frčí na vysoké obrátky, robí to pravidelne, je s klamaním zžitý, a tým ťažko odhaliteľný. Pekelne sa sústredí, má pamäť ako korytnačka a celé to prekrýva nonšalantnou zaneprázdnenosťou, kde-tu vtipom, lichôtkou. Kým mu na to prídeme, môže pretiecť veľa vody dolu Dunajom, a kým si dodatočne pospájame celú mozaiku a dostaneme pravdivý obraz, môže sa aj vyliať z koryta. Sú šikovní a šikovnejší fabulátori, koniec koncov, len päť percent ľudí je údajne schopných vycítiť a odhaliť okamžite lož.
Jedna taká Zuzka, baba ako remeň, „vymákla“ svojho fabulátora relatívne skoro, už po trojmesačnom vzťahu, lebo neustriehol detaily a príhody zrazu nesedeli. „Začalo sa to tým, že tvrdil, že každé ráno chodí do práce, a potom vysvitlo, že ho z firmy vyrazili už pred naším zoznámením, pokračovalo to klasikou, že prečo sa nemôžeme stretnúť, kde je, s kým je, a nakoniec to vyvrcholilo tým, že keď sa mi dostal náhodou do ruky jeho občiansky, vysvitlo, že je o tri roky starší, než mi tvrdil! Dodnes nechápem, čo to bolo za patologického chlapa,“ spomína. Horšie to bolo s Erikou, ženou s neomylným inštinktom, fantastickou kariérou a postavičkou za milión, ktorá bola len krôčik od otehotnenia, chomúta a spoločného bývania so šéfom cechu fabulátorov. Po skoro dvojročnom vzťahu váženého podnikateľa Vojta jedného pekného dňa odviezli kukláči, a keď potom Erika spolu s advokátom, vyšetrovateľom, kamarátmi a rodinou rozplietla celé klbko, vyvalilo sa na ňu toľko hnusu, že „o tom nemôžem napísať ani knihu, lebo by mi to nikto neuveril“. Nemanželské dieťa a paralelných stopäťdesiat afér sú len malicherné čerešničky na plnotučnej smotanovej torte. Podľa psychológov je každá lož vedomá. Preto je fabulovanie nebezpečné, neospravedlniteľné, a ak sa do toho zamotá láska, bude to bolieť viac než pôrod trojičiek.

Ľuba má takéhoto partnera už šesť rokov a naučila sa s tým žiť. Pravda, jeho rozprávky neprekračujú trestnoprávne hranice, ale aj tak to bolo zo začiatku na slučku, a pravdupovediac, ani jedna z prihliadajúcich kamarátok dodnes nerozumie, prečo nešla z kratšej cesty. „Roman je okrem večného vymýšľania milý, zlatý, verný, dobre zabezpečený muž a ja som si už prešla takými vecami, že toto mi príde oproti tomu ako selanka. Zvykala som si ťažko, dnes už to púšťam jedným uchom dnu, druhým von,“ vysvetľuje. Sú to tirády na rôznu tému od ‚ten prevod som urobil už v piatok, idem za Borisom’ po ‚ten svah mám zlyžovaný‘ a najviac a najčastejšie ich Roman používa na umelé zvýšenie svojej hodnoty. V očiach Ľuby, ale aj bezprostredného okolia. „Zlatko, nemohol som sa ti ozvať, mal som stretnutie s obchodným partnerom (hral tenis), celý deň som mal samé rokovania (sedel doma a nemal do čoho pichnúť), dva dni som opravoval to osvetlenie nad kuchynskou linkou (urobil to opravár, za dve hodiny), nevadí, že ideš von s kamarátkami, ja som rád aj sám (už týždeň má dohodnuté pivo s partiou), a tak ďalej, čím ďalej, tým lepšie. Tieto klamstvá sa ani nedajú kategorizovať ako tradičné milosrdné, prospešné, zákerné a podobne, len ako strašne zbytočné. „Ja by som sa s ním nerozišla, keby nemal celý deň rokovania a ani keby nemal žiadneho obchodného partnera,“ smeje sa Ľuba. „Ale každý chlap niečo má,“ dodáva rezignovane.Hm.Žeby? Znamená to, že štandardne pekná, úspešná a inteligentná žena môže byť rada, keď nájde exemplár, ktorý nepije, nemláti ju, nepodvádza, iba klame? Alebo iba toto, iba tamto, iba, iba, iba?

A možno je to celé menej dramatické, akurát je to niečo, čo majú v sebe. Muži klamú podľa štúdií dvakrát viac ako ženy. Podľa niektorých aj trikrát. V snahe byť a zostať chlapom, ohúriť, získať rešpekt medzi samcami aj samičkami, nepripustiť slabosť. „Vieš, všetci muži fabulujú,“ povedal mi jeden neobyčajný Muž. „Prikrášľujeme, čo sa dá, aby sme vyzerali lepší, krajší a najmä bohatší. A tí, ktorí sú už bohatí, zasa fabulujú, že sú buď ešte bohatší, alebo naopak chudobní. Stále je čo hrať.“ Najvydarenejšie kvietky potom putujú rovno do politiky, ktorá zavádzanie aj bohapusté klamanie toleruje v maximálnej možnej miere, takže napríklad kauza veľkého Billa, ktorý v pohode pred celou Amerikou odprisahal, že: „Nemal som sexuálny vzťah s tou ženou, slečnou Lewinskou,“ je len kvapka v mori. Paradoxne, pravdovravná beťárka Monica, ktorá bystro odložila zagebrené usvedčujúce šaty, skončila v opovržlivom zabudnutí. Zato klamár Bill si užíva ctihodný dôchodok a sympatie verejnosti napriek potvrdenému dlhotrvajúcemu sexuálnemu vzťahu „s tou ženou“ vrátane intímnych detailov ako tubička od cigary v úlohe erotickej pomôcky. Muži, chrliaci klamstvá, až sa im od huby práši, neváhajú zapierať a držať status, až kým sa celá konštrukcia nezrúti. Táňa sa odsťahovala po štyridsiatke za fabulátorom do Prahy po trojročnom oťukávaní a za pár týždňov nezostal v jej živote kameň na kameni. Pepík bol ženatý taxikár, a nie vdovec, riaditeľ umeleckej galérie. Nehovoril plynule troma jazykmi. Nebýval v Prahe 3. Nemal slabosť na taliansku kuchyňu a nechodieval každý piatok na vernisáž.
Ale poučný je aj príbeh 38-ročnej Henriety, ktorá žila 8 rokov s Tomášom, porodila mu syna a svadba sa stále odkladala na ďalšiu jar. A ako raz, zhodou okolností na jar, vysvitlo, Tomáš už svoju manželku má. V Ostrave, s ďalším synom. Delil si to pol na pol, taká služobná cesta každý druhý týždeň vyrieši mnohé. Všelijaké bývajú tie vzťahové vzorce. Preto priznávame, že nemáme 10 rád, ako vypiecť s fabulátorom, a nepoznáme ani zázračnú psychologičku, ktorá ho z toho dostane nejakou terapiou. Ale bez dôvery sa ľúbiť nedá. A dôvera je veľká pani, nebýva náchylná na kompromisy, a keď raz zdvihne kotvy, väčšinou sa už nikdy nevráti v plnej paráde.