Keď nás chlapi lapajú, pekne nám spievajú, fidorky kupujú, na správne struny brnkajú. No nie sú zlatí? Milovanie je ako torta. Leží pred tebou na tanieriku, lákavá, voňavá. Keď ju chceš, dáš si – keď sa chceš milovať, tak sa miluješ. A tá torta, len si to predstav, nerobí vôbec nič pre to, aby si ju zjedla. Ani sa len nepohne. Nespieva, nekrúti sa, neﬂirtuje, iba leží, a to stačí. Takto nejako pristupujú k predohre skeptici. Kým funguje vášeň, načo sa predvádzať ako tetrovy. Zo začiatku predohry fakt až tak nevyžadujeme. Skeptici by si však mali predstaviť, že tá istá torta bude na stole ležať zajtra a pozajtra, o mesiac aj o päť rokov. Tetrovy sa predvádzajú, kým sa vládzu hýbať a vedia prečo. A my by sme sa mali snažiť tiež. Chvalabohu, existuje tisíc slovných aj mimoslovných spôsobov, ako sa navzájom pripraviť na to, že toto bude NIEČO. Len netreba zabúdať, že žiadny z kľúčikov nie je univerzálny.

Kľúč k ženskej intímnej pohode je ukrytý v mozgu, povráva sa. Zhrnieme to a zjednodušíme: keď nás chcú rozpáliť, musia nás najprv vypnúť. Čiže pomôcť dáme svojho srdca do „predsiene“, v ktorej nie sú žiadne starosti, obavy a meditácie o tom, či sa podarí predať byt a čo bude zajtra na porade, aby ste ruka v ruke mohli prejsť do spálne, kde sa naše multitaskingové mysle môžu deﬁnitívne odpojiť. Príbehy o babách, ktoré sledujú rozchádzajúci sa sadrokartón na plafóne, kým sa ich partner o niečo snaží, sú založené na pravde. Nevediac ani „ň“ o nejakých výskumoch, šepkáme manželovi do ucha, aby na chvíľu zabrzdil, pozrel sa nám hlboko do očí a znova a znova opakoval, že všetko bude v poriadku. Až keď mu uveríme, vydýchneme si a láska sa môže začať. V tomto kontexte sa nám štúdia, ktorá tvrdí, že ľúbostná predohra má trvať celý deň a jej súčasťou je spravodlivá deľba domácej práce, aj pozdáva. Ráno pohladenie, na obed sms, podvečer tango s vysávačom, babka k babke, bude sex. Musíme skonštatovať, že naši muži už kampaň zaregistrovali a mnohí aj vyskúšali, či to naozaj funguje. Ako inak si máme vysvetliť, že ten, ktorého ruky nikdy nepobozkal saponát, sa zrazu podujme umývať nevďačné kusy riadu, čiže pekáče čakajúce na dobrovoľníka? Alebo ten jeho hlasný, vami neiniciovaný telefonát stolárovi, ktorý má zhotoviť vytúženú knižnicu? Náhly príchod domov a ochota robiť si úlohy s vašou spoločnou mimoriadne ﬂegmatickou druháčkou? Máte toľko otázok, ktoré by ste mu rada položili, ale zmôžete sa len na: Okamžite mi povedz, čo sa stalo. Nič sa nestalo. Ešte sa len stane, pretože večer napriek všetkým jeho snahám zaspíte skôr, ako on v byte pozhasína, a zo spánku vás preberie jeho urazené „tak dobrú noc“. Ten tón sa vám síce nepáči, ale nechce sa vám vynárať z hladiny alfa a opovážite sa spať ďalej. Vysvetlenie príde až ráno: „Tak ja sa snažím, aj s deťmi som bol vonku, dokonca som na teba za celý deň nezvýšil hlas, a ty sa na mňa takto vykašleš!“ „Čím chceš povedať, že robiť tieto normálne veci sa ti neoplatilo?!“ Srdečne ďakujeme Ianovi Kernerovi, sexuálnemu terapeutovi a spol., ktorý zistil a medzi pospolitým ľudom rozšíril, že cesta k ženskej extáze sa začína v prázdnom dreze, a odkazujeme, že také jednoduché to zase nebude.

Možno len chcel povedať, že pre ženu zvyčajne nie je príjemné vojsť večer do kúpeľne a namiesto wellness oázy nájsť vo vani vodou nasiaknutých plyšákov plaviacich sa na šampónových loďkách a kopisko vlhkých uterákov na podlahe. Súhlasíme. To človeku začína prúdiť v žilách úplne iný druh vzrušenia a sex je len ďalšou položkou na zozname vecí, ktoré ešte treba urobiť. Ale muži, ktorí v stredu a v sobotu (inokedy nie) zúrivo a povrchne upratujú, nám pripomínajú pána učiteľa, ktorý prišiel s ponukou „kvalitního sexu“, a jeho kámasútrickú predohru. „Evooo, vem to do rukou.” Keď sa očakávanie začne podobať na vyžadovanie a v posteli sa bavíme na úrovni má dať – dal, nejako sa nám prestáva chcieť. Po prvé: barterový systém do spálne nepatrí. Po druhé: manipulácia tiež nie. Spôsobov, ako si dláždiť cestičku do postele a nevydláždiť, je aj viac.

Pokiaľ ide o mňa, naozaj mi búši srdce, keď sa môj muž priblíži k riadu alebo práčke. To prvé znamená mínus hektoliter teplej vody a to druhé sa začína vysypaním špinavého mount everestu na podlahu kúpeľne a istotu, že postupne sa zmenšujúca kopa tam bude ešte tri dni. Pre mňa, za mňa, nech radšej ani nevysáva. Necháva chumáče prachu pod posteľami a obíja rohy nábytku. Nič síce nehovorím, ale moja duša plače. Niekedy veľmi zle reagujem na vtipy. Nevravím, že je to na rozvod, ale na zabitie určite. Streda, streda, .... si treba. Napríklad. Určite nefunguje otázka: A čo tvoje manželské povinnosti? Aj keď to chlap povie položartom, zaručene ma naštve. Funguje však kompliment, pochvala, a keď mi niečo nevyjde, aj súcit. A najlepšie afrodiziakum je manželov zúfalý monológ: Akože unavená? A to si myslíš, že ja takto vedľa teba zaspím? Kurníkšopa, veď sa pozri do zrkadla a pochopíš, že toto sa nedá vydržať. Často stačí jedno správne slovo. Na jeho margo musíme poznamenať, že musí byť naozaj akurátne. Po inšpiráciu môžete zájsť hocikam, len, prosíme, nie na poľské televízne stanice, v ktorých sa okolo polnoci zjavujú vnadné krásky a šepkajú: „Aaach, šipko, šipko, ty brutalu.“ Ani pán účtovník Fantozzi na to nešiel najlepšie: „Vieš, Pina, dnes v sebe cítim oheň. Keby si ma k sebe pozvala, vyzlečiem ťa ako takú cibuľu.“ Treba hľadať, nevzdávať sa a rátať s tým, že slovná hra sa môže nepodariť. Preto však ešte nikto nikoho z domu nevyhodil. Prinajlepšom sa to skončí výbuchmi smiechu a prinajhoršom budete jednu noc spať otočení chrbtami k sebe. Neuveríte, ale existuje pár, ktorý TO označuje výrazom „zvárať“, a to bez srandy.

U nás doma dlho fungoval systém malých darčekov a odkazov, ktoré mi manžel nechával pod vankúšom a nachádzala som ich pri ustielaní. Až kým si to nevšimol náš syn a nenašla som raz pod vankúšom mastnú palacinku. Fidorka. Náš tajný signál vzišiel z jedného veľmi neslušného vtipu. V každom prípade, keď muž príde z nákupu a položí na stôl ﬁdorku, obaja vieme, že je najvyšší čas urobiť si pekný večer. A pozor, na farbe obalu záleží – to je tiež tajná šifra. Nákup to povie za neho. Čo poviete, na čo asi tak myslí, keď ho pošlem do obchodu po chlieb na raňajky a on z tašky vyberie víno, kolu, chlieb, jahody a úpadkový časopis s nahými ženami?

Páni, ktorí nás zvádzajú pomaly a tvária sa pritom, že vlastne o nič nejde, tí nám lahodia. Lenka: „Načo signály. Vyleziem nahá zo sprchy, vyberiem z chladničky víno, z kredenca dva poháre a cestou do spálne na muža mrknem očkom. On to robí tak isto.“ Aďa: „Tiež som za prirodzené zvádzanie. Porábam to, čo vždy, tvárim sa ako vždy, rozdiel je len v tom, čo mám na sebe. S predohrou si netreba robiť starosti, úplne stačí urobiť niečo navyše.

Tá istá posteľ, tie isté obliečky, ten istý luster. Koho by to bavilo. (Pri ankete o najkurióznejšie miesto ľúbostných radovánok vyhral známy, ktorému sa podarilo milovať sa v prázdnom sude.) Saša: „Keď vidím, že drahému bliká kontrolka, oddám sa mu a hotovo. Keby som to neurobila, išla by som proti sebe, nie? Jáj, kontrolka? Chodí ako lev v manéži a chcel by uzatvárať stávky pre každú somarinu, a to tak, aby som ja prehrala a musela, však viete čo. Priehľadné!“

Hra na skrývačku, naháňačka po byte alebo malý zápas ako súčasť ľúbostnej predohry? Áno a stokrát áno. Keby sme nemali vyskúšané, tiež by sme dvíhali obočie. S frajerom sme raz takto (vo všetkej počestnosti) špásovali v kukuričnom poli. Naháňali sme sa, jemu sa občas podarilo zvaliť ma, inokedy som sa ubránila. Nevedeli sme, že nás pozoruje môj otec, oberajúci marhule. Ocko si situáciu vychutnal až neskôr pri rodinnom obede, keď ma pochválil, ako som rezko utekala. Vraj mu to pripomínalo ruský zväzácky ﬁlm. Chýbali už len briezky a víťazný pokrik: Nataša, Nataša, menja prinjali v Komsomol! Pozvali vás na svadbu? Tešte sa, konečne máte príležitosť zatancovať si spolu slaďáčik.

Smieš všetko! Majka: „Niekedy nemusí robiť vôbec nič. Keď sedím v práci a predstavím si, že sa na môjho manžela práve teraz pozerajú cudzie baby, na jeho tvár, ruky, zadok, spúšťajú sa vo mne majetnícke pudy. Ako ho asi vidia? Tiež im pripadá taký sexi ako mne? Potom už len stačí, aby ma do večera zbytočne nevytočil a nevyhodil z roztúženej nálady. Obdiv iných žien ma núti pozrieť sa na neho inak. Niekedy si spomeniem na vetu lekárky z pôrodnice, ktorá sa ma pri vizite spýtala: A ten štramák, čo sa tu včera motal po návštevných hodinách, ten patrí k vám? Ej veru, môj je.“

„Pozrite si akýkoľvek prírodopisný ﬁlm na Discovery Channel alebo Animal Planet. Zvieratá neokúzľujú svojich partnerov rečičkami, popíjaním v bare alebo pozývaním na drahé večere. Dotýkajú sa. Otierajú sa o seba. Narážajú a oňuchávajú,“ píše študent psychológie Michal Freeman. Niekedy príliš špekulujeme o tom, čo vypúšťame z úst a kedy, než aby sme pracovali s tým, čo máme vrodené. Každé trenie sa počíta. Aj náhodný dotyk, keď sa naťahujeme v reštaurácii o jedálny lístok, aj keď sa k nám partner pritisne, kým miešame lečo v hrnci. Sme zásadne proti tomu, aby sa za každú cenu hľadali patológie v normálnych vzťahoch, ale na tom, že by sa nám oplatilo znova rozbozkávať, niečo bude. Dozvedeli sme sa totiž (seriózny britský výskum), že jeden z piatich párov sa nepobozká ako je týždeň dlhý, a keď aj, tak je to len cudný dotyk pier. Tí Briti, však? Ale myslíme si, že o tom, ako sa dá vynechať bozkávanie ešte aj z milovania, by mohla napísať esej nejedna Slovenka.

Zahraj mi tú moju: Cesta k nočnej extáze sa začína už ráno

Výber pre vás

Zahraj mi tú moju: Cesta k nočnej extáze sa začína už ráno

Súvisiace články

Keď muž miluje ženu: Aj chlapi dokážu odpúšťať pre lásku

Máme partnerovi hovoriť všetko? Na toto si dajte pozor!

Takto to nefunguje! 6 mýtov, ktoré ničia váš vzťah!

Výber pre vás