Barbara sa s nervami pozerá na kopu liekov, ktoré zozbierala z celého bytu - z kúpeľne, z kuchyne, dokonca aj z obývačky. „Tie lieky patria môjmu mužovi Karolovi. Nájde sa tu všetko, na čo si pomyslíte, kvapky na srdce, lieky na vysoký a nízky krvný tlak, mastičky na rôzne kožné ochorenia. Mohli by sme si s touto zásobou otvoriť aj vlastnú lekáreň!“ Zamestnankyňa banky z Košíc krúti hlavou a prevracia oči.

Byt sa stal jednotkou intenzívnej starostlivosti

„Viete si predstaviť, aké to je, keď žijete s človekom, ktorý si neustále navráva, že je chorý? Začalo sa to približne pred troma rokmi. Karol sa cítil slabý. Mal horúčku a nechuť do jedla. Chrípka, myslela som si. Avšak môj muž tomu neveril, hľadal na internete chorobu, na ktorú by to sedelo, a aj ju našiel. Úplne vážne si myslel, že má AIDS. Chýbalo už len to, aby ma začal obviňovať, že som mu bola neverná a nakazila som ho. Našťastie test bol negatívny. Avšak s tým sa Karol neuspokojil a dal si urobiť ešte ďalšie tri testy – samozrejme všetky s rovnakým výsledkom. Avšak nákaza HIV bola len začiatkom jeho namýšľania si.“ Barbara zovrie ruku v päsť a nevrlo sa pozrie na lieky.

„Keď jeho srdce trošku nepokojne bije, hneď myslí na infarkt. Pri bolesti hlavy je to zaručene nádor na mozgu. Keď minulé leto trochu schudol, myslel si hneď, že má cukrovku.“

Mám sa na ňom smiať alebo s ním mať súcit?

„Každá jeho choroba sa odohráva rovnako. Len čo zistí nejaké údajne prvé symptómy, začne vyhľadávať na internete, čo by to mohlo byť. Niekde som čítala, že sa to nazýva kyberchondria. Myslím si, že tým sa Karol do toho ešte viac vžíva. Niekedy sa skúša liečiť sám, avšak väčšinou mu neostáva nič iné, len ísť k lekárovi. Ani neviem, koľko nespočetných vyšetrení môj muž už absolvoval a niektoré z toho boli určite veľmi bolestivé. Pri každom vyšetrení sa Karol dozvedel, že je úplne zdravý! Doma potom teatrálne kašle, soplí a tvrdí, že mu určite niečo je, len lekári to nezistili. Na začiatku som s ním mala súcit, jeho problémy som brala vážne a robila som si starosti, len nech je zdravý. Ale teraz ma to už len rozčuľuje, lebo viem, že určite nie je chorý. Najhoršie na tom je, že môj muž vôbec nevidí, aký je trápny. Prednedávnom mal ľahké šimranie v prstoch, dostal panický záchvat a sám si zavolal záchranku, lebo ja som to odmietala. Sanitári si viac-menej z neho robili žarty, lebo to nebolo prvýkrát, čo u nás zbytočne boli. Takto to trvá dva roky. Ja už ďalej nevládzem. Preto som mu jemne naznačila, že potrebuje pomoc. Najprv bol neuveriteľne nahnevaný, že jeho zdravotné ťažkosti s ním neprežívam, ale aj tak si myslím, že stále nad tým rozmýšľa. Pretože čo ak sa mu náhodou naozaj niečo stane a potom ho nikto nebude brať vážne?“

Pokiaľ chorobe nechá poradiť od dvoch lekárov, je to v poriadku. Pri šiestom lekárovi by však už mal byť koniec. Problematické to je už aj vtedy, ak každý nevinný príznak hneď berie ako vážnu a ťažkú chorobu.

Často treba hľadať príčiny v detstve, keď sa napríklad rodičia neustále a príliš ustráchane báli o dieťa. Ostatní pacienti si tento strach rozvinú vtedy, keď ťažko ochorie člen rodiny alebo dokonca zomrie.

Povedzte takémuto človeku, že má psychický problém. Potom by bolo potrebné spolu hľadať východisko, ako sa dá naučiť lepšie zaobchádzať s takýmito obavami a strachom.

Zbabelec s inkfartom: Môj muž je hypochonder!

Výber pre vás

Zbabelec s inkfartom: Môj muž je hypochonder!

Súvisiace články

Cítite sa vystresované a frustované? Poznáme príčinu

Hovoria vám, že ste hypochonderky? Počuli ste už o neuropatii?

Výber pre vás