Má v nohách 830 kilometrov, ktoré nachodila v rámci pútnickej cesty do Santiaga de Compostela. Liba Chiara je okrem toho aj cvičiteľka jogy, jogy smiechu a tiež sa venuje tréningu pamäti. O tom, ako peši prešla pútnickú cestu, napísala dokonca aj knihu pod názvom „Čas, kdy nohy byly středobodem mého vesmíru“.

Sympatická žena je zamestnaná ako poisťovacia agentka a jedného dňa prišla s tým, že ide na púť. „Túto prácu robím už dlho, cítila som, že potrebujem zmenu, a tak som sa rozhodla pre túto cestu. Manžel sa ma pýtal, na čo tam potrebujem ísť a nechápavo krútil hlavou. Ja som sa však nenechala odradiť,“ smeje sa. „Dalo mi to obrovskú inšpiráciu a vlastne som sa aj zamýšľala nad tým, čomu novému sa môžem venovať. Práve na tejto ceste sa zrodil nápad, ktorý sa stal programom „Žite lepšie“, prezrádza žena, ktorá púťou odhalila, čo vlastne v živote chce robiť.

V priemere denne prešla 27 km a niekedy to bolo aj viac ako 35 kilometrov za deň. „Zo začiatku telo protestovalo iba občas, ale posledné štyri dni ma bolelo naozaj všetko, okrem vlasov.“ Liba Chiara celú cestu prešla sama, hovorí, že nemala potrebu sa s niekým rozprávať. „Viete, keď idete deň za dňom a obzvlášť, ak idete sama, tak sa dostanete do akoby hypnotického stavu, kedy máte hlavu takmer úplne prázdnu, je tam priestor iba na to, aby mozog dával pokyny nohám – ľavá, pravá, pravá, ľavá... A potom príde chvíľa, kedy vám cesta nastaví ako keby zrkadlo a vy zrazu vidíte svoje skutky v úplnej nahote a vidíte tak samu seba. Nemáte pred tým kam utiecť a musíte sa s tým všetkým vyrovnať.“

Jej celé putovanie trvalo tridsať dní a stále ho vníma ako úžasný dar. „Cesta mi dala obrovskú radosť, ktorá vo mne pretrváva aj po mesiacoch,“ dodáva. Jeden z darov bolo totiž aj Libino uvedomenie si vlastnej výnimočnosti. „Ale to nebolo iba o tom, že ja som výnimočná. Spolu s tým prišlo pochopenie, že každý z ľudí, ktorí kedy chodili, chodia alebo budú chodiť po zemi, je výnimočný! Keď vám toto dôjde, pocítite hlbokú pokoru k všetkým okolo seba. Som presvedčená, že keby sme obrátili pozornosť na seba a preskúmali svoju jedinečnosť, určite by sme sa o ňu túžili podeliť a súčasne by sme dokázali prijať výnimočnosť ostatných.“

Vďaka ceste našla novú inšpiráciu na cvičenie jogy, ktorej sa venuje roky. A okrem toho aj projekt Darčekovo. „Dvakrát ročne pred Vianocami a na koniec kurzovej sezóny robíme akciu, kde sa navzájom obdarúvame. Nie však hmotnými darčekmi, ale pocitmi, alebo príbehmi, knihami, zážitkami, ktoré môžu toho druhého nejako obohatiť alebo potešiť.“ Liba sa naučila vďačnosti a poznaniu, že všetko, čo potrebuje, už má. „Camino (Cesta) dlho doznieva a ja sa už teraz teším na chvíľu, kedy si uvedomím, že ma zasa volá, ja som pripravená.“

Prešla som pešo 830 kilometrov! Tá pútnická cesta ma navždy zmenila: Sama som neverila, že prežijem TOTO

Výber pre vás

Prešla som pešo 830 kilometrov! Tá pútnická cesta ma navždy zmenila: Sama som neverila, že prežijem TOTO

Súvisiace články

Slovenka vymenila cestovanie po celom svete za kancelársku nudu: Toto jej v práci snov najviac chýbalo

Záhada vyriešená: Čo nás robí najšťastnejšími? Ak ste si mysleli, že je to táto 1 vec, ste na omyle

Osudového muža našla ďaleko za hranicami Slovenska: Mama mi sem posiela kávu a domácu slivovicu

Výber pre vás