Aby sme nestrašili jednostranne, choroby srdcového a cievneho systému sú rodovo spravodlivé a sú najčastejšou príčinou úmrtia rovnako mužov i žien. Mimochodom, na Slovensku majú na svedomí 55 percent všetkých úmrtí, kým rakovina „len“ 22 percent. Napriek tomu sa ich obávame oveľa menej a tým pádom ani ich prevencii nevenujeme toľko pozornosti.

Vo viacerých smeroch je na tom ženské srdce o čosi horšie ako mužské. Rozsiahly európsky prieskum EuroHeart z roku 2005 zistil, že zdravie srdca sa u žien skúma podstatne menej než u mužov, a keď už podstúpime vyšetrenia, odhalené ochorenie býva spravidla v oveľa pokročilejšom štádiu, než sa priemerne zachytí u mužov. Následná liečba je potom menej účinná. To sú dôsledky. Príčiny sú najčastejšie v tom, že na svoje srdce často zabúdame. Infarkt považujeme za výsostne mužskú záležitosť a varujúce príznaky pripisujeme zväčša niečomu inému alebo ich celkom ignorujeme. Schválne. Ako často vás bolí „chrbtica“ medzi lopatkami? Búši vám srdce a ste zadýchaná, keď vyjdete pešo na druhé poschodie? A kedy vám naposledy robili EKG?!

„V povedomí laickej, ale často aj odbornej verejnosti prvého kontaktu sú srdcové choroby považované za doménu mužov,“ potvrdzuje všeobecný omyl kardiologička Eva Baranová. „Lenže dnešné ženy častejšie fajčia, stravujú sa rýchlo a nezdravo, pracujú vo funkciách spojených s enormným stresom rovnako ako muži.“ A tak sme chorobami srdca ohrozené oveľa viac ako generácia našich babičiek, najmä po prechode, keď telo prestáva produkovať estrogén, ktorý nás chráni. Okrem toho máme neprekonateľnú schopnosť myslieť viac na iných, svoje problémy odsúvať na vedľajšiu koľaj, zľahčovať alebo ich nevnímať.

Prvé príznaky ochorenia srdca a cievneho systému bývajú vďaka tomu nesprávne diagnostikované a aj liečba sa potom uberá chybným smerom. Bolesti na hrudi identifi kujeme ako bolesti chrbtice, búšenie srdca a dýchavicu pripisujeme nastupujúcemu prechodu či slabej kondičke a opuchy dolných končatín považujeme skôr za problém s cievami alebo toho, že sme celý deň na nohách. „Musí byť už naozaj veľmi zle, aby žena svoju pozornosť zameranú na deti, manžela, domácnosť a prácu otočila smerom na seba a navštívila lekára,“ hovorí kardiologička. „Často sa stáva, že privezú muža s infarktom srdca, a vzápätí za ním dobehne manželka, ktorá farbisto a veľmi presne opíše ťaž kosti a príznaky, ktoré si u muža všímala s časovou postupnosťou. Ale ak privezú ženu, stane sa, že vzápätí dobehne vydesená celá rodina a na lekárovu poznámku, že podľa nálezu musela mať ťažkosti už dlhšie, reagujú len prekvapeným ‚nikdy sa na nič nesťažovala’.“

Keď už máte zlé tušenie, že s vaším srdcom nie je všetko v poriadku, tak na sto percent nie je. U lekára si vypočujete predovšetkým odporúčania, ako – zásadne – by ste mali zmeniť svoj životný rytmus, štýl a stravovanie. Berte to vážne. Zdravo jesť, cvičiť a nefajčiť je to nevyhnutné minimum. Ochorenia srdcovo-cievneho systému spravidla sprevádza doživotná medikamentózna liečba, pravidelné prehliadky a v závažnejších prípadoch aj nevyhnutná invazívna operácia. Nepredbiehajme, tam sa určite nechceme dopracovať. O to, či vaše srdce bije, ako má, a ešte potrebný čas bude, by ste sa mali zaujímať rozhodne skôr, než vám začne vyskakovať z hrude po sto metroch rýchlej chôdze. Počas vášho mladého a plodného veku je relatívne v bezpečí, lebo ho chránia ženské hormóny, ktoré vaše telo produkuje, kým pravidelne menštruujete. Ale aj vtedy by ste mali poznať svoje genetické riziká a to, či sa vo vašej rodine vyskytli vrodené ochorenia, ateroskleróza, infarkt či zlyhanie srdca, vysoký krvný tlak a podobne. Ak áno, neváhajte s preventívnou prehliadkou bez ohľadu na to, či máte 50, alebo ste len nedávno prekročili 30-ku.

Aj niektoré vrodené chyby sa totiž môžu prejaviť až v dospelom veku. „Vrodená srdcová chyba mohla byť v detstve nevýznamná alebo v tom čase nebola úroveň chirurgie taká, aby ju bolo možné operovať, prípadne nebola správne rozpoznaná. Prejaviť sa môže kedykoľvek počas života. Niektoré nevýznamné chyby srdca sa výrazne zhoršujú v dospelosti so stúpajúcimi nárokmi na fyzickú aktivitu alebo v tehotenstve, alebo ich vekom zhoršujú iné, s touto chybou nesúvisiace choroby,“ potvrdzuje kardiologička Eva Baranová. Na odporúčanie lekára sa naše srdce dostane pod drobnohľad väčšinou len počas tehotenstva a potom vo vyššom veku pri preventívnych prehliadkach, no medzitým neraz prejde i 20 rokov.

S pravidelnou preventívnou prehliadkou by ste mali začať v štyridsiatke, no ak máte vysokú nadváhu, každú nedeľu vyprážate rezne a naposledy ste cvičili ešte na spartakiáde, máte rizikových faktorov aj za troch chlapov, tak neváhajte. K základným vyšetreniam patrí celková anamnéza, meranie krvného tlaku, laboratórny rozbor krvi a EKG. Ak sa pri nich objaví pozitívny nález, môže vás špecialista poslať aj na echokardiogram (ultrazvuk) a ďalšie špeciálne vyšetrenia. Všetky sú bezbolestné, časovo i finančne nenáročné, väčšinou bezplatné. Ale môžu vám zachrániť život. So srdcom to totiž často býva tak, že prvý záchvat ťažkostí môže byť aj váš posledný.

Varuje kardiologička Eva Baranová z Oddelenia akútnej kardiológie Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave.

Prečo nás choroby srdca ohrozujú? Sú ťažko liečiteľné alebo zostávajú dlho neodhalené?

Najčastejšou príčinou smrti sú komplikácie súvisiace s aterosklerózou, teda kôrnatením ciev. Je to dlhodobý proces začínajúci sa už v detstve, akcelerujúci v strednom veku a sprevádzaný komplikáciami v celom období dospelosti až do staroby. Prejde niekoľko rokov, kým sa prejaví náhlymi komplikáciami, ako je srdcový infarkt alebo srdcové zlyhanie. Rizikové faktory sú dlhodobo tiché, nebolia a nemajú vonkajší prejav. Zostávajú preto dlho nepovšimnuté a neliečené.

Kedy sa treba zaujímať o zdravie srdca? Stačí s nástupom menopauzy?

Nikdy nie je príliš skoro začať sa zaujímať o svoje zdravie a zdravie svojho srdca. V rodine by sa malo hovoriť o výskyte infarktu, mozgových príhod, vysokom krvnom tlaku a cukrovke u pokrvných príbuzných. Ak vieme o svojej genetickej záťaži, mali by sme dôslednejšie dbať na to, aby sme si nepridávali ďalšie rizikové faktory. Preventívne vyšetrenie zamerané na vysoký krvný tlak, hladiny tukov a cukru v krvi je vhodné absolvovať po 40-ke. Začať v menopauze je neskoro. Menopauza je obdobie, keď končí ochranný účinok ženských pohlavných hormónov. Rizikový profil ženy sa v tomto období zmení náhle. Dochádza k zmene stavby tela, zvyšuje sa obsah telesného tuku na úkor svalovej hmoty, zmenia sa hodnoty krvného tlaku, lipidov a cukru v krvi.

Koľko môžeme ovplyvniť zdravým životným štýlom?

Podľa niektorých zdrojov až 80 percent rizika. Ženy majú vo svojich rukách rozhodovanie o stravovacích návykoch seba aj svojich rodín. Držme sa zásady, že čo sa nekúpi, to sa nezje. Platí to hlavne o škodlivých potravinách, ktoré priamo provokujú urýchlenie aterosklerózy a podporujú sklon k tvorbe krvných zrazenín. Sú to živočíšne tuky, tučné mliečne výrobky, tučné mäsá - hovädzie, bravčové, slanina, údeniny, pekárenské a cukrárske výrobky. Uprednostnime biele mäsá, ryby, strukoviny. Dôležité je nefajčiť a nezdržiavať sa v miestnostiach, kde sa fajčí. A bolo dokázané, že pravidelná telesná aktivita vedie k zníženiu rizika manifestácie kardiovaskulárnych chorôb zhruba o polovicu.

Čo hovorí kardiológia na zlomené srdce? Môže nešťastná láska a trápenie skutočne poškodiť jeho zdravie?

Telo a duša sú spojene nádoby. Ak trpí jedno, odrazí sa to na druhom. Termín „zlomené srdce“ sa v kardiológii opisuje ako syndróm stresovej kardiomyopatie (ochorenie srdcového svalu) a podľa údajov z Japonska a USA súvisí s približne 2 percentá hospitalizácií na náhlu srdcovú príhodu. Čo u nás bude asi podobné číslo. Náhla strata milovanej osoby, úmrtie v rodine, rozvod pôsobia najmä u žien ako neprimeraný a nezvládnuteľný emočný stres. Vyplavuje sa väčšie množstvo stresových hormónov katecholamínov. Tie môžu navodiť obraz infarktu a srdcového zlyhávania. Pacientka má typické príznaky ako krutá zvieravá bolesť na hrudi, zmeny na elektrokardiograme, zmeny v krvných testoch, ale vyšetrenie ciev nenájde príčinu, zúženie či upchatie koronárnej cievy. „Zlomené srdce” vyžaduje 2 až 3-týždňovú liečbu, aby sa vrátilo do pôvodného stavu.

Typické príznaky pokročilej srdcovo-cievnej choroby vyzerajú takto:

Ak sme práve opísali vaše symptómy, ktorým nevenujete veľkú pozornosť, utekajte k lekárovi, kým nie je celkom neskoro. Okamžite.

Búši vám srdce ako o život? Mali by ste spozornieť

Výber pre vás

Búši vám srdce ako o život? Mali by ste spozornieť

Súvisiace články

Hodina spánku počas dňa znižuje krvný tlak

Pohárik vína ochráni pred problémami so srdcom

Výber pre vás