Naozaj potrebujeme o mäse toľko informácií? Načo slúžia? Nemôže sa mäso toľkým cestovaním znehodnotiť?

Ako je možné, že sa do našich obchodov dostane aj nekvalitné mäso?

Máme šancu vôbec zistiť, čo všetko do seba jeho konzumáciou dávame? Na množstvo otázok sme pre vás hľadali u odborníkov odpovede.

Antibiotiká v kuracom mäse či konské mäso nesprávne označené za hovädzie.

Aj tieto potraviny sa od začiatku roka dostali na pulty našich obchodov. Nič netušiaci spotrebiteľ ich kupoval. Prečo?

„Pretože je dôverčivý, pohodlný a chýba mu výchova k vedomému spotrebiteľskému konaniu,“ vysvetľuje Miroslav Spišiak, bývalý oblastný riaditeľ pre východnú Európu vo firme dodávajúcej pomocné suroviny výrobcom potravín so sídlom v Rakúsku. Dnes bojuje za spotrebiteľa, publikuje a prednáša.

„Až 44 percent Slovákov nakupuje potraviny podľa obchodných značiek a akcií supermarketov. V tom patríme medzi špičku v EÚ. Keďže sa nám nechce porovnávať jednotlivé výrobky, často je jediným kritériom výberu cena. Nevieme čítať etikety, nerozumieme základným a dôležitým údajom o výrobku na nich a nevieme ani posúdiť vzťah medzi cenou a kvalitou. Vyššia cena už dávno neznamená vyššiu kvalitu,“ tvrdí odborník.

Podozrivo nízka cena už napovedá čosi o hodnote výrobku. „Ak kupujete napríklad párky, porovnajte si cenu za kilo najlacnejšieho mäsa a párkov. Keď povedzme kilo bravčovej krkovičky stojí v akcii 4,29 € a 1 kg jemnej salámy 1,90 €, z čoho je asi tá saláma vyrobená, keď je taká lacná? Keď si potom prečítate zloženie výrobku a spočítate počet prídavných látok (éčiek), musí vám byť jasné, že okrem mäsa je tam hlavne voda, sója, rastlinné vlákniny, rôzne emulzie, cukry a podobne,“ vyratúva M. Spišiak.

Hoci podľa jeho slov majú niektoré éčka technologické opodstatnenie, je to len za predpokladu, že výrobok obsahuje dostatok mäsa. „Väčšina ostatných prídavných látok sa stará o to, aby bola voda krájateľná a hmota výrobku podobná mäsu farbou, vôňou i chuťou,“ vysvetľuje M. Spišiak.

Radí Marek Petra, manažér kvality Tesco Stores SR

Potravinárske škandály sú a budú aj v budúcnosti

rozhovor s Miroslavom Spišiakom, odborníkom na potravinárstvo

Sťažujeme sa na to, čo sa do obchodov dostane. Ale keby nebol dopyt, nie je ani ponuka. Skutočne sa nedá zlé mäso a mäsové výrobky zakázať?

Ale oni sú z pohľadu zdravotnej bezpečnosti potravín, samozrejme, zakázané. A kontrolujú sa. No príkazy, zákazy či ešte viac kontrol ochrane spotrebiteľa nepomôžu."

Tu platí jediné – ak sa včas dozvieme, že v nejakom reťazci napíklad tajne odstraňujú zo salám pleseň, a potom ich predávajú, prestaneme tam chodiť. Oni sa buď iniciatívne polepšia, alebo odpochodujú.

Podľa vás sú nariadenia Európskej únie zbytočné?

EÚ chráni spotrebiteľa. Predovšetkým však podporuje výrobcov a obchodníkov. V Bruseli sedí viac ako 15 000 lobistov, ktorí zastupujú záujmy (nielen potravinárskych) nadnárodných koncernov, veľkovýrobcov a obchodníkov. Aká to prevaha nad tými pár stovkami poslancov a odborníkov, ktorí by mali zastupovať aj záujmy spotrebiteľov!

Tlaky lobistov dospeli do takej polohy, že ich nazývajú samostatnou veľmocou. Za obhajobu svojich záujmov a za peniaze sú schopní všetkého."

To tu už naozaj nikto nič negarantuje? Ako sa potom môžem spoľahnúť, že s každým sústom, ktoré do seba dám, neprijímam aj antibiotiká, ktoré do zvierat napchali?

Správy o antibiotikách a iné potravinárske škandály sú dôsledkom nezákonného konania výrobcov, distribútorov či predajcov potravín. Sú a budú aj v budúcnosti. V prostredí voľného pohybu a priemyselnej veľkovýroby surovín a ich zložiek po celej Európe (a nielen tam) môže akýkoľvek výrobca garantovať hocičo. Mnohé z toho však nedokáže spätne sledovať, a teda ani jednoznačne preukázať.

A čo tie pečiatky s krajinou pôvodu a číselným označením výrobcu, alebo krajina pôvodu, vychovania či zabitia zvieraťa?

Je pravda, že hydinové a bravčové mäso i výrobky z nich musia byť, okrem iného, označené oválnou pečiatkou. Ale len toho výrobcu, ktorý výrobok „držal v rukách“ ako posledný. Niekedy z predlhého radu výrobcov či dodávateľov pred ním tak nevieme nič. Ani o tom, ako s výrobkom manipulovali, či a čo mu pridávali či odoberali.

Pri hovädzom mäse je to inak. Od škandálov s hovädzím sa musí deklarovať farma, bitúnok aj jeho ďalšia cesta na trh. A vidíte, napriek tomu sa nám do hovädziny kdesi dostala aj konina. Preto si mäso kupujem u mäsiara a hydinu u „tecinky na rínku“.

Nie je to riziko? V prípade baleného mäsa mám aspoň akú-takú garanciu, že viem, čo v tom balení je? Pri nebalenom musím dôverovať tomu, čo mi povedia.

Garancia nie je pri balenom ani pri nebalenom mäse. Podľa platných predpisov ten, kto predáva nebalené mäso a výrobky, musí mať na viditeľnom mieste údaje, ktoré sú identické s tými na balenom mäse. Alebo vám ich musí na požiadanie poskytnúť.

Pokiaľ ide o mleté mäso, podľa môjho názoru i skúseností, nepatrí na pulty. A nielen z mikrobiologického hľadiska, ale i nebývalých možností vo veciach poctivosti. U mäsiara vám vybraté mäso zomelú pred očami.

Čím sa teda podľa vás mám pri kúpe mäsa a mäsových výrobkov riadiť?

Niet dobrej, zlej, priemernej či vysokej kvality. Kvalita je výsledok posúdenia kvalitatívnych kritérií, ktoré tvorí vzhľad, vôňa, farba, chuť a výživové hodnoty. Ak ich v konkrétnom prípade posúdite ako vyhovujúce účelu, na aký chcete potravinu použiť, v tomto množstve a za túto cenu, potom ste si vybrali najvyššiu kvalitu."

Nenakupujte všetko v jednom obchode, hoci je to najpohodlnejšie.

Dajte nákupu potravín taký stupeň dôležitosti, aký im patrí. Ani nákup topánok, šiat či kabeliek nerobíte v hypermarkete, hoci ich mnohé majú v sortimente.

Urobte si prehľad potravín, ktoré kupujete. Podľa nich si vyberte vašich dvorných dodávateľov. Keď títo zaregistrujú váš dopyt, upravia podľa neho svoju ponuku.

Dodávateľov si overte u susedov i kolegov, v okolí aj na internete.

Uprednostňujte sezónne potraviny a potraviny z vášho okolia. Zaručujú čerstvosť."

1. Na cenu pozerať treba. Ak sa rozhodujete, či kúpite obyčajnú pizzu alebo bio, pokojne kúpte obyčajnú. Je o 20 až 25 % lacnejšia.

2. Ale pozor. Podozrivo lacné veci mávajú nejaký háčik!

3. Viac ako 5 éčiek na etikete vzbudzuje pozornosť. Čím viac ich je, tým menej mäsa alebo inej základnej suroviny výrobok obsahuje.

4. Naučte sa čítať etikety. Tak ako v zmluve študujte tie najmenšie údaje na nich. Nie je to zložité. Éčka sa opakujú a zakrátko zistíte, čo vo výrobkoch robí chuť, farbu, konzistenciu.

5. Pri výživových hodnotách zabudnite na veľké údaje o obsahu bielkovín, sacharidov (cukrov), tukov (nasýtených mastných kyselín), vláknin či sodíka (soli) podľa GDA. Skutočné hodnoty sú zmenšené v tabuľke a uvádzajú sa na 100 g výrobku či na balenie.

Informácie podporujú kúpu domácich produktov

rozhovor s Prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc., ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR

V poslednom čase sa stále objavujú rôzne správy okolo mäsa z Poľska. Môže si byť spotrebiteľ v prípade kúpy mäsa či mäsových výrobkov nielen z Poľska istý, že neobsahujú, čo by nemali?

To sa nedá potvrdiť ani vyvrátiť. Dôležité sú informácie na etikete, prípadne na výveskách a informačných tabuliach v mieste predaja. Nesprávne, prípadne klamlivo uvedené informácie sú hrubým zavádzaním spotrebiteľa.

To má za následok vylúčenie takéhoto prevádzkovateľa – výrobcu z trhu. Aféra s konským mäsom bola potravinovým podvodom, ktorý stále ešte orgány príslušných členských štátov vyšetrujú.

Slovenské mäso je v poriadku?

Myslím, že áno. Všeobecne treba povedať, že výroba ktoréhokoľvek mäsa je pod prísnym dozorom – úradnou veterinárnou kontrolu. A to tak zvierat pred zabitím, počas ich zabíjania i po ňom. Zvieratá produkujúce potraviny a ich produkty sa pravidelne monitorujú na cudzorodé látky (environmentálne kontaminánty, pesticídy, veterinárne lieky, hormóny...).

Vykonávajú sa i úradné kontroly zdravia zvierat na farmách a osobitne starostlivo sa monitorujú pôvodcovia chorôb prenosných na ľudí – zoonóz.

Z informácií na etikete výrobku niekedy človek žasne, že to zviera precestovalo pol sveta. Nemôže sa pri tom putovaní na náš tanier stať, že sa pokazí?

Aby sa predišlo kontaminácii, uplatňujú sa tzv. systémy bezpečnosti potravín, ktoré spolu s modernými spôsobmi balenia (vákuové, balenie do ochrannej atmosféry) predlžujú uchovateľnosť potravín bez toho, aby sa k nim pridávali konzervačné látky.

Ak je chladiaci reťazec v rámci celého výrobného a distribučného reťazca zachovaný, je možné garantovať primeranú trvanlivosť, kvalitu i bezpečnosť mäsa uvádzaného na trh. V prípade mäsa domácich kopytníkov je to teplota najviac 7 °C, pri hydine 4 °C.

Otepľovaním a následným schladzovaním mäsa dochádza ku kondenzácii vody na povrchu, čo je živná pôda na rozmnožovanie baktérií. Prejavia sa zmenou farby (sivá až nazelenalá), konzistencie (lepkavá) a vône (osliznutie s nepríjemným zápachom po rozklade).

Naozaj potrebujeme toľko informácií o pôvode mäsa?

Spotrebiteľ má právo byť informovaný o týchto údajoch. Vďaka nim má možnosť výberu a môže uprednostniť domáce produkty alebo produkty určitej kvality.

Holá pravda o mäse: Čím nás to vlastne kŕmia a ako si vybrať?

Výber pre vás

Holá pravda o mäse: Čím nás to vlastne kŕmia a ako si vybrať?

Súvisiace články

Konské mäso: Je naozaj škodlivé a čím nás môže ohroziť?

Konské mäso: Je naozaj škodlivé a čím nás môže ohroziť?

Naďa Urbánková po rakovine: Už žiadne mäso!

Konské mäso? Slovinci ho na tanieri zbožňujú

Výber pre vás