Horúčku vyvolávajú imunitné a termoregulačné mechanizmy. Zvýšená teplota a horúčka sú najčastejšie prejavom prvotnej nešpecifickej obrannej reakcie ľudského tela na banálnu aj závažnú infekciu. „Živočíšne teplo je zosobnením životnej energie človeka a ostatných teplokrvných organizmov, ktorá sa vo dne v noci šíri krvným prúdom do celého tela. Ak sa vytratí, život vyhasne. Kozub a piecka vo vnútri buniek tvoria teplo, ktoré veľmi dômyselne využívame nielen na udržiavanie relatívne stálej teploty „jadra“ ľudského tela, ale aj na boj s vonkajším nepriateľom. Prepuknutie horúčky máme zakódované v našich génoch už od čias pračloveka. Neraz signalizuje hroziace nebezpečenstvo,“ vysvetľuje internista Igor Vozár.

Často však nie je zvýšená teplota nič viac ako normálny prejav biorytmov, inokedy je zrkadlom zvýšenej dennej telesnej aktivity človeka v teplom až horúcom prostredí, alebo môže byť aj súčasťou trávenia potravy. „Aj na zanedbaný pitný režim alebo vnútorný boj s baktériami, ktoré nás denne ohrozujú, reaguje organizmus vzostupom telesnej teploty. Stáva sa aj to, že horúčka nie je adekvátna stavu ohrozenia človeka a vtedy predstavuje nepríjemnú prekážku na ceste k uzdraveniu jedinca.“

„Zvýšením telesnej teploty sa snaží ľudské telo zastaviť rozmnožovanie a rast cudzorodých mikroorganizmov. Riadiace centrum pre horúčku v spodnej časti medzimozgu, v hypotalame, zacíti v istej chvíli pach baktérií, vírusov a ostatných votrelcov v podobe tzv. pyrogénov a prestaví sa na vyššiu teplotu.

Telesná teplota človeka vďaka tejto funkci i potom stúpa. Dôležité je, že policajná ochrana v podobe bielych krviniek a ostatných zložiek imunitného systému pacienta s prechladnutím či zápalom pracuje v prostredí s vyššou teplotou ešte o niečo účinnejšie, ako keď sme ,afebrilní‘ a mimo ohrozenia,“ upresňuje doktr Vozár.

Telesná teplota v rozmedzí medzi 36 – 37 °C sa považuje za normálnu, do 38 °C za zvýšenú a o horúčke hovoríme až vtedy, ak ortuť v teplomeri vystúpi nad túto úroveň. Teplota nad 40 stupňov už môže poškodiť mozog aj krvný obeh. Život ohrozujúca je horúčka nad 43 °C. „Keď pod pazuchou nameriame teplomerom hodnoty medzi 37,2 až 38,5 °C, hovoríme ešte len o zvýšenej telesnej teplote, ktorú by sme v žiadnom prípade nemali zrážať.

Oveľa dôležitejšie je v tejto chvíli ľahnúť si do postele, užiť vitamíny v akejkoľvek forme, kvapky na kašeľ a nádchu, kloktadlo, horúci vývar a dodržiavať pitný režim. Ak liekmi na teplotu vypneme predčasne funkcie termostatu, zvýšenie teploty nemôže splniť svoj účel.“

Na ktorom mieste ju odmerať

Treba si uvedomiť, že teplota na povrchu tela nie je všade rovnaká, napríklad ruky a nohy mávajú nižšiu teplotu, to, že „horíme“, zistíme najskôr priložením ruky na čelo. Dospelí si ju merajú najčastejšie v podpazuší, u detí sa meria v ústach alebo v konečníku. Ak si zvolíte druhý spôsob, musíte od nameranej hodnoty odrátať 0,6 stupňa, pretože približne o toľko sú namerané hodnoty v konečníku vyššie, ako je skutočná telesná teplota.

Pri meraní teploty u detí v ústach sa neodporúča používať ortuťový teplomer pre vysoké riziko rozhryznutia. Vhodnejšie, bezpečnejšie a pomerne presné sú digitálne teplomery, ktorými môžeme merať teplotu aj v podpazuší a v konečníku. Cumlíkový teplomer je pre batoľatá najprirodzenejšou a najmenej „bolestnou“ formou zistenia teploty, ale namerané hodnoty môže skresliť zakašľanie, kýchnutie či dýchanie ústami.

Pri pretrvávajúcej zvýšenej teplote, ktorá nás už vyčerpáva a ani po dvoch dňoch neklesá, ako aj pri horúčke (pri teplote nad 38,5 °C) treba začať s ochladzovaním, napríklad v sprche. Nikdy sa však neovlažujeme studenou vodou. Mala by mať maximálne o tri stupne menej, ako je teplota tela. Vhodné sú aj vlažné obklady, ktoré prikladáme na čelo, spánky, krk, slabiny. U detí môžeme použiť aj mokré zábaly, na ktoré je dobré použiť namočenú plachtu alebo plienku.

Zábal by mal trvať asi 5 minút a zopakovať ho môžeme 3 – 4-krát za sebou. Jednou z najväčších chýb, ktoré robíme pri ošetrovaní chorého človeka s horúčkou, je, že ho prikryjeme niekoľkými paplónmi alebo hrubou perinou, aby sa vypotil. Organizmus sa tak iba zbytočne prehrieva. Ak mu chceme pomôcť, musíme zabezpečiť, aby miestnosť, v ktorej leží, nebola prekúrená a úplne stačí, keď ho prikryjeme dekou alebo tenkou, vzdušnou prikrývkou.

Lieky na zníženie horúčky – antipyretiká s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (Aspirin, Acylpyrín, Anopyrín) sa nesmú podávať deťom minimálne do 12 rokov, niektorí odborníci túto hranicu posúvajú do 18. roku života. Zistila sa totiž súvislosť medzi ich podaním a ochorením tzv. Reyovým syndrómom, ktorý spôsobuje zlyhanie pečene a následné poškodenie mozgu. U detí sa používajú čapíky, sirup a tablety s obsahom paracetamolu (Paralen, Panadol...).

Ibuprofén (Brufen, <a rel="noopener" href="https://www.vasalekaren.sk/ibalgin-400-mg-p10375" target="_blank">Ibalgin</a>, Nurofen) tiež účinne znižuje teplotu a zároveň tíši bolesť. Podmienkou pri užití lieku na zníženie horúčky je príjem dostatočného množstva tekutín! Nízky príjem tekutín totiž spôsobuje, že liek sa menej vyplavuje z organizmu a môže sa v ňom hromadiť. V žiadnom prípade sa nesmú užívať obidve spomínané účinné látky na teplotu súčasne.

Kedy ju začať znižovať

„Vysoká telesná teplota (horúčka) je zvýšenie teploty tela nad 38,5 ºC. V takom prípade je už vhodné aj užitie antipyretika. Ak teplota nebezpečne stúpa k hodnote 40 °C, namieste sú zábaly a vlažná sprcha. Ak sa stav stále nezlepšuje, potrebná je intervencia lekára,“ radí MUDr. Igor Vozár.

Pri zvýšenej teplote, ktorá ešte nepredstavuje ohrozenie, ale, naopak, pomoc pre organizmus, nesmieme zabúdať, že sa viac potíme a hlavne u detí tak stúpa riziko dehydratácie. Ak teplota neprekročí 38 °C, netreba sa hneď kŕmiť liekmi, ale zato treba veľa piť. Odporúčajú sa bylinné čaje, ovocné a zeleninové šťavy alebo čistá voda.

Starostlivosť o pacienta s horúčkou

• v miestnosti by mal byť príjemný chládok, nie je vhodné, aby ležal v prekúrenej miestnosti

• pacient by mal mať iba ľahké oblečenie a prikryť ho treba len tenkým paplónom

• zvýšenú teplotu (do 38 – 38,5 stupňa Celzia) neznižujeme liekmi proti horúčke

• jednotlivé antipyretiká nikdy neužívame súčasne! Ak si dáte jednu tabletu, ďalšiu dávku toho istého lieku užijeme po 6 – 8 hodinách

• vhodné je aj ochladzovanie studenými obkladmi, vlažnou sprchou alebo mokrými zábalmi

• vyhýbajte sa podávaniu tučných a ťažko stráviteľných jedál. Horúčka totiž spomaľuje trávenie

Viete, kedy je horúčka nebezpečná a ako ju čo najrýchlejšie poraziť?

Výber pre vás

Viete, kedy je horúčka nebezpečná a ako ju čo najrýchlejšie poraziť?

Súvisiace články

Štipľavý liek na chrípku a boľavý chrbát: Dajte si chren!

Výber pre vás