Niet sa čomu čudovať, našim vnútorným hodinám chvíľku potrvá, kým sa zladia s tými na stene.  Jeden deň je podľa vnútorných hodín asi o 10 minút dlhší ako bežný deň. Neustále sa preto musíme zlaďovať s okolitým svetom, aby sme šľapali v rovnakej fáze. Hodinárom, ktorý to zabezpečuje, je denné svetlo.

Dokázalo sa, že pri dlhodobom pobyte v tme sa vnútorné hodiny citeľne posunú, správajú sa pomýlene. Našu časomieru riadi hormón melatonín a jeho produkcia reaguje na svetlo. V noci alebo v tme je jeho hladina desať- až stokrát vyššia ako cez deň. Stačí pritom, že večer na chvíľu rozsvietite a jeho hladina začne prudko klesať, výsledkom čoho je to, že sa preberiete a ospalosť pominie.

V zimnom období a zvlášť po prechode z letného času na zimný, keď sa dni ešte viac skrátia, svetla je zrazu nedostatok, melatonínu v tele pribúda, denná výkonnosť klesá, sme ospalí, trpíme nedostatkom energie, a vysoká koncentrácia tohto hormónu sa v konečnom dôsledku odráža i na našej imunite.

Podľa názorov niektorých odborníkov má zmena času negatívny vplyv na ľudský organizmus. Najhoršie ju znášajú senzitívne osoby. Nehrozia im síce žiadne vážne zdravotné problémy, ale kým sa ich vnútrný čas nezladí s vonkajším, môžu trpieť napríklad poruchami spánku.

<strong>MUDr. Igor Vozár, internista, Medifera</strong>

Zmenu letného času na zimný toleruje väčšina z nás pomerne dobre. Najlepšie tento prechod na „normálny“ – stredoeurópsky čas tolerujú mladší, zdraví ľudia, „noční vtáci“ a tí, ktorí nemajú život až taký dokonale organizovaný, žijú nepravidelným životným tempom a ľahšie sa prispôsobujú zmenám. Zmenu času si často ani neuvedomia.

Horšie sú na tom precitlivení jedinci, neraz s rôznymi pridruženými ochoreniami a dlhodobo narušenou architektonikou spánku. Podstata problému s prispôsobovaním sa zimnému času však nie je v posúvaní hodinových ručičiek o hodinu späť, ale hlavne so skracovaním dňa v zimnom období. Napriek tomu, že budeme môcť zostať chvíľku dlhšie v posteli, skôr či neskôr si aj väčšina z nás bude musieť zvyknúť na to, že vstávame a chodíme z práce za tmy. Dlhšie noci, vyššie hladiny melatonínu, ktorý udržiava telo v nočnom režime, nedostatok slnečného svitu, žiarenia, serotonínu a vitamínu D spomaľujú za normálnych okolností biologické hodiny človeka a pôsobia na nás stresujúco. Tieto zmeny preto môžu vplývať na našu psychiku, stravovanie aj sexuálny život.

Ale žiadne obavy! Ľudský organizmus je na tieto zmeny zvyknutý. Pravidelné výkyvy telesnej teploty, hladiny viacerých hormónov a funkcie génov, ako aj ostatné zmeny, ktoré podmieňujú fungovanie jednotlivých orgánov a systémov v priebehu dňa, mesiaca či ročného obdobia, sú prirodzenou súčasťou života človeka. Spánkový rytmus nie je jediným biorytmom, ktorý pracuje pod taktovkou našich biologických hodín. To, že ráno vstávame v októbri niekoľko dní ešte za svetla, nie je v podstate až také dôležité. Tento rok máme o hodinu dlhší víkend a až dva voľné dni navyše na adaptáciu. Verím, že každý zvládne túto zmenu bez väčšej ujmy.

<strong>Viac zaujímavých článkov nájdete v  prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!</strong>

Kvôli zmene času pociťujeme väčšiu únavu

Výber pre vás

Kvôli zmene času pociťujeme väčšiu únavu

Súvisiace články

Nie som lenivá! Iba občas zaspím, aj keď nechcem

Únava može byť aj chorobná, čo ju spôsobuje?

Výber pre vás