Poučili nás, že ekologicky dopestované (alebo dochované) potraviny sú jediná voľba, ak nechceme, aby naše organizmy pripomínali chemické továrne alebo skládky toxického odpadu. Dnes s horkosťou konštatujeme, že v ich štebotaní bolo viac fikcie ako reality.

Najprv sme postupne objavovali zázraky biosveta. Dozvedali sme sa, že bioprodukty sú najzdravšia a najbezpečnejšia voľba. Biostravovanie zvyšuje obranyschopnosť organizmu, spomaľuje starnutie a podporuje celkovú fyzickú a duševnú vitalitu. Dužina ovocia a zeleniny z ekologických fariem nepripomína špongiu nasiaknutú chemickými látkami.

S porciou organicky dochovaného mäsa neobdaríme telo aj dvojitým balením antibiotík. Vajcia z biochovov pochádzajú od sliepok, ktoré nestrávili celú svoju tragickú existenciu sliepňaním do svetla neónových lámp. Bioomáčky nie sú posypané emulgátormi a konzervačnými látkami ako babičkine buchty práškovým cukrom. Hurá, liek na doživotie objavený! Ibaže... ako by sme to len... no skrátka...

Vedci, ktorí si aj pod tlakom bioošiaľu zachovali chladný nadhľad profesionálov, sa začali v biomámení trochu hrabať, až napokon vyrukovali s pravdami, ktoré dosť bolia.

Aby na svoje skľučujúce podozrenia nezostali sami, ochotne sa o ne s nami podelili vo varovnej súhrnnej štúdii Is Organic Food Better? (Je biostrava lepšia?) Pri jej listovaní sa stretneme s nejednou nepríjemnou otázkou. Malá ukážka namiesto zbytočných slov:

No skrátka, Sofiina voľba ako z učebnice.

Hoci sa bioteroristi bijú do pŕs, že ich potravín sa škodlivé látky nedotkli ani len úkosom a svedomie majú čisté ako (bio)ľalia, mali by sme mať na pamäti, že ide o slová obchodníkov. „Biznis s potravinami je kšeft ako každý iný. To, že výrobky majú nálepku bio, neznamená, že bioobchod je chránený puncom poctivosti. Z konceptu bio sa stal nový slogan na podporu predaja potravín a to je asi tak všetko,“ rozladene konštatuje anglický potravinový inkvizítor Joshua Bugonne.

Olej do ohňa, ktorý sa mu podarilo rozdúchať, následne prilievajú nemeckí vedci stojaci za projektom Falšovatelia jedla. „Organické potraviny sa vyrábajú štandardizovane, v rovnakých fabrikách ako výrobky dostupné v bežných supermarketoch,“ vecne komentujú situáciu. A, žiaľ, zistili aj to, že obávané „éčka“, ktorých mysteriózne zoznamy sme si v 90. rokoch poctivo lepili na chladničky, sa v hlavách potravinových barónov tiež nevylučujú s ideou organického stravovania.

„V biojedle je ešte stále povolené používať 48 prídavných látok. Medzi nimi sa nachádzajú aj zdravotne sporné substancie ako kyselina citrónová (E 330), kyselina askorbová (E 300), kyselina uhličitá, guarová guma, glutaman sodný, invrinát, guanylát, karagenán (E 407) a dusitanová soľ, ktorá v laboratórnej faune spúšťala rakovinu,“ vysvetľujú.

Aby sme však učinili zadosť objektivite, desiatky štúdií na túto tému potvrdili aspoň dačo: biopotraviny majú vyšší obsah fosforu. No jeho nedostatkom trpia ľudia vskutku len výnimočne. A pri biomlieku sa zistil vyšší obsah dôležitých omega-3-mastných kyselín. Hip hip hurá.

Liek na doživotie? Ani nie! Pravda o biostrave, ktorá bolí

Výber pre vás

Liek na doživotie? Ani nie! Pravda o biostrave, ktorá bolí

Súvisiace články

Holá pravda o mäse: Čím nás to vlastne kŕmia a ako si vybrať?

Potraviny a výživové doplnky: Už nás nebudú zavádzať

Najlepšie prírodné antibiotiká: Sú stále poruke a neexpirujú

Výber pre vás