Anna (37): Jesť päťkrát denne? Nič pre mňa!

Predtým: 125 kg

Postupy chudnutia a návyky týchto dvoch žien sa veľmi líšia, obe však zhodili rovnakú váhu. Anna na začiatku svojho rozhodnutia niečo so sebou spraviť hľadela do zrkadla, ako už mnohokrát predtým. Hľadelo na ňu milé stvorenie, ktoré sa však „hrdilo“ váhou vysoko presahujúcou to, po čom túžila. Veď ručička na váhe bola neúprosná a svoje kmitanie nekompromisne zakončila na čísle 125. Pri predstave, že by jej polovičná váha bola celkom normálna a veru by sa jej riadne šikla, si jedného rána povedala, že to skúsi.

A nebol to len pohľad do zrkadla, ktorý rozhodol. Bolo to i oblečenie, ktoré už dávno stratilo triezvejšie rozmery a do ktorého sa obliekala čoraz ťažšie. Celý úkon sprevádzala zvýšená námaha, nehovoriac o plnení každodenných povinností doma i na pracovisku, kde ako skladníčka potrebuje byť oveľa svižnejšia. „Už aj na svojom okolí som videla mierne zdesenie, či dokonca pobavenie. I keď som taká bucľatá bola dlhšie a ľudia okolo mňa si na to zvykli, začala som cítiť, že toto je už priveľa.“

Jedla som ikskrát denne

„Zo začiatku som ani nevedela, ako na to presne pôjdem, pretože moja denná skladba prijímania potravy bola dovtedy veru akurátna,“ smeje sa sympatická pani Anička. „Jedla som totiž ikskrát denne, a keď sa ma spýtate, čo všetko, ani to neviem presne opísať. Veď sa na mňa stačilo len pozrieť a odpoveď bola za dverami.“ Lenže čo so žalúdkom, ktorý bol celodenne pripravený čosi okúsiť? „To bol naozaj problém, pretože, pochopiteľne, ovládam tieto základné princípy. Lenže ako som ich mala dodržať a pritom jesť v piatich dávkach čosi, na čo som nebola zvyknutá?“ Odpoveď jej dal samotný organizmus.

Stalo sa niečo nečakané

„Povedala som si, zatiaľ len tak akosi zo žartu, že sa najem len jeden raz do dňa. Porcia normálneho, hoci aj kalorického jedla denne mi predsa musí stačiť! Jedného rána si dala na raňajky svoju obľúbenú kávu a viac nič. Ani na desiatu. Potom prišiel na rad obed, tak sa teda najedla. Celkom normálne – polievočku, druhé sýte jedlo a do videnia. Viac nič. Až do večera. „No, aby som bola úprimná, popoludní sa trošička ‚venujem‚ aj zeleninke, najmä olivám, ktoré sú pre mňa skutočnou lahôdkou. A nevečeriam nič, zasa až ráno kávu,“ prekvapuje nás, „tak to ide už celý rok a nič na tom nemením, pretože moje telo si iné nežiada.“

Ak by sme mali náhodou podozrenie, že pani Anna pri „toľkej“ strave nemôže mať v práci silu, budeme sa mýliť. „Všetko je v najlepšom poriadku. Kilečká sa strácajú, sily, naopak, pribúda. Pracujem na tom už rok a za ten čas som dala dolu 30 kíl. Mojou vytúženou métou je zatiaľ číslo 75.“ Jej počiatočné nadšenie, keď za prvý mesiac schudla neuveriteľných 10 kíl, vystriedala zhoršená nálada.

„Po takom úspechu prišiel malý zlom a ubúdanie kíl sa dosť spomalilo. Je to však dobre, pretože inak by som určite bola veľmi slabá. Teraz to ide pomalšie, ale ide. A to je podstatné,“ hovorí mladá matka dvoch detí, ktorá je svojou disciplínou a vytrvalosťou príkladom pre svojho manžela. Ten sa chystá zapojiť a niečo dať dolu. Držíme palce!

Annina cesta si vyžaduje pevnú vôľu

Sú rôzne prípady, keď ľudia stratili niekoľko desiatok kilogramov bez toho, aby zmenili kvalitatívnu zložku svojej stravy a pohybovej aktivity. Poznám človeka, ktorý doslova je raz denne (pestrú stravu), udržuje sa v kondícii a je so sebou spokojný. Spôsob chudnutia, aký opisuje Anna, si vskutku vyžaduje pevnú vôľu, pretože príjem energie je dosť nízky.

Okrem toho, z opisu (silný obed) ťažko posúdiť, či príjem potravy je dostatočný z kvalitatívnej stránky (množstvo vitamínov, minerálnych látok...). Práca v sklade môže byť namáhavá, ale nemusí byť extrémne energeticky náročná. Únava, ktorá vzniká, je skôr lokálnej povahy.

Predavačky alebo ženy za pásom, ktoré stoja celý deň na nohách, vedia, o čom hovorím. Aby sme výraznejšie zvýšili energetický výdaj, srdcová frekvencia musí dosiahnuť určitú hodnotu (aspoň 65 – 70 % z jej maxima). Nie každý človek má pozitívny vzťah k cvičeniu, ale všetci vieme chodiť. Pani Anna môže ísť do práce 20 minút peši. Rozumiem, dokázala, že sa to dá aj bez toho. No ja jej chcem občas dopriať kávu so šľahačkou, zmrzlinu či zákusok bez obáv, že z toho hneď priberie dve kilá.

Monika (31): Vždy som bola veľká

„Začalo sa to pred tromi rokmi, keď mi doktorka spravila povinnú zdravotnú prehliadku. Všetky testy vyšli v poriadku, len stupeň obezity ukázal číslo 3. Vtedy mi povedala: Robte niečo so sebou, ste mladá! Nech to trvá koľko chce, ale nejedzte žiadne lieky a preparáty na chudnutie, skúste to len prirodzenou formou. Tak som sa nad tým zamyslela a svoj boj s obezitou som začala pri váhe 92 kg. S úspechom, pretože som bola o 30 kíl ľahšia, čiže som vážila 62 kg!“ teší sa.

Výťah mohol byť pokazený

„Na začiatok som to skúsila s vynechaním pečiva. Ranná káva s mliekom, potom dačo malé. Na desiatu ovocie alebo nejaká tyčinka. Obed celý, ale len detská porcia. Na olovrant zelenina, večerou pre mňa bol jogurt alebo mlieko a veľa, veľa tekutín. Čaje, minerálka, čistá voda a raz týždenne ananás vo všetkých formách.

Strava musela byť 5-krát denne, avšak malé porcie. Po šiestich týždňoch krutosti, keď som mala to najťažšie za sebou, som pridala veľa pohybu. Chodila som pešo do mesta aj na nákupy. A keďže bývame na jedenástom poschodí, výťah pre mňa neexistoval. Manžel mi kúpil steper a môj domáci tréning sa mohol začať. Za prvé tri mesiace som schudla 13 kíl, za ďalšie dva mesiace 8,5 a potom zvyšok.

Na Valentína sme mali s manželom výročie zásnub. Chcel mi kúpiť darček, takže sme sa vybrali na nákupy. Ale to sme netušili, že tam strávime pol dňa,“ smeje sa pri milej spomienke. Odvtedy pani Monika vymenila celý šatník. „Teraz nosím veľkosť 38-40, kým predtým som na seba navliekala veľkosti 48 až 50. Najlepšie na tom je, keď ma teraz niekde oslovia slečna. Manžel mi občas povie, že som jeho puberťáčka a ja som pritom matka dvoch malých chlapcov.“

Teraz, keď nastúpila do práce po desiatich rokoch pobytu doma a opatrovania detí, sa cíti úžasne. „Zodvihlo mi to sebavedomie. Najlepšie na tom je, že som schudla pred dvomi rokmi a na mojej váhe sa odvtedy nič nezmenilo!” Pomohla jej kamarátka „Poznáme sa od detstva. Rástli sme spolu na ulici a keď sme mali už obe rodiny, spojili nás deti. Kamarátka Iva sa neskôr presťahovala do nášho domu. Bola mi oporou a povzbudzovala ma.

Jej hlavná veta znela: Monča, nežer, ale jedz s rozumom! To znamenalo 5-krát denne málo a pravidelne piť veľa tekutín, hýbať sa. Tú vetu používala často a dosť mi ju zdôrazňovala. Spolu sme varievali, chodili von, spolu sme sa starali aj o deti. V mnohých veciach ma podporovala, kontrolovala a dávala na mňa pozor, veľa vecí sme si spolu odriekali... Držala nado mnou pevnú ruku hlavne na začiatku. Teraz sa už stretávame menej, ale keď nám to čas dovolí, tak sa stretneme na káve a ja sa jej vždy poďakujem. Som jej vďačná, že pri mne stála. Aj keď som bola niekedy protivná.

Monika našla ideálny spôsob

Chvályhodné by bolo už aj to, keby Monika schudla za ten čas hoci „len“ 10 kg. Úbytok hmotnosti je v podstate určitá forma stresu a čím viac kilogramov schudneme, tým viac sa mu vystavujeme. Niečo podobné, ako bolo v prípade jej „šiestich týždňov krutosti“. Je výborné, že našla vôľu zmeniť stravovacie návyky a zaradiť pohybovú aktivitu do svojho denného režimu. To je ideálny spôsob. A keď človek vidí na sebe reálne pokroky, ľahšie potom hľadá ďalšiu motiváciu. Za povšimnutie stojí fakt, že výsledný efekt neodráža len menšia konfekčná veľkosť. Ak chudnutie sprevádza telesné cvičenie, dochádza k zlepšeniu funkcie dýchacieho a srdcovo-cievneho systému. Dôležité je, aby sa Monika nevrátila k zvyklostiam spred troch rokov, pretože organizmus sa vie veľmi rýchlo dostať k pôvodnej hmotnosti.

Mínus 30 kíl za rok? Zvládli to iné, zvládnete aj vy!

Výber pre vás

Mínus 30 kíl za rok? Zvládli to iné, zvládnete aj vy!

Súvisiace články

Mýty o chudnutí: 10 najväčších omylov o diétach

Ľahká diéta - Ste tuční? Zatočte so "špekmi"!

Výber pre vás