„Môžem sa len domnievať, že spúšťačom mohlo byť moje pracovné vyťaženie. Kariéra bola pre mňa vždy dôležitá, robievala som od nevidím do nevidím, v strese a s napätými nervami. Nebol to pritom tlak okolia. Ja sama som si povedala, že budem najlepšia.“ Keď si prvýkrát nahmatala hrčku, napadlo jej, že je to len otlačená kostica z podprsenky alebo možno reakcia na blížiacu sa menštruáciu. Ale gynekológ pri vyšetrení spozornel a obratom ju poslal na mamografické vyšetrenie.

„Chcela som sa objednať čo najskôr, no v ambulancii mi povedali, že ma nezoberú. Že som u nich bola pred rokom a výsledok bol negatívny. Poisťovňa prepláca ženám po štyridsiatke toto vyšetrenie raz za dva roky a že oni nebudú riskovať, že im to nepreplatí.“ Vrátila sa ku gynekológovi a ten povedal, že to len tak nenechá a upravil dôvody mamografického vyšetrenia. „Napísal mi tam céčkovú diagnózu, vtedy som nevedela, že takto sa označujú onkologické ochorenia.“

Veľká láska prišla  spolu s nádorom

V tom čase však Katka zvysoka kašľala na čudné hrčky a kódy, pretože práve stretla muža svojho života. „So Števkom sme už po krátkom období vedeli, že chceme byť spolu. 3. marca sme sa rozhodli, že budeme spolu žiť a 4. marca som sa dostala na mamograf. Odtiaľ na sonografiu aj biopsiu. S lekárskou správou som šla za kamarátkou doktorkou, aby mi to preložila do ľudskej reči. Ona bola napokon prvá, kto mi povedal, že mám rakovinu.“

Jej prvou myšlienkou zoči-voči diagnóze nebola predstava skorej smrti v ťažkých mukách, ale že do tohto nemôže zapliesť Števka. „Nevedela som, čo ma čaká, a tak som chcela, aby si rozmyslel, či so mnou chce byť. Ak by to ukončil, pochopila by som to.“ A ako sa zachoval muž, ktorého pred dvoma mesiacmi ani nepoznala? Nezapochyboval ani na pol sekundy, že by ju v tom nechal samu.

„Než sa lekári zhodli na tom, že musím ísť na operáciu, zvolali konzílium. Bol to čudný zážitok, ako mi tam iks cudzích chlapov v bielom plášti zíza na prsia. Výsledky z biopsie potvrdili rakovinu a lekári nevedeli, či mi prsník vezmú alebo nie.“ Nádor bol dosť agresívny, za pár týždňov narástol o pol centimetra. Na Veľkonočný pondelok ju operovali a ako prvé si po prebudení skontrolovala hruď.

„Odobrali mi, chvalabohu, len kvadrant z prsníka. Dokonca zospodu, takže to ani veľmi nevidno.“ Obaja so Števkom sme to brali s humorom.“ Že by bola láska naozaj silnejšia ako strach zo smrti? „Objavil sa, to nemôžem poprieť, ale nepripúšťala som si ho. Vďaka nemu som to prežívala ľahšie, navyše som videla, že ani na sekundu nepripúšťa inú možnosť, len že sa uzdravím. Tak som ho nemohla sklamať,“ vysvetľuje Katarína.

„Keď mi červená tekutina prvýkrát začala tiecť do žíl, prišla mi sms od kamarátky, ktorá nevedela, že som chorá. Vraj, kam plánujem ísť v lete na dovolenku. Pozrela som sa, ako rýchlo klesá hladina červeného koktailu a mizne v mojom krvnom obehu a odpísala som jej: Toto leto plánujem preplávať rieku Styx. Bez prievozníka.“ Reakcie na prvú chemoterapiu prišli rýchlo.

„Mala som nevoľnosti a neuveriteľnú bolesť hlavy. Som migrénový typ, no toto boli stavy, aké som dovtedy nezažila. Nebola som schopná vnímať svet. Števko volal pohotovosť, nadopovali ma infúziami proti bolesti, ale len čo lieky prestali účinkovať, dostala som druhý záchvat a zase sme volali sanitku.“ Po druhej chemoterapii reagovala rovnako, a keď volala sanitku, lekári boli necitliví a kričali po nej, akoby si bolesti vymýšľala. A čoskoro mala prísť aj o vlasy. Jej bohatý vrkoč skončil v šuplíku u jej mamy, podobne ako všetky ostatné, ktoré si odkladala od detstva. „Števko mi urobil fotky na pamiatku a pomohol vybrať parochňu a bol to tiež on, kto mi napokon hlavu oholil.“

Značkovala  kríčky, ale aj tak mala šťastné leto

Slabosť Katku neopúšťala počas celej „červenej fázy“, ale Števka to neodradilo, každý deň, keď to bolo len trochu možné, s ňou vyrážal na prechádzky. „Nič lepšie sme počas teplých letných večerov ani robiť nemohli. Niekedy mi síce prišlo zle a postupne som si označkovala všetky kríčky na brehu rieky, inokedy sme sa vracali z polovice cesty, lebo som nevládala, ale stále na to spomínam ako na dobré obdobie.“

Katkin stav sa mení k lepšiemu, Dunčo, ako nazvali jej parochňu, pôjde už čoskoro do šuplíka k vrkočom a nebojí sa ani perspektívy, ktorú jej načrtla onkologička. „Vysvetlila mi, že tabletky budem brať ešte ďalších desať rokov. Vôbec mi to neprekáža, hlavne, aby som tu minimálne tých desať rokov bola. A aby boli aktívne. Neviem si predstaviť, že by som zostala v posteli, nebodaj odkázaná na pomoc iných. V takom prípade nech to ide radšej rýchlo.“

Katka si nahmatala hrčku: Myslela si, že ju otlačila podprsenka, pravda však bola omnoho krutejšia...

Výber pre vás

Katka si nahmatala hrčku: Myslela si, že ju otlačila podprsenka, pravda však bola omnoho krutejšia...

Súvisiace články

Omotal si ju okolo prsta a potom sa dozvedela zdrvujúcu pravdu: Takáto bola pravá tvár jej snúbenca!

Z práce opatrovateľky som utiekla: To, čo mi robila táto žena, sa už naozaj nedalo vydržať!

Prežili spolu celý život! Moja babička tak veľmi ľúbila svojho muža, že robila túto zvláštnu vec

Výber pre vás