Už v starovekom Egypte hľadali ženy spôsob, ako prečkať dni menštruácie v čo najväčšom pohodlí. A že sú začiatky vždy kostrbaté, o tom svedčia zvitky papyrusu zavádzané do pošvy alebo grécka inovácia v podobe drevenej paličky omotanej trávou či riasami.

V stredoveku, kde bola špina a zápach chlebíkom každodenným, ženy „neriešili“ – ako napokon nikto a nič. Neskôr sa nosili plátenné „zaväzovačky“, ktoré sa po použití prali, alebo len bohaté sukne, ktoré si nejakú tú menštruáciu sotva všimli.

Až v prvej polovici 20. storočia sa nad nami zľutoval lekár Earle Cleveland, ktorý v roku 1929 získal patent na tampóny s aplikátorom. Správa o nich sa šírila, povedzme ako je – „per huba“. Reklama nebola možná pre obavy z masového pohoršenia!!! Prvé tampóny rástli do dĺžky, tie z roku 1940 od lekárky Judith Esser Mittag do šírky. Ľahko uhádnete, ktoré to boli, keďže ich názov je odvodený od nemeckého „Ohne Binde“(bez vložky).

Na základe tohto „historického okienka“ sa ani nečudujeme, že sú tampóny až dodnes opradené mýtmi.

Zostane panna pannou aj po použití tampóna?

Je zaujímavé, že aj dnes natrafíte na lekárov, ktorí tampóny pannám neodporúčajú. Ale posúďte samy: Hymen, panenská blana, má prirodzený otvor, ktorý umožňuje odtok menštruačnej krvi. Logicky to znamená, že pošva nie je „jednosmerka“ a tampón s označením „mini“ alebo s najnižšou absorpčnou schopnosťou môžu používať aj panny.

Tampón je zátka, ktorá brzdí prirodzený odtok krvi.

Omyl. Tampón je z priepustného materiálu a je schopný nasať len určitý objem tekutiny. Tá začne po jeho naplnení prirodzene pretekať cez túto zdanlivú prekážku. Dôkaz, že tampón naozaj žiadnou prekážkou nie je. Po každom kúpeli však tampón vymeňte. Funguje ako špongia, nenasáva len tekutinu zvnútra, ale aj vodu z vonka – a v tej môže byť kadečo.

Dovnútra? Rukami? Veď to je infekcia „ako vyšitá“!

Nie je. Iba že by ste patrili k výnimkám alergickým na bielidlá používané na bavlnu. Ale aj tu existuje riešenie v podobe bio nebielených menštruačných tampónov. Tampóny nie sú o nič menej hygienické ako vložky. Dovoľujeme si dokonca tvrdiť, že sa nám zdajú hygienickejšie. Neprichádzajú do kontaktu so vzduchom, tekutina neoxiduje a baktérie nedostanú šancu množiť sa. A to, že tampón sa zavádza výlučne čistými rukami a podľa návodu snáď ani pripomínať netreba!

Nemôže sa mi tampón stratiť v tele?

No to v žiadnom prípade. Kam by, chudák, chodil?! Krčkom maternice nemá ako prekĺznuť, keďže priemer jeho otvoru je len čosi okolo 3 milimetrov. Krčok sa mierne rozťahuje a mäkne len v období ovulácie – a vtedy, prirodzene, tampón nepotrebujete. Ďalej ani netreba zachádzať. Jediné, čo sa môže stať je, že sa dovnútra vtiahne šnúrka a to nie je žiadna tragédia. Keď ju nedokážete nahmatať, v podrepe zatlačte a tampón sám vykĺzne.

Tampóny spôsobujú syndróm toxického šoku.

Vzorka ľudí, ktorí sa stretli s týmto náhlym ochorením, teda nielen žien, je na Slovensku štatisticky zanedbateľná. Netvárime sa, že riziko neexistuje, ale infekcia zlatým stafylokokom, ktorý vyvoláva horúčku, zmätenosť, triašku a zlyhávanie viacerých orgánov, je rovnako možná u žien, mužov i detí. Priama súvislosť s používaním dnešných tampónov nebola preukázaná. Výrobcovia napriek tomu o tomto riziku na príbalovom letáku informujú – pre každý prípad.

Neverte poverám! Najčastejšie mýty o používaní tampónov

Výber pre vás

Neverte poverám! Najčastejšie mýty o používaní tampónov

Súvisiace články

Pekné, voňavé, účinné: 7 byliniek pre ženské problémy

Naučte sa oddialiť menštruáciu pred dovolenkou!

Výber pre vás