Prostredie, v ktorom trávime podstatnú časť dňa, má na náš výkon zásadný vplyv. "Pri poznámke, že väčšinou pracujem doma, sa stretávam buď so závistlivými pohľadmi, alebo s otázkami, ako dokážem poslušne sedieť v pracovni a písať a namiesto toho trebárs nevysávať?“ hovorí Andrea, ktorá sa na voľnej nohe živí písaním článkov, scenárov a reklamných textov. „No, niekedy ťažko. Ale o nič ľahšie nie je sedieť v offise plnom ľudí a počúvať každú chvíľu rozhovory o tom, čo sme robili cez víkend, koho naštvali deti, koho frajer a komu sa prežral pes.“ Písanie, podobne ako mnohé iné práce, chce sebadisciplínu, sústredenie, ale hlavne nápad. A ten keď neprichádza, tak je úplne jedno, či sedíte s laptopom v záhrade, alebo pri firemnom kompe v kancelárii. „Keď som doma a práca mi nejde, robím skrátka niečo iné. Samozrejme, mám pevné termíny a tie sú niekedy najlepšia múza i motivácia. No keď to nejde, prevetrám si hlavu hoci aj pri varení a potom pokračujem.“ Andrea pár rokov pracovala v redakcii jedného týždenníka, a tak má odžité aj tzv. open space prostredie. „Keď sa musí, tak sa robí. Ale pamätám si na články, ktoré som odovzdala na pokraji síl, hoci som s nimi nebola spokojná, lebo editorka mi stála doslova za chrbtom a čakala, kedy dopíšem poslednú vetu. Takýto nátlak už, našťastie, nezažívam.“

„Home oiffice je historicky stále relatívne nový prvok pracovnej kultúry. No čoraz viac organizácií začína ponúkať túto formu práce (často aj ako benefit), pretože sa tak organizácia stáva atraktívnejším zamestnávateľom a môže byť schopná získavať kvalitnejších zamestnancov,“ hovorí Martina Kazičková, managing partnerka zo vzdelávacej spoločnosti MK training. „Organizácie, ktoré zaviedli prácu z domu, konštatujú lepšiu motiváciu a tým aj vyššiu produktivitu zamestnancov. Navyše im odpadávajú nemalé náklady na zriadenie klasických pracovísk, zamestnancom zas práca z domu umožňuje napríklad rýchlejší nástup po rodičovskej dovolenke a dáva im dosť času na ďalšie vzdelávanie.“ Zatiaľ sme však stále v štádiu prvých lastovičiek, lebo zamestnať človeka, platiť zaňho odvody, posielať mu každý mesiac na účet výplatu a nevidieť ho v robote, ako je týždeň dlhý, to sa považuje tak trocha za nehoráznosť. Podstatné sú síce výsledky, dodržiavanie dohôd, plánov a termínov, no takáto miera dôvery medzi zamestnávateľom a zamestnancom je skôr výnimka ako pravidlo. Ak sa to aj niekde praktizuje, často je to „neoficiálne“, akože medzi nami, ale veľmi sa tým netreba chváliť. Potom by si to nárokoval každý. Fakt, že pracujete doma, si mnohí vysvetľujú tak, že vstávate o desiatej a celý deň si v teplákoch robíte, čo chcete. Iste, môžu byť aj také dni, ale nakoniec si to odskáčete aj tak sama – nočnými šichtami a pracovnými sobotami, keď vám bude horieť termín.

Home office si žiada režim a sebadisciplínu

„Mám prísne vyhradený čas na prácu, čas na domácnosť i na rodinu,“ potvrdzuje grafička Daniela. „Keď vypravím deti do školy, urobím základnú údržbu domácnosti, upracem po raňajkách, usteliem postele, naložím práčku a umývačku a najneskôr o pol deviatej si sadám k počítaču. Nezaujíma ma prach na poličkách, zásadne si nezapínam telku a neotváram Facebook. Venujem sa len práci. Cez obed si dám krátku pauzu a pokračujem až do štvrtej. Potom idem po deti a venujem sa zas do večera len rodine a domácnosti.“ Tak to ide, ak, samozrejme, všetko funguje na sto percent. Keď sú deti choré, Daniela si síce nemusí brať óčeerku, zato sa za pochodu učí, ako sa rozdvojiť. „Odbieham od rozrobených projektov, meriam teplotu, pečiem palacinky, hrám pexeso, popritom telefonujem s klientmi, posielam maily a večer, keď už padám z nôh, sadám si znova do pracovne a dobieham, čo som nestihla.“

Ideálny spôsob, ako efektívne pracovať doma, je vnímať home office ako hociktoré iné pracovisko, určiť si svoj pracovný čas aj objem práce, ktorý chcete v určitom intervale urobiť. Samozrejme, nie je to pre každého. Doma môžete spoľahlivo pracovať len vtedy, ak vaša práca nezávisí od bezprostredného kontaktu s ostatnými kolegami, keď ju zvládnete sama, nezávisle od firemné ho prostredia. Takto pracujú spisovatelia, často publicisti, novinári, umelci, tiež grafici, účtovníci a podobne. Väčšinou sú to ľudia na voľnej nohe, teda živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby. V pozícii zamestnancov je ich o dosť menej. „Home office je založený na dôvere, zodpovednosti, inom štýle vedenia ľudí,“ hovorí Martina Kazičková. „Priama kontrola nie je možná, vhodné je preto riadenie podľa cieľov spojené s nevyhnutnou dôverou. Samozrejme, že kontrola výsledkov práce je úplne namieste.“ Obavy zamestnávateľov, že sa im zamestnanci „doma flákajú“, sú väčšinou neopodstatnené, zvlášť keď ide o niekoho s dlhšou praxou, kto už ukázal, že je zodpovedný a dôveryhodný. Home office spravidla ich výkon zefektívni, niekto má dokonca opačný problém – povedať si, že na dnes už „padla“. „Šesť rokov som robila z domu a boli to v podstate nepretržité celodenné zmeny, bola som online a na telefóne takmer 24 hodín,“ spomína novinárka Simona. „Počítač som zapla, hneď ako som vyliezla z postele, a vypínala som ho až potom, čo som si večer umyla zuby. Na každý mail som odpovedala ihneď, každú pripomienku som zapracovala okamžite. Bola som síce doma, ale zároveň v práci od rána do večera.“ Simona si nakoniec sama vypýtala u šéfredaktora späť pracovný stôl a s radosťou si do práce priniesla svoj kaktus v bodkovanom črepníku a obľúbený hrnček na kávu. „Som v redakcii od – do a potom hasta la vista! Konečne mám späť svoj súkromný život, čas, keď prácu prosto púšťam z hlavy. Aj kontakt s ľuďmi mi veľmi chýbal – veď som takmer zabudla chodiť v lodičkách a mejkap mi pre nepoužívanie dočista vyschol.“

Veľkokapacitné kancelárie, kde sú všetci z celého oddelenia, redakcie či inej pracovnej jednotky pekne pokope – jeden stôl vedľa druhého – má u nás oproti home officu o čosi dlhšiu tradíciu a u zamestnávateľov aj podstatne väčšiu popularitu, keďže umožňuje lepšiu priamu kontrolu kedykoľvek. Môže to byť vhodný a efektívny pracovný priestor v profesiách, kde je dôležitá tímová spolupráca – napríklad u business konzultantov, pracovníkov marketingu, v reklamnej agentúre, denníkoch, spravodajských redakciách alebo v call centrách telekomunikačných spoločností. Keď Milena nastupovala pred pár rokmi na miesto šéfky regionálnej redakcie istého verejnoprávneho média, jej príchod súvisel s veľkými zmenami vrátane výstavby nového moderného news roomu, ktorý nahradil pôvodné malé útulné zafajčené „kanclíky“. „Ľudia nemajú radi veľké zmeny a aj proti newsroomu rozhorčene protestovali. Takto však pracujú moderné redakcie po celom svete a jednoznačne sa to ukázalo ako efektívnejšie. Nadčasy nám klesli takmer o polovicu, nikto sa nikde nezašíva, skončilo sa hodinové kávičkovanie a tieňové politické debaty za dverami. V newsroome sa nikto neschová – buď strihá a pripravuje materiál do vysielania, alebo je v teréne.“ Kvalita práce pri tomto type pracoviska však veľmi závisí od kvality priestorov – veľkosti kancelárie, počtu ľudí, ktorí v nej pracujú, ovzdušia, klimatizácie, usporiadania atď. Mladí ľudia a čerství absolventi väčšinou nemajú problém sa prispôsobiť – miesta, kde je čulý ruch, im skôr vyhovujú a neobmedzujú ich v práci. Naopak, zamestnanci s dlhšou praxou oceňujú viac súkromia a spoločný priestor plný ruchov, hlasov a podnetov ich výkonnosť skôr znižuje. „Rôzne výskumné štúdie ukazujú, že pri open space prevládajú skôr negatívne aspekty, najmä z hľadiska zdravotného stavu zamestnancov,“ hovorí konzultantka zo vzdelávacej spoločnosti. „Ľudia asi najhoršie znášajú stratu súkromia a silnú sociálnu aj pracovnú kontrolu. Často sa stáva, že keď majú pocit, že sú sledovaní, začnú pracovitosť predstierať. Tichí introverti sa stretávajú s hlučnými extrovertmi, ťažké parfumy obťažujú ľudí s migrénou, dvaja kolegovia s virózou môžu nakaziť polovicu kancelárie. Ťažké je nastaviť aj individuálne vyhovujúce pracovné podmienky – či už sa to týka pokoja, alebo teploty. Zle navrhnutý open space, neexistencia dohodnutých pravidiel vzájomného fungovania a ich nerešpektovanie produktivitu práce výrazne znižuje.“

• Home ofﬁce vám poskytuje absolútnu ﬂexibilitu, prispôsobujete sa svojmu pracovnému rytmu a rodinnému režimu. • Máte veľkú slobodu, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť – do značnej miery riadite a kontrolujete samu seba. • Na nikoho nemusíte brať ohľad – môžete si púšťať hudbu, akú chcete a ako nahlas chcete, môžete alebo nemusíte vetrať a schuti si dať zavináče. • Nikto vás nevyrušuje – nemusíte odpovedať na otázky, počúvať cudzie telefonáty, dýchať niečí ťažký parfum a byť milá, hoci sa vám nechce. • S nikým nesúťažíte. Nezapájate sa do hry „ja som v práci najdlhšie“ a podobne. Za vás hovoria len výsledky. • Žiadny dress code. Nepotrebujete mať na každý deň iný outﬁt a povinne nosiť pančuchy. Keď chcete, môžete pracovať aj v pyžame. • Ušetríte more času. Cesta do práce vám trvá presne štyri sekundy. Netrčíte v zápchach, nemusíte sa líčiť ani si žehliť vlasy. Vo vašom bufete varia tú najlepšiu kávu – aspoň podľa vás.

Prečo to môže škrípať?

• Niekedy je spontánna výmena názorov či konzultácia s kolegami na nezaplatenie. • Práca sa vám až príliš pletie do súkromného a rodinného života. • S ľuďmi sa „stretávate“ už len na Skype či Facebooku. • Kolegovia, čo denne dochádzajú do ﬁrmy, sa na vás dívajú cez prsty a vy jednoducho nie ste „v klube“. • Domáca kancelária má svoje limity, keď vám padne počítač, nedobehne ﬁremný ítečkár, ktorý to za okamih napraví. • Rodina vo vás vidí ženu v domácnosti a tak to aj vyzerá. • Žiadny dress code, váš šatník a vizáž trpia.

• Každý návrh môžete s kolegami či so šéfom konzultovať okamžite a získať hneď spätnú väzbu. • Ste platným členom kolektívu, upevňujete si vzťahy počas spoločných obedov či pri bežných rozhovoroch. • Spoločné úlohy riešite ﬂexibilne, rýchlejšie a efektívnejšie. • Máte prehľad o tom, čo sa na pracovisku deje (z pracovnej i mimopracovnej stránky). • Produktivita práce je vyššia – ale neplatí to vždy a pre každého. • Zamestnávateľ má väčší prehľad a možnosť kontroly.

Prečo je v ňom niekedy dusno?

• Pocit neustálej kontroly je pre mnohých ľudí stresujúci a znižuje ich výkonnosť. • Strata súkromia – ste na očiach i „na ušiach“ veľkej skupiny ľudí (a naopak). • Ruch, hluk a pohyb v miestnosti sťažujú sústredenie a unavujú. • Každému vyhovuje iná klíma – niekto vetrá, inému je zima, ďalšiemu prekážajú nepríjemné pachy. • Zvýšené riziko osobných konﬂiktov. • Častejšia práceneschopnosť – jeden človek s chrípkou môže nakaziť celú kanceláriu.

Otestujte sa: Ste vhodný typ na prácu z domu?

Odpovedzte sama sebe čo najúprimnejšie na tieto otázky: 1. Ste lojálna k ﬁrme, pre ktorú pracujete, k vášmu oddeleniu aj ku kolegom? 2. Dokážete si udržať svoju pozíciu aj bez pravidelnej osobnej účasti v práci? 3. Súhlasí váš šéf so zmenou formy vašej práce a jasne ste si spolu zadeﬁnovali vaše pracovné ciele a vzájomné očakávania? 4. Dokážete si sama efektívne organizovať prácu a čas? 5. Viete sama seba dobre motivovať? 6. Nechýba vám osobný kontakt s druhými a radšej komunikujete telefonicky alebo mailom? 7. Dajú sa vaše pracovné úlohy zvládnuť nezávisle od vašich kolegov? 8. Ovládate svoju prácu tak dobre, že ju dokážete vykonávať bez priamej podpory kolegov? 9. Máte k dispozícii adekvátne priestory a kvalitné vybavenie na home ofﬁce? 10. Máte potrebnú oporu vo svojich blízkych, resp. spolubývajúcich?

Čím viac odpovedí „áno“, tým vhodnejšou formou práce je pre vás home ofﬁce. Ak ste na otázky 4., 5., 7. a 10. odpovedali „nie“, zvážte ešte raz svoje rozhodnutie. Dostatočná motivácia, samostatnosť a sebadisciplína sú pre tento spôsob práce totiž kľúčové.

Práca doma alebo kancelárska stolička: Na čo sa viac hodíte?

Výber pre vás

Práca doma alebo kancelárska stolička: Na čo sa viac hodíte?

Súvisiace články

Stres v práci: Ako ho zvládnuť bez následkov na zdraví?

Hnev, smútok či smiech: Ako zvládnuť emócie na pracovisku

Arogantná, ale úspešná? Ako byť aj obľúbenou?

Výber pre vás