Stres v práci: Ako ho zvládnuť bez následkov na zdraví?

Chlapi majú podľa vedcov z pohľadu „stresuvzdornosti“ v rukáve hneď dva tromfy:

Sú splachovací. Aj keď všetky vonkajšie okolnosti nasvedčujú tomu, že JE dôvod na stres a paniku, dokážu so zdvihnutým kútikom zavrieť dvere, aj keď za nimi horí, a nenasiaknutí dymom vykročiť do nového levelu (rozumej odísť domov alebo na bowling).

Nekonšpirujú. Čo ak, prečo to, keby to bolo tak – toto klbko sa v chlapskej hlave rozvinie len veľmi zriedka a hneď ako sa schyľuje k iskreniu v pahrebe, s dotyčnou osobou si veci buď okamžite vysvetlia, alebo si dajú obrazne (aj neobrazne) po papuli a je po probléme, ergo po hromadiacich sa otázkach ústiacich do nepohody a stresu.

To my ženy (výnimky – píšte, mailujte) dokážeme bez zničujúcich následkov málokedy. Šesťdesiat percent žien „splachovacích“ prosto nie je. Kumulujeme v sebe hnev a obraciame na seba pocit viny za neúspechy do takej miery, že nám to udiera nielen do vzťahov, ale v horšom a čoraz častejšom prípade aj na, do slova a do písmena, mozog. Ergo zdravie. Čím skôr zistíte, kedy zatiahnuť ručnú brzdu, aby sa vám vlečka plná nervov nevykydla rovno doprostred teplej obývačky v tej najnevhodnejšej situácii (rodinné oslavy, štedrá večera), tým lepšie pre vás a pre vašich spolutrpiteľov. Stresu treba priškrtiť kohútik, keď začína kvapkať, neskoro je zháňať kýbeľ a handru, keď už tečie. Podľa autorky niekoľkých úspešných kníh o zvládaní stresu a krízových životných situácií, americkej psychologičky Dr. Roberty Lee je možné každú z nás zaradiť do jedného z piatich typov „stresáčok“ a pozitívna správa je, že sa s EVOU nielen zaradíte, ale vám aj poradíme, čo so sebou. Na každý stres totiž existuje záplata. Nájdite si teda tú svoju.

Zachráň sa, kto môžeš! To je tá, ktorá začne, ako spomíname v úvode, hlučne trieskať. Myšlienkami, slovami aj skutkami. V situáciách, ktoré vyvolávajú stres, dotyčná mierumilovná pohoďáčka prepne na beštiu so zúženými perami a kútikmi očí. Okrem seba sa snaží chaotickým a agresívnym správaním postaviť do pozoru aj celé svoje okolie. A potom sa čuduje, prečo sa s ňou v robote nerozprávajú ani dvere. Šialenstvo u nej pominie až v momente, keď vyšpliecha často úctyhodné zásoby energie na šikanovanie všetkých naokolo. A neopovážte sa urobiť chybu, keď je slečna/pani vo švungu!! Čo je na tom najhoršie? Práve energia investovaná do sekírovania, ktorá jej potom zúfalo chýba.

Riešenie:

Keď vás chytá rapeľ, majte na pamäti, že z matičky hory sa len tak ozýva, ako sa do nej volá. Stojí vám za to pohnevať si celý svet pre tri dni, keď vám prihára? Známe rátanie do piatich, podľa potreby aj do viac, sa vypláca práve vo vypätých situáciách, ktorými tie stresujúce pre vás sú.

Dýchajte zhlboka. Do rozohnenej hlavy, kde to tancuje na každom parkete v divokom rytme, tým vnesiete pokoj a prepotrebné rozjasnenie. Aj keď sa pokojným dychom situácia nevyrieši, bude sa vám nad riešením lepšie premýšľať s okysličenou hlavou.

Vietor z plachiet stresovej zúrivosti vám vezme aj systematické vybíjanie fyzickej energie. Nebudete tak disponovať zásobami, ktoré v kombinácii s vaším postojom k stresu znamenajú časovanú nálož.

Všetko medzi kladenými očakávaniami (hlavne na seba) a realitou, ktorá nikdy nie je úplne taká, ako to bolo vo vašom „to do“ liste, vás privádza do nepokoja. Volajme tento typ aj premotivovaná. Plnenie „boďáka“ od vás vyžaduje sledovanie viacerých vecí naraz. A keby len sledovanie! Trieštite svoju koncentráciu na všetky nasledujúce body, a to vám bráni plne sa koncentrovať na to, čo by ste mali práve robiť. Výsledok? Okrem toho, že sa s každou hodinou ubiehajúceho dňa vzďaľujete od svojho plánu, rastie vo vás nervozita a nesústredenosť. Na konci dňa môžete len smutne konštatovať, že ste narobená ako baník a aj napriek tomu ste skončili na úlohe o 14:00 a hodiny odbíjajú osem. Zaraďte sa do šíku vám podobných – o chvíľu vyhorených. Alebo?

Riešenie:

Cestou do práce si za volantom nahlas zopakujte najdôležitejšie úlohy dňa (v autobuse radšej len v myšlienkach). To vášmu mozgu pomôže nastaviť priority a odfiltrovať veci, ktoré neutečú.

Veľa ste toho dnes nestihli? Kladiete na seba privysoké nároky. Takto, zrútil sa niekedy svet, keď ste niečo presunuli „na zajtra“? Nezrútil. Plač nad tým, že nestojíte za nič, je nebezpečným balansom nad priepasťou spomínaného vyhorenia.

Stanovte si počas dňa povinné pauzy. Musia sa líšiť od pracovnej aktivity. Ísť na obed je povinné, dve šálky zeleného čaju, ktorého pitie spojíte s čítaním blogov, knihy alebo len s obyčajným pozeraním do okna, si naordinujte vždy vtedy, keď vás začína chytať panika a ten dobre známy pocit: „Nestíííham!!!“

Alebo tá, čo berie všetko príliš osobne a VŠETKO sa jej týka. Za každým gestom, pohybom, činom vidíte čerta a v hlave sa vám roja otázky od: „Hnevá sa na mňa?“ až po „Mám si písať výpoveď???“ Na tie vám však nikto uspokojivú odpoveď nedá, lebo tieto otázky sú len vo vašej hlave a od reality bývajú aj na míle vzdialené. To, že vám dá šéf niečo prerobiť, neznamená, že nestojíte za nič. Týmto riadkom rozumejú precitlivené najlepšie. Všakže? Automatickou odpoveďou tela na tento typ vnútorného utrpenia je stres, úzkosť a výčitky. V kombinácii so stiahnutými vnútornosťami máte krásnu predprípravu na žalúdočné vredy alebo na napísanie výpovede, na ktorú bude nadriadený len neveriacky vyvaľovať oči!

Riešenie:

Vyvolávačom stresu sú u vás (zbytočné) otázky. Keď sa zamyslíte a započúvate aj do iného než vlastného červíka pochybností, zistíte, že sa nemáte prečo cítiť vinná. V 70% ste len obeťou, ktorá si to vďaka svojej zakríknutosti zlízla – napríklad aj za papuľnatejšiu a „otrlejšiu“ kolegyňu.

Spoznajte vlastnú cenu! Je to síce otrepaná, ale veľmi účinná taktika. Vypíšte si na papier svoje pozitívne vlastnosti. Ak to sama nedokážete, skúste life coaching. Tam vás okrem iného naučia, ako prijímať nielen výčitky, ale vychutnať si ocenenie vlastných schopností a vypýtať si či prijať pochvalu.

Športujte. Evidentne nedokážete zaliať svoj mozog endorfínmi, ktoré sú pre vás najlepším liekom. Trocha života do toho umierania!! Keď sa budete ako mŕtvola tváriť, budete sa tak aj cítiť a rovnako sa k vám bude pristupovať.

Márnosť nad márnosť. Hneď ako ráno rozlepíte oči, v hlave sa vám premietne tisíc dôvodov, prečo sa vám vlastne ani neoplatí z postele vstávať? Myslíte na to, ako neznášate svoju prácu, vreskot dieťaťa, ktoré sa zas nechce obliecť do tej škôlky, a pochrapkávajúceho manžela, čo má stále na všetko čas? Tak to je najvyšší čas niečo s tým robiť, lebo cítiť sa na smrť unavená hneď ráno nie je s kostolným poriadkom. Hádam ani pripomínať netreba, že chronická únava a frustrácia nie sú práve kyprou pôdou, do ktorej by bolo možné zasadiť nejaký výkon! A keď sa aj premôžete a zasadíte, zožnete plody adekvátne kvalite osiva. A stres z neúspechu a nenaplnenia sa hromadí a stáva sa bežnou súčasťou vášho života.

Riešenie:

Váš zásadný problém tkvie ani nie tak vo veciach, ktoré vás stresujú, ale v tom, ako veľmi vážne všetko beriete. Budeme sa opakovať, ale žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Upokojte sa, dýchajte. Život je hra a aj Čierny Peter je karta.

Veci môžu dopadnúť dvojako: dobre aj zle. Ak vás kvári problém alebo úloha, nahlas si povedzte najhoršiu verziu, ako by mohla dopadnúť. Rovnako si nahlas povedzte aj pre vás najideálnejšie riešenie. Tak. Teraz vás ani jedno, ani druhé, ani nič medzi tým už neprekvapí.

Zostavte si rebríček požieračov času. Surfujete po zľavových stránkach, četujete alebo s kolegyňou donekonečna rozoberáte zuby, vlasy, osudy? Keď sa to deje častejšie ako 2-krát za váš pracovný čas a presahuje to 20 minút, už to nie je relax, ale vytrhávanie sa z činnosti. Ak naozaj chcete zmenu, vyhraďte si 30 minút na konci pracovného času. Nie nadarmo sa hovorí: najprv práca, potom zábava.

Dobre. Možnože ste šéfov miláčik, pretože vie, že akokoľvek šibeničný termín úlohy zadá, vy ju splníte, aj keby ste preto spať nemali. A to je práve to. Akokoľvek dokonale navonok pôsobíte, stresujete sa! Takýto prístup k sebe vás vyčerpáva a aj keď úlohu zvládnete s gráciou a bez obetí, obeťou ste koniec koncov vy sama. Nemôžete predsa delegovať časť práce na TÚ neschopnú, ktorá sa ďubká v elementárnych úlohách, nemôžete projekt alibisticky nechať na milosť a nemilosť (rozumej na tých, čo by sa mali a mohli pričiniť). Stále je vo vás rozvibrovaná struna, ktorá podvedome čaká a svojím spôsobom aj privoláva ďalšiu a ďalšiu úlohu s takýmto zameraním. Preložené, vydelené dvoma – ste v podobnom rozpoložení ako precitlivená a k vyhoreniu alebo výbuchu vám veľa nechýba.

Riešenie:

Vybuchnite. Nechajte však najprv svoje emócie vychladnúť a únavu vyprchať a spravte z toho riadenú explóziu. Nálože naklaďte tak, aby sa zrútila len stará a nefunkčná stavba (systém práce) a okolie zostalo nepoškvrnené. Tak, hoci aj stojac v priamej konfrontácii, vyviaznete bez odrenín.

Rozložte si veľké úlohy na viac menších uzavretých celkov. Keď vám pomer čas : objem práce šliape na päty, pohovorte si o svojom probléme s kompetentným a požiadajte o zaangažovanie niekoho ďalšieho.

Life coach môže opäť pomôcť s primeraným dávkovaním záťaže, prípadne vám poradí, ako isté veci obísť bez toho, aby to ubralo plneniu úlohy na kvalite, na akú sú zadávatelia zvyknutí. Okamžitým riešením a ventilom je pre „stresáčku“ vášho typu rebélia v podobe hlasného kriku a dupania tam, kde vás nikto nevidí a nepočuje.

Zistite, kedy zatiahnuť ručnú brzdu, aby sa vám vlečka plná nervov nevykydla rovno doprostred teplej obývačky v tej najnevhodnejšej chvíli.

1. Na upokojenie a schladenie hlavy si na 20 sekúnd pustite prúdom studenú vodu na predlaktia.

2. Masírujte si dlaňami krk, šiju alebo stehná. Nachádza sa na nich množstvo nervových zakončení, ktorých „pohladkaním“ mozgu vyšlete signál na upokojenie sa.

3. Po šialenom dni si nájdite čas hoci aj na krátky, ale kúpeľ s prídavkom troch kvapiek esenciálneho levanduľového oleja, ktorý vám vráti stratenú harmóniu, k tomu tri kvapky oleja z ylang-ylangu a vaša myseľ sa zbaví úzkosti.

4. Technika tu a teraz zaručene zaberá hlavne proti chaosu. Sadnite si sama so sebou a vo chvíľach extrémneho vypätia si nahlas povedzte, kde ste a čo práve robíte. Zbaví vás to myšlienok na to, čo všetko ešte máte pred sebou.

5. Pred extra náročnou úlohou si stanovte extra odmenu. Čo tak ten parfum, na ktorý sa toľko chystáte? Alebo tá čokoládová masáž... hmmm. :-)

6. Pravidelný reset. Nemyslíme opiť sa pod obraz boží a zabudnúť aj na to, ako sa voláte! Po psychickej únave sa vyčerpajte fyzicky. Podarí sa to len aktivitou, ktorá vás baví. Plávajte, umývajte okná, boxujte, tancujte, ale až do potu. Vo vojne endorfíny verzus melatonín vyhrajú endorfíny.

7. Pripravte si ceruzu, papier a veľkú gumu. Kúpte si peknú, farebnú, gýčovú! Napíšte na papier všetko, čo vás vytočilo, vyčerpalo, vystresovalo, a potom to jednoducho vygumujte a papier zhúžvite a vyhoďte do koša. Odpadky vyneste. S nimi vynesiete aj všetky svoje boľačky.

8. Zahrajte sa na malé dieťa a vyobjímajte vankúš, presýpajte piesok, skáčte na trampolíne, kreslite si. Vaša „vydrásaná“ psychika si spomenie na príjemnú detskú bezstarostnosť a „aj keby vás osud na valci prešiel, tak si len vzdychnite a bude vám lepšie.“