Možno jednoducho nemáme v génoch ventilovať cez žartíky skúsenosti so svokrami, v lepšom prípade to ani nepotrebujeme. Alebo je to také zlé, že to už nie je ani vtipné?! Určite sa nájdu monštruózne príbehy o žiarlivých svokrách, čo s riadnou dávkou posadnutosti sťahujú laso z pupočnej šnúry. Hororové námety tentoraz ponecháme filmovým režisérom a zameriame sa na sivé, nie temné eminencie. Dámy, ktoré z úzadia elegantne poťahujú nitkami a ovplyvňujú dianie na našej domácej scéne.

V živote muža bývajú (minimálne) dve osudové ženy. Prvou je tá, ktorá ho porodila, vychovala, tou druhou môžeme byť my. Ideálne je, ak to obe vieme a nezápasíme o miesto na tróne. Jedno máme spoločné – ľúbime tohto istého muža. Tu sa občas spoločné črty začínajú aj končia, i keď osvietení vzťahoví poradcovia hovoria, že medzi matkou a partnerkou by mala panovať zdravá úcta a rešpekt. O. k., vieme, že múdra manželka vie zaťať zuby a bolestne si zahryznúť do jazyka a mamy by vraj mali pochopiť, že vzťah syna s inou ženou neznamená definitívne odlúčenie a odsúdenie na samotu.

Niekedy je to nadľudská úloha. Najmä ak nám aj obyčajná otázka typu Čo ste dnes obedovali? pripadá ako špionážna taktika na odhalenie našich slabých miest. Fakt je ten, že či už je na druhom konci stola pri rodinnom obede ľahkovážna bohémka s modrou trvalou, alebo opancierovaná ľadová kráľovná, je to stále žena, ktorá venovala nášmu partnerovi minimálne jednu tretinu svojho života. „So svokrou sme úplne odlišné povahy, trvalo roky, kým sme si na seba zvykli a začali si dôverovať,“ hovorí Sylvia.

„Od začiatku sme zaujali pozície tichých pozorovateliek s tajomnými úsmevmi a radšej sme sa vyhýbali konfliktom. Ja som plánovač, trocha neurotik, všetko musím mať tip-top, ona je v mnohých veciach benevolentná, veď nejako bude. Keď mám pochybnosti, spomeniem si, ako sa obetavo postarala o syna (môjho manžela), keď ochorel a takmer zomrel. Viem, že ak by sa udialo niečo vážne, vybičuje sa do zodpovedných riešení.“

Múdru taktiku sivej eminencie pre povestný pokoj v dome zažíva pravidelne Vlaďa: „Môj muž pri názorových výmenách vždy drží stranu mne, ja rešpektujem jeho pohľad na problém, pri tom sa zaujímam o svokrovo riešenie, no v konečnom dôsledku spojenecky žmurknem na svokru. Svokor si vypočuje mienku svojej manželky, konzultuje s nami ich spoločnú predstavu, no výsledné riešenie necháva na nás. A svokra? Tá spojenecky žmurká na každého jednotlivo, tak, aby to ostatní nevideli.“

A čo ak opraty sivej eminencie držíme v rukách my? Najlepším GPS-kom je naša ženská intuícia. Renáta: „Môj partner je veľmi uzavretý človek, svojej mame sa zdôveruje málo. Svokra si ma obľúbila, lebo som sa stala jediným komunikačným kanálom medzi ňou a synom. Sadnem si s ňou a rozprávame sa o tom, čo plánujeme, kam sa chystáme, ako sa nám darí, s čím máme problémy. Vďaka mne ostáva v obraze a to sa jej ráta.“

Oscar Wilde tvrdil, že pri dobrom obede sa dá odpustiť každému, aj vlastným príbuzným. Esejista a aforista Gabriel Laub povedal, že s plným žalúdkom sa premýšľa ťažko, ale zato lojálne. A ešte jedna múdrosť, ktorú si asi vyvesíme na chladničku, je od Honoré de Balzaca: „Ak je vôbec niečo smutnejšie ako neuznaný génius, tak je to nepochopený žalúdok.“ Nie je náhoda, že podobné vyhlásenia vychádzajú z úst mužov, zrejme vyhladovaných. Zákony prírody sú neúprosné. Aj my si ako vychýrené kuchárky niekedy vypočujeme od našich manželov, aká skvelá kuchárka je tá naša svokra.

Nie je na tom nič hrozné, my predsa tiež oslavujeme kuchárske umenie našich mám a babičiek. Len s tým rozdielom, že nikoho pri tom nezneisťujeme. Ak ste mali šťastie na múdru sivú eminenciu, tak vám prezradila recepty na synove gurmánske slabosti, lebo len duchaplná svokra vie, že tak ostane stále na výslní. Gabika: „Z prvopočiatočnej nástrahy som nakoniec vyťažila. Svokra ma naučila Rasťove obľúbené jedlá. Keď mu ich naservírujem, spokojne zamrmle, že je to vynikajúce, ako od mamičky.“ A Martina posunula hranice ešte ďalej:

„Mám skvelú svokru, nikdy som z jej strany nepocítila žiadne zákulisné ťahy. Jediné, v čom som sa s ňou musela chytiť za pasy, bola jej výborná sviečková. Ja som ju vybičovala do takej dokonalosti, že manžel položartom hovorieva, že ak by sme sa rozviedli, tak na obedy bude chodiť ku mne.“

Sú matky, ktoré sa k rozhodnutiam svojich synov (akýmkoľvek) budú vždy stavať kriticky, preto ani partnerky ľahko neprekĺznu ich nemilosrdným sitom. „To som ťa naozaj nenaučila, že máš na viac?!“ No nenaučila. A to je problém. Beáta: „Keď nás prišla budúca svokra prvý raz navštíviť, ostentatívne prešla prstom po nábytku – podotýkam, že sme v ten deň vŕtali, samozrejme, že bol na ňom prach. Tak som jej z mosta do prosta povedala, že nestíham a veľmi ocením, ak mi pomôže, a strčila jej do ruky prachovku.“ Iné matky svojich miláčikov, naopak, nekriticky zbožňujú, sú obetavé, všetko robia za nich, žiadna iná im nedokáže dať to, čo ony.

„Nikdy sa o teba nepostará tak ako ja! Na teba letia len xantipy, prečo si vždy nájdeš takú sekeru?“ Takže opäť problém. Tánina (ex)svokra v snahe spraviť pre synov len to najlepšie z nich urobila nemožných chlapov. Všetko za nich zabezpečovala, žili si ako v bavlnke, v sladkom opojení nesamostatnosti. Vo finále z nich vychovala pre partnerský život úplne nepoužiteľných ľudí.

„Svoj vplyv neobmedzila ani po našej svadbe. Stále manželovi volala (v tom čase na pevnú linku), a keď som zodvihla ja, keď manžel nebol doma, vypytovala sa, čo dnes jedol, čo si obliekol, či si zobral čiapku, či sa dobre vyspal a podobne. Pár dní som poslušne odpovedala, potom som to nevydržala a povedala, že je to predsa dospelý chlap, ktorý si vie utrieť zadok.“ Isté prípady je nutné riešiť radikálne. Telefonáty Táninej svokry ustali, akoby uťal.

... sú také, čo spôsobujú, že iný vzťah ako ten syn – matka jednoducho nemá šancu fungovať. Drahuša: „Poznala som typického ‚mamičkáčika‘, ktorý síce býval sám vo svojom byte, ale mama od neho mala kľúče a chodila mu tam upratovať (mal 36!). A keď bol chorý, nasťahoval sa k nej, ona mu naordinovala liečbu a starala sa o neho. Náš vzťah sa skončil skôr, ako sa začal.“ Kristína: „Ani nie tak sivou eminenciou ako skôr dôverníčkou môjho partnera bola jeho matka. Nie ja. Naše problémy prebral najskôr s ňou a až potom so mnou. Čo si myslela o mne ona, to si o mne myslel on.“

Na porazenie alebo na rozchod, alebo najskôr na partnerského poradcu. Marianna: „Môj partner bol lapený v pocite zodpovednosti k matke (otec ich opustil, keď bol malý) a v povinnosti jej pomáhať. Ona ho doslova terorizovala svojimi príkazmi a očakávaniami od neho, on tým trpel, ale nevedel ju odmietnuť. Prebral rolu partnera matky, no paradoxne nebol schopný preberať zodpovednosť v normálnom partnerskom vzťahu.“

Možno ste zažili a možno nie, a preto vám to tu opíšeme, aby ste si mohli vydýchnuť a utvrdiť sa v tom, ako vám je dobre, že namiesto svokry máte Poklad:

Svokra Obetavá. „Dala som ti všetko a ty takto!“ Jej zbraňou je citové vydieranie vášho partnera. Najlepším štítom je hluchota.

Svokra Dokonalá. „Čo keby s nami na dovolenku išla aj mama, pomôže s deťmi.“ Obludný návrh partnera, keďže viete, že svokra je generál a namiesto oddychu budete stáť v pozore, treba udusiť v zárodku, decentným, ale neoblomným odmietnutím.

Svokra Špiónka. Hľadá problémy aj tam, kde nie sú, stále vyzvedá, provokuje v presvedčení, že jej syn vo vzťahu s inou ženou trpí. Jediné riešenie – nikdy pred ňou nehovoriť o problémoch a na každej návšteve zahrať najzamilovanejší pár pod slnkom.

Svokra Osa. Podpichuje a podpichuje, kým sa niekto riadne nezaženie. „To necháš svoju ženu chodiť po večeroch s partiou kamarátok? Kto vie, s kým naozaj ide!“

Svokra Výpalníčka. Tá, čo najskôr ochotne požičala peniaze, keď ste sa stavali na vlastné, a teraz si nárokuje na nezaplatiteľné úroky v podobe vašej pozornosti, času, súkromia. Ak išlo o pôžičku, nevracajte ju v naturáliách, ale v eurách. Ak išlo o dar, treba svokre pripomenúť, že dar nerovná sa záväzok.

„Moja mama mi vždy hovorila, že sa mám pozerať na to, ako sa môj partner správa k svojej mame. Že to je ten najväčší a najlepší indikátor muža. To isté dnes radím svojim dcéram ja,“ hovorí poučená Zuzka a my súhlasne prikyvujeme. A predsa sme si na jeden vtip o svokrách z druhého brehu spomenuli. „Hovorí jedna svokra druhej: Môj syn ma má veľmi rád. Vždy, keď ide k psychiatrovi, hovorí len o mne.“

Zákulisné ťahy mamky teroristky: Majte oči na svokrách!

Výber pre vás

Zákulisné ťahy mamky teroristky: Majte oči na svokrách!

Súvisiace články

Vydajom to celé začína: S mužom si beriete aj jeho rodinu

Som zúfalá, svokra vie vždy všetko najlepšie

Podrýva moju autoritu! Svokra ma znemožňuje, ako na ňu?

Výber pre vás