10 najjedovatejších izbových rastlín: Pozor! Niektoré z nich môžu spôsobiť aj smrť

Skrášľujú a spríjemňujú nám domov, prinášajú radosť, čistia vzduch. Lenže niektoré izbové rastliny, ktoré máme takmer všetci doma, sú bohužiaľ aj jedovaté. Ak teda máte v domácnosti malé deti alebo nenechávať domáce zvieratá, mali by ste sa ich pestovanie radšej vyhnúť.

Sansevieria čiže svokrin jazyk patrí k najznámejším a najodolnejším izbovým rastlinám. Vydrží takmer všetko. Bohužiaľ obsahuje alkaloidy a saponíny, ktoré po požití spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu. Otrava sa prejaví vracaním, bolesťami hlavy a brucha. Ohrozené sú predovšetkým malé deti a domáce zvieratá, hlavne psy. Navyše je táto rastlina nebezpečná aj svojimi veľmi špicatými tuhými listami, ktoré sa ľahko môžu pri neopatrnom zohnutí zabodnúť do oka.

Čo robiť pri otrave rastlinami

Ak zistíte, že vaše dieťa zjedlo jedovatú rastlinu, okamžite vyhľadajte lekára. Dôležitá informácia je, čo otrávený zjedol (list, kvet, plod , semeno) a koľko toho zjedol. Ak pôjdete do nemocnice, nezabudnite so sebou zobrať predmetnú rastlinu alebo aspoň jej časť či fotografiu.  

Bez porady s lekárom nevyvolávajte vracanie, nepodávajte mlieko. Napiť postihnutému dávajte len vodu, nevhodné sú šumivé nápoje s bublinkami. Môžete tiež podať niekoľko drvených tabliet aktívneho uhlia (3 až 8 tabliet, podľa hmotnosti). Ak dieťa požulo diffenbachiu (v menšej miere aj Scindapsus, Syngonium, aglaonema), je nutné zabrániť opuchu sliznice podávaním kociek ľadu na cmúľanie alebo zmrzliny.

Táto izbová rastlina je obľúbená predovšetkým vďaka svojim veľkým listom s farebným, žltobielym vzorom. Pochádza pôvodne z dažďového pralesa, kde ju domorodci využívali na výrobu jedovatej tekutiny, do ktorej máčali hroty svojich šípov. Bunky rastlín obsahujú ihlice šťaveľanu vápenatého nazývané rafidy. Keď sa list týchto rastlín náhodou požuje, kryštály spôsobia pálenie úst a hrdla, jeho opuch potom môže znemožniť rozprávanie a spôsobiť aj smrť. Pozor aj na tekutinu, ktorá sa objavuje v hornej časti rastlín. Dieťa či zviera ju môžu ľahko olízať. Výsledkom intoxikácie sú podráždené sliznice a koža, vracanie, často je nutná hospitalizácia.

Táto nenáročná popínavá rastlina, ktorá je doporučovaná všetkým začiatočníkom, znesie snáď úplne všetko. Dokonca aj tmavé kúty. Práve preto ju nájdete na nejednej skrini, komode či knižnici. Rovnako ako diffenbachia ale patrí do čeľade áronovitých, prípadná konzumácia má teda rovnaké dôsledky. A ak doma chováte nejakého operenca, rozhodne ju nepestujte blízkosti vtáčej klietky, požitie listov by mohlo spôsobiť uhynutie.

Vďaka obrovskej tvarovej a farebnej rozmanitosti listov radíme krotónovec k obľúbeným izbovým rastlinám. Problémom ale je, že jeho mliečna šťava je jedovatá. Alkaloidy v nej obsiahnuté sú pomerne nebezpečnými nervovými jedmi. Príznaky otravy po požití sú podráždenie sliznice, pľuzgiere a vracanie. Pri kontakte s pokožkou vyvoláva ekzémy.

Nenáročná rastlina patrí medzi tie, ktoré sú schopné znižovať obsah trichlóretylénu, formaldehydu a benzolu vo vzduchu. Pretože ale - rovnako ako svokrin jazyk - patrí do čeľade agávovitých, obsahuje alkaloidy a saponíny, ktoré spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu. U citlivejších jedincov tak môže jej požitie vyvolať nadmerné slinenie, v krajnej miere až zvracanie. Nepatrí ale k prudko jedovatým rastlinám.

Aj nntúria patrí medzi pomerne nenáročné izbové rastliny, ktoré sú však obľúbené vďaka svojim atypicky vyzerajúcim kvetom, ktoré navyše dlho vydržia. Aj ona je jedovatá, a to ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Rovnako ako ostatné áronovité rastliny obsahuje šťaveľan vápenatý a ďalšie látky, ktoré spôsobujú zdravotné problémy, ako sú podráždenie sliznice, vracanie a podobne. Výsledkom sú potom svrbenie, zápal, opuch pier, jazyka, podnebia i hltana, čo vedie k sťaženému prehĺtaniu a ťažkostiam pri dýchaní, až duseniu. Môže sa objaviť aj dávenie, vracanie, hnačka a hemoragická gastroenteritída, teda zápal žalúdka a čriev. Niektoré druhy navyše obsahujú aj proteolytické enzýmy, ktoré zhoršujú účinok oxalátových kryštálov, a rozpustné šťaveľany a kyselinu šťaveľovú, ktoré spôsobujú tetaniu a môžu byť príčinou zlyhania obličiek.

Najjedovatejšou časťou tejto obľúbenej izbovej rastliny, ktorá patrí do čeľade amarylkovitých, je jej cibuľa, jedovatá je ale celá rastlina. Obsahuje alkaloidy, ktoré sú nervovým jedom.

Obľúbená izbová kvetina s nádherným kvetenstvom väčšinou červených alebo oranžových kvetov. Požitie väčšieho množstva pôsobí toxicky na centrálnu nervovú sústavu a môže spôsobiť kolaps. Jedovatá je celá rastlina, najmä cibule a plody. V rastline sú alkaloidy, hlavne lykorin. Pri požití malých dávok sa objavujú slinenie, vracanie a hnačka. Pozor teda na jedovatú žltú mliečnu šťavu.

Obľúbenou črepníkovou rastliny, ktorá kvitne od jesene až do jari, je cyklámen. Aj keď pôsobí nevinne, aj on patrí medzi jedovaté kvety. Jeho hľuza obsahuje saponíny (cyklamin). Tie účinkujú ako spoľahlivé preháňadlo a v práškovom stave sa na tento účel aj kedysi používali. Po požití časti hľuzy sa môžu objaviť prudké hnačky, kŕče a ďalšie komplikácie plynúce zo straty tekutín a minerálov. U citlivých jedincov môže cyklamin - pri kontakte s pokožkou - vyvolať miestne podráždenie.

Populárnou kvetinou, ktorú si na jar s obľubou kupujeme, sú žlto žiariace narcisy. Jeho listy a stonky však obsahujú alkaloid scilain, kvety a cibule zase alkaloidy tazetin a lykorin. Po požití niektorej časti rastliny hrozí nevoľnosť a hnačka, k "uzdraveniu" našťastie stačí bežná prvá pomoc: vyvolanie vracania, živočíšne uhlie a dostatok tekutín.