Najčastejšie triky výrobcov: Je mäso v obchodoch naozaj slovenské? Týchto 5 vecí by ste mali vedieť

Radí odborník Miroslav Spišiak, ktorý po rokoch v potravinárstve pracuje pre spotrebiteľov.

Pri balenom mäse na etikete, ale má ich aj mäsiar, ktorý vám ich na požiadanie musí dať. V poslednej dobe je však okolo mäsa toľko protichodných informácií, že bežný zákazník má problém si správne vybrať. Preto často zvíťazí cena, lebo je jasná a porovnateľná. Tá však nehovorí nič o obsahu, čerstvosti ani pôvode mäsa. Už vôbec nie pri mäsových výrobkoch, kde sa nemusí uvádzať pôvod ani cestovanie surovín, z ktorých boli vyrobené.

Informácie o druhu mäsa, hmotnosti, spôsobe balenia, podmienkach skladovania a dátum spotreby. Balené mrazené mäso musí obsahovať aj dátum zamrazenia. Dôležitým údajom je, kto mäso uvádza na trh: výrobca, baliarne či obchodník.Povinným údajom je cestovná mapa, teda zemepisné údaje o tom, kde sa zviera narodilo (okrem kureniec), kde žilo, kde ho utratili, kde porciovali a kde balili. Uvádza sa štát, nie konkrétny výrobca. Ale aj tzv. oválna pečiatka, ktorá obsahuje údaje o štáte (SK) a číslo toho, kto mal uvedený kus v rukách ako posledný. To nemusí byť vôbec prvovýrobca. Mapa by mala ukázať, či sa ten kúsok mäsa aspoň obtrel o Slovensko. O spôsobe a podmienkach chovu sa však nedozviete nič. Ale ak je jednou zo zastávok Dánsko, Holandsko či Nemecko, zbystrite pozornosť, (nielen) tieto krajiny sa vyznačujú niekedy až desaťtisícovými veľkochovmi.

O stopercentných zárukách sa hovorí ťažko. Tu má svoje miesto aj štát, ktorý prideľuje oficiálne bio logo a prostredníctvom poverených organizácií kontroluje, či sú vytvorené podmienky na bio produkciu a hlavne, či sa dodržiavajú.

Osobne som vo veciach tohto sortimentu skeptický. Cez internet by som nakupoval len potraviny v uzavretých obaloch, s jasnou, vopred prezentovanou dobou minimálnej spotreby a zložením. Takých značiek a od takých výrobcov, ktoré som predtým ochutnal. Sem zaraďujem konzervovanú zeleninu, ovocie, alkohol, pivo a minerálky. Nikdy víno a iné živé potraviny. Riziká sú však rovnaké ako pri nákupe v supermarkete. Argumentom je úspora času, ale zamyslel sa niekto nad tým, čo robí s tým nasporeným časom? Deň má stále 24 hodín. A stále platí, že 40 % našich výdavkov ide na potraviny. Nezaslúžia si trocha viac pozornosti?

Ja na slovenské podľa oficiálnej značky kvality veľmi neverím. Prečo je výrobok slovenským len ak obsahuje 75 % domácich surovín? Prečo nie už 60 % alebo až 80 %. To nie je objektívne kritérium, ale len dohoda zúčastnených výrobcov, obchodníkov a štátnych orgánov. Lebo ako overiť ten podiel slovenských, ak výrobca vyrába aj neslovenské? Preto odporúčam kupovať potraviny vyrobené na Slovensku. U svojho mäsiara, chlieb a pekárenské výrobky u svojho pekára, mlieko a mliečne výrobky či vajcia u výrobcov z okolia. Skrátka tak, aby ste si vedeli overiť, čo a odkiaľ pochádza. Na začiatku si to síce vyžaduje viac času, kým ich nájdete, ale robíte to predsa pre seba.