50 odpovedí na otázky o kríze a peniazoch

Na tieto a ďalšie najbežnejšie otázky o vašich peniazoch vám prináša odpovede Nový Čas v spolupráci s poradenskou firmou Partners Group.

1. Môžu krízu vyriešiť záchranné „balíčky“ od politikov a bankárov?

Hoci na krízu existuje množstvo rôznych pohľadov, len ťažko by ste dnes našli niekoho so solídnym ekonomickým vzdelaním, kto by bol úprimne presvedčený o tom, že globálnu hospodársku krízu dokonale vyriešia opatrenia politikov či bankárov.

2. Ako možno zarobiť na finančnej kríze?

Skúsenosť hovorí, že ľudia sa o svoje zdravie začínajú intenzívnejšie zaujímať až vtedy, keď sa dostanú do vážnejších problémov. Finančná kríza je takýmto náhlym ochorením pre stále väčšie množstvo ľudí. Podkopáva ich finančnú kondíciu a pokiaľ na ňu nezareagujú správne, môže im vystaviť vysoký účet.

3. Ako rozlíšiť dobré rady od zlých?

Finanční poradcovia, pre ktorých táto práca nie je len krátkodobým dobrodružstvom s vyhliadkou na lákavú odmenu, sa pri stretnutiach so svojimi klientmi podobajú detektívom. Ich úlohou je najmä klásť otázky a pozorne načúvať klientovi. Len takýmto spôsobom môžu zistiť, čo ten-ktorý klient potrebuje, aké má znalosti, alebo aké riziká je ešte ochotný akceptovať.

4. Budú aj na Slovensku krachovať banky?

Hoci sa o dnešnom finančnom svete píše ako o maximálne prepojenom a globalizovanom, problémy amerických bánk nie sú (našťastie) problémom tých slovenských.

5. Pokiaľ by niektorá z bánk mala ťažkosti, za aký dlhý čas sa môžem dostať k svojim úsporám?

Ak by k tomu došlo a vklady v bankách sa stali nedostupné, podmienky ich vyplatenia sú upravené samostatným zákonom. Zákon pamätá aj na „komfort“ poškodených klientov – v prípade, že vklady na bankových účtoch sa stanú nedostupnými, Fond ochrany vkladov má podľa platnej právnej úpravy najviac päť dní na to, aby verejne oznámil začatie, trvanie, spôsob a miesto vyplácania nedostupných vkladov.

V K L A D Y

6. Prečo štáty garantujú len bankové vklady?

Hlavnou úlohou všetkých systémov garantujúcich vklady v bankách je ochrana najmenej sofistikovaných vkladateľov.

7. Ako sú chránené vklady v bankách?

Od novembra 2008 získali vklady v slovenských bankách úplnú ochranu. Platí, že pokiaľ by banka v prípade problémov nebola schopná vyplatiť vklady svojich klientov, ich výplatu garantuje v plnej výške štát. To však nemusí platiť pri všetkých pobočkách zahraničných bánk, ktoré v SR pôsobia.

8. Ktoré vklady nie sú chránené?

Fond ochrany vkladov sa vzťahuje iba na vklady fyzických osôb, neziskových spoločností či živnostníkov. Patria sem aj vklady menších firiem, ktoré nemajú povinnosť dať overiť účtovnú závierku audítorovi.

9. Sú rovnako chránené úspory v eurách aj v iných menách?

Áno. Pokiaľ má klient banky vedené účty v eurách, amerických dolároch alebo jenoch, všetky tieto úspory sú chránené rovnako – neobmedzene. To platí, samozrejme, len v prípade tých bánk, ktoré sú súčasťou slovenského systému ochrany vkladov.

10. Ako zasiahla kríza úroky na vkladoch?

Zavedenie eura prinieslo zmenu v tom, že výšku úrokov už aj u nás stanovuje Európska centrálna banka. Jej úroky boli o niečo nižšie než slovenské. Nižšie úrokové sadzby sa následne premietli aj do úrokov na bankových vkladoch.

11. Dať prednosť termínovaným vkladom alebo bežným účtom?

Základnou výhodou bežného účtu je možnosť okamžitého disponovania s peniazmi na účte. Termínované vklady sú výhodnejšie pre tých, ktorí uvažujú o bezpečnom uložení úspor a vopred vedia, že ich nebudú určitý čas potrebovať.

Ú V E R Y

12. Ako mení kríza podmienky pri nových úveroch?

Banky „prepínajú“ na vyšší stupeň opatrnosti aj pri poskytovaní nových úverov. S rastúcim objemom zvažovaného úveru alebo dĺžkou jeho splatnosti rastie aj prísnosť podmienok, ktoré banky na žiadateľov kladú.

13. Čo znamená „sprísnenie podmienok pri poskytovaní úverov“?

Znamená to požadovanie vyšších záruk od klienta. Finančná kríza dala pravdepodobne na dlhé obdobie bodku za úvermi vo výške 100 % z ceny kupovanej nehnuteľnosti. Pod väčším drobnohľadom je aj hodnotenie žiadateľa, príp. jeho ručiteľov.

14. Bude mať kríza vplyv na výšku hypotekárnych splátok?

Áno, vplyv krízy už dnes niektorí dlžníci pociťujú aj na výške pravidelných splátok. Ide predovšetkým o tých, ktorí nemali mesačné splátky fixované na dlhšiu dobu.

15. Nemôže kríza zvýšiť úroky z úverov?

V dôsledku krízy sa môže stať, že z pohľadu banky sa niektorí klienti stanú rizikovejšími než v minulosti (napr. kvôli vyššiemu riziku straty zamestnania), čo banka ohodnotí vyšším úrokom.

16. Nie je riskantné brať si novú hypotéku v čase krízy?

Zisťovanie výhodnosti alebo nevýhodnosti toho-ktorého obdobia pre začatie čerpania hypotekárneho úveru závisí od momentálnej situácie v ekonomike len čiastočne. Dôvod je jednoduchý – hypotekárny úver je záväzok na veľmi dlhé obdobie, často desiatky rokov.

17. Ako rozlíšiť výhody v ponukách rôznych úverov?

Pre lepšiu orientáciu v ponukách rôznych spotrebiteľských úverov musia banky a iné spoločnosti poskytovať okrem iného aj informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov, označovanej ako RPMN. Možno ju považovať za dobrú pomôcku pri porovnávaní rôznych podmienok.

18. Ako kríza zasiahne stavebné úvery?

Stavebné úvery sú súčasťou uzavretého systému – prostriedky, z ktorých sú poskytované, nie sú čerpané z medzibankového trhu, ale z úspor ďalších účastníkov. Nie sú teda závislé od toho, čo sa odohráva napr. na finančných trhoch. To však neznamená, že ekonomická kríza nebude mať na stavebné sporenie žiadny vplyv.

19. Môže kríza znížiť štátny príspevok pri stavebnom sporení?

Výška štátnej prémie v stavebnom sporení je výdavkom štátneho rozpočtu. O jej konkrétnej úrovni v danom roku rozhodujú politici a závisí aj od možností rozpočtu. Ak by kríza spôsobila vážnejšie problémy vo verejných financiách, zákonodarcovia budú mať snahu hľadať úspory.

20. Je vhodný čas, aby sa hypotekárny úver nahradil iným úverom?

Úver je výhodné nahradiť iným vtedy, ak sú podmienky druhej pôžičky výhodnejšie. To platí bez ohľadu na to, či stav ekonomiky je označovaný ako krízový, alebo nie. V praxi však takýto krok môže byť riskantný – menej zbehlí klienti môžu ľahko prehliadnuť detaily ponúk, ktoré sú síce na prvý pohľad atraktívnejšie, no v konečnom dôsledku drahšie.

21. Kedy sa mi oplatí predčasne splatiť úver?

Uvažovať o takejto možnosti by mali najmä tí dlžníci, ktorým sa popri pravidelnom splácaní podarilo vytvoriť nejaké úspory a uvažujú o tom, ako ich zhodnotiť. Je to určite lepšia možnosť, ako nechať peniaze uložené na bežnom či termínovanom účte s pomerne nízkym úrokom.

22. Ak budú úvery v bankách drahšie, nebude výhodnejší lízing?

Nech je už reč o úvere alebo lízingu, z pohľadu využitia týchto finančných produktov ide v podstate o to isté – o využívanie cudzieho kapitálu. Tradičný model fungovania lízingovej spoločnosti je: spoločnosť začne čerpať úver, za ktorý môže nakúpiť automobily, technológie alebo stroje. Tie potom poskytne cez lízing niekomu inému. Zo splátok potom lízingová firma spláca dlh voči banke. Výška lízingových splátok by preto mala byť vyššia ako len splátky úveru.

23. Čo sa stane, ak sa cena úverov zvýši?

Logickým krokom zo strany lízingových spoločností je zvýšenie lízingových splátok. Nie všetci klienti lízingových firiem však takúto zmenu pocítia. Postihne najmä tých, u ktorých prenájom prostredníctvom lízingu trvá dlhšie obdobie a výška jednotlivých splátok nie je počas neho fixná (nemenná).

24. Čo mám urobiť, ak už ďalej nedokážem splácať úver?

Čo najskôr treba nájsť východisko z tejto situácie spolu s bankou. Banka môže navrhnúť odklad splátok alebo ich zníženie v závislosti od možností klienta.

25. Je vhodné čerpať nový úver na splatenie predchádzajúceho?

Takáto otázka môže zaujímať najmä klientov splácajúcich hypotekárne úvery. Za určitých podmienok môžu takouto finančnou operáciou ušetriť veľmi zaujímavé sumy. Nahradenie jedného úveru iným je spravidla synonymom predčasného splatenia jedného hypotekárneho úveru druhou pôžičkou.

26. Ako ovplyvní pokles ceny nehnuteľností výšku úveru?

Bez ohľadu na to, či cena nadobudnutej nehnuteľnosti v čase klesá alebo stúpa, výška pôvodného dlhu ostáva bezo zmeny a výška splátok je diktovaná inými faktormi.

27. Ak klesla cena nehnuteľnosti, ako postupujú banky pri ich oceňovaní? Jednou zo zmien súvisiacich s krízou je aj prísnejšie posudzovanie znaleckých posudkov. Takýmto správaním si okrem iného vytvárajú aj určitú bezpečnostnú rezervu pre prípad, že by sa v extrémnom prípade (pri zlyhaní dlžníka) stali majiteľmi nehnuteľnosti a potrebovali by ju predať.

28. Má súčasné zníženie hodnoty nehnuteľností vplyv na úpravu ročného poistného?

Ročné poistné, teda suma, ktorú poistenec pravidelne platí za ochranu svojej nehnuteľnosti, je len jedným z parametrov každej poistnej zmluvy. Poistné je naviazané na klientom definovanú poistnú sumu. Tá môže, no nemusí zodpovedať skutočnej cene poisťovanej nehnuteľnosti.

I N V E S T O V A N I E

29. Má zmysel investovať v čase krízy?

Počas krízy padajú ceny akcií, hodnoty podielov v rôznych podielových fondoch sa scvrkávajú na zlomok svojej bývalej hodnoty. Vďaka inováciám vo svete financií majú investori k dispozícii aj také nástroje, ktorým sa nadpriemerne dobre darí, napr. pri poklesoch akciových trhov.

30. Moja investícia má už len zlomok pôvodnej hodnoty. Mám si peniaze vybrať?

Aj na Slovensku je pomerne veľa ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili straty z investovania na finančných trhoch. Ich pôvodné investície významne stratili na svojej hodnote. Každá strata bolí, no stratiť niekoľko tisícok korún vo fondoch nie je dôvodom na žiadne skratové konanie či na dlhodobejšiu psychickú traumu.

31. Čo robiť, ak mi kríza „odhryzla“ významný kus z investície? Najjednoduchšie odporúčanie je počkať. Aj v tomto prípade platí, že najlepším lekárom je čas. Dostatočne dlhý časový horizont pri investovaní je rozhodujúcou podmienkou pre to, aby jeho výsledkom bolo zhodnotenie úspor.

32. Je investovanie vo fondoch pre každého?

Investovanie prostredníctvom podielových fondov má množstvo predností. Umožňuje investorom širšie rozloženie rizík, ako aj prístup na trhy, na ktoré by sa ako jednotlivci s niekoľkými stovkami či tisíckami eur nedostali vôbec. Napriek tomu však investovanie v podielových fondoch nemožno označiť za ideálnu voľbu pre každého, kto rozmýšľa nad tým, ako zhodnotiť svoje peniaze.

33. Prečo investície do fondov prerábajú, keď sú spravované profesionálnymi manažérmi?

Dlhoročné skúmania výsledkov drobných investorov, pokúšajúcich šťastie na finančných trhoch „na vlastnú päsť“, jednoznačne potvrdzujú, že prevažná väčšina z nich dosahuje horšie ako priemerné výsledky. Drobní investori doplácajú na to, že úspory investujú veľmi riskantne.

34. Keď hovoria ekonómovia o kríze, jeden radí predávať, druhý nakupovať. Ako sa v tom vyznať?

Pokiaľ ide o odporúčania o výhodnosti kupovať alebo predávať akcie niektorých konkrétnych firiem, najrozumnejšie bude na podobné odporúčania rýchlo zabudnúť. Nikto nemá žiadnu dodatočnú informačnú výhodu, ktorá by umožňovala „bezprácny“ profit.

35. Sú teda odporúčania úplne bezcenné?

Nie celkom. Niektoré z nich môžu byť užitočné, pokiaľ upozorňujú na riziká.

36. Podľa čoho si mám teda vybrať fond?

Podľa seba. Neexistuje žiadny podielový fond, ktorý by bol vhodný pre každého. Pred výberom si treba zodpovedať dve základné otázky: Na aké dlhé obdobie plánujem investovať? Som pripravený aj na pokles hodnoty úspor? Potom sa môžete rozhodovať medzi fondmi peňažného trhu, akciovými či dlhopisovými.

37. Môže podielový fond skrachovať?

Princíp fondu je rozdelenie investícií do viacerých cenných papierov. Vývoj cien hodnoty jednotlivých investícií vo fonde sa prejavuje aj v jeho celkovej hodnote. V extrémnom prípade môže hodnota fondu klesnúť na nulu. To však len vtedy, ak by hodnota všetkých akcií či dlhopisov, ktoré má daný fond vo svojom majetku, klesla v rovnakom čase na nulu.

38. Ako sú chránené investície vo fondoch v čase krízy?

Investície nepodliehajú žiadnemu garančnému systému, podobnému napr. Fondu ochrany vkladov. Napriek tomu je vysoko nepravdepodobné, že by investori o vložené peniaze prišli. Dôvodom je práve investovanie do viacerých cenných papierov.

39. Aké istoty dávajú garantované fondy?

Hlavným cieľom týchto fondov je neprerobiť a pokiaľ trhy pôjdu podľa predpokladov správcov týchto fondov, investori sa môžu tešiť aj na určitý zisk.

40. Do čoho investovať, ak finančné trhy padajú?

Vďaka inováciám vo svete financií sa dnes investori môžu bežne dostať aj k takým nástrojom, ktoré prinášajú zisk práve vtedy, keď trhy „padajú“. Najrozšírenejšou skupinou takýchto nástrojov sú tzv. deriváty.

41. Je možné v budúcnosti očakávať také výnosy ako v minulosti?

Je takmer pravidlom, že výkonnosť fondov, ktoré mali počas určitého obdobia vynikajúce výsledky, upadá v ďalšom období do priemeru.

42. Čo s ponukami rôznych firiem na garantované vysoké úroky?

Pokiaľ niekto ponúka výnosy ako garantované, od takých ponúk ruky preč.

43. V akom čase sa vyrovná strata aj 40 %?

Pri takých vysokých stratách nemá zmysel pokúšať sa o predpoveď času potrebného na ich vyrovnanie. Čo však možno s určitosťou povedať, je: pokiaľ výsledkom investovania bola strata 40 %, na jej vyrovnanie musí fond priniesť výnos viac ako 66 %, aby bol investor nakoniec tam, kde začal, teda na nule.

44. Je rozumné pravidelne investovať, aj keď akcie padajú?

Pravidelné investovanie je spôsob, ktorý ponúka dôležitú formu diverzifikácie – rozloženie v čase.

45. Môžem prerobiť na investícii do štátnych dlhopisov?

Tieto investície bývajú často považované za bezrizikové investície. No nie je to celkom tak. Riziko je síce menšie, ako pri investovaní do firemných dlhopisov, no stále existuje.

46. Vyplatí sa teraz investovať do nehnuteľností?

Pokiaľ ide o investovanie do nehnuteľnosti, ktorá bude v budúcnosti vlastnou „strechou nad hlavou“, nie je takáto investícia veľmi riskantná. V úplne inej pozícii sa však ocitnú tí, ktorí nehnuteľnosti kupujú na „špekuláciu“, pričom predpokladajú trvalý rast ich cien.

47. Ako mám rozumieť ponukám na rôzne „exotické“ investície do komodít či drahokamov?

Jednou z rád, ktoré dáva nádejným investorom americký finančník Warren Buffett, je: „Investujte len do toho, čomu rozumiete. Vždy!“ Investície do zlata alebo drahokamov majú svoje opodstatnenie len vtedy, ak sa do nich bežný investor púšťa len s pomocou profesionálov.

48. Má zmysel investovať, aj keď mesačne usporím len 300 €?

Zástancovia pravidelného sporenia vytrvalo poukazujú na výhody, z ktorých môžu čerpať práve drobní investori. V časoch poklesov na akciových trhoch sa dá takto nakupovať lacnejšie, a keďže trhy majú dlhodobo rastovú tendenciu, dokážu takto investori zarobiť dokonca viac, ako keby vkladali jednorazovo.

49. Je rozdiel, či investujem eurá alebo doláre?

V dnešnom globalizovanom svete nie je veľký problém investovať v zahraničí. Takíto investori sa však vystavujú ďalšiemu riziku – menovému. Pokiaľ sa posilní kurz eura voči doláru počas obdobia investovania, investor sa môže tešiť nielen z kapitálového výnosu, ale aj zo zisku z kurzového rozdielu. Ak však nastane opačná situácia, skutočný výnos bude nižší práve o oslabenie domácej meny.

P O I S T E N I E

50. Môže mať kríza vplyv aj na poisťovne?

Áno. Dobrou správou pre klientov poisťovní však je, že prípadné problémy sami výraznejšie nepocítia. Poisťovne totiž majú riziká, proti ktorým klientom poskytujú poistenie, spravidla dobre zmapované a zrátané. A peniaze, ktoré prijímajú vo forme predpísaného poistného, môžu investovať len konzervatívne.

Pozn.: Redakčne krátené a upravené. Celé znenie odpovedí a ďalších 50 odpovedí o kríze a vašich peniazoch, nájdete v knihe Nevpustite krízu do svojej peňaženky, ktorú vydala poradenská firma Partners Group.

Ďalšie informácie o knihe a jej kúpe >>