Odvšadiaľ sa na nás valia správy o zero waste. Triedenie a znižovanie odpadu, „slow fashion“, recyklovanie, jednoducho čokoľvek, čo môžeme urobiť pre našu planétu. No o tomto spôsobe života vznikli aj rôzne polopravdy či nepravdy. Aké mýty kolujú o udržateľnejšom spôsobe života?

1. Načo nosiť vlastné hrnčeky a vrecká, je to trápne

Vďaka tomuto trendu sme ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. V niektorých kaviarňach vám ochotne nalejú kávu so sebou do vlastného hrnčeka, aj keď dnes to pre hygienické pravidlá môžu odmietnuť. Rovnako je to s plátennou taškou. Je málo pravdepodobné, že vám v obchode povedia, že nemôžete použiť svoju plátennú tašku, ale musíte si kúpiť ich igelitovú. Aj takú jednoduchú vec ako slamku na pitie nápojov môžete vymeniť za sklenú či bezpečnejšiu antikorovú. Je to len o zvyku a zavedení novej rutiny.

2. Triedim odpad, teda žiadny neprodukujem

Musíte sa naučiť rozlišovať tieto dva pojmy. Je fajn, že odpad triedite, lenže recyklovať a znova použiť sa dá iba jeho časť. Proces recyklácie sa totiž nedá opakovať donekonečna. Napríklad vlákna papiera sa skracujú. Pri plaste sa mení jeho kvalita. Takže aj správne vytriedený odpad môže skončiť na skládke alebo v spaľovni. Z toho vyplýva, že najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne.

Separácia odpadu
Zdroj: Shutterstock

3. Je to príliš drahé

Práve naopak, ešte ušetríte. Predstava, že sa musíte zbaviť každého plastu, je mylná. Zero waste znamená používať to, čo máte, a sústrediť sa na udržateľnejšiu alternatívu. To je potom väčšinou jednorazová investícia, ktorá vám z dlhodobého hľadiska ušetrí desiatky eur. Napríklad taká špongia na riad z prírodných materiálov. Pri prvotnej investícii je drahšia, ale na rozdiel od klasických penových vydrží dlhšie.

4. Ekologické je bez vône

Asi si budete musieť zvyknúť, že vám napríklad opratá bielizeň nebude tak intenzívne voňať. Ale neskôr, keď si váš čuch odpočinie a stane sa citlivejším, vám budú bežné aviváže smrdieť a, naopak, prirodzená čistota voňať.

5. Všetko musím vyrobiť sama

Dnes je na internete množstvo návodov, ako vyrobiť krémy, balzamy na pery, ale aj čistiace prostriedky. Môžete ich, samozrejme, vyskúšať a možno zistíte, že si vystačíte s kokosovým mydlom, so sódou bikarbónou a s octom či kyselinou citrónovou. Všetko za pár eur. Alebo si čistiace prostriedky, ktoré neškodia ľudskému organizmu ani prírode, kúpite už namiešané. Dnes okrem takzvaných bezobalových obchodov existujú drogérie s čapovanými produktmi. Stačí sa len inšpirovať.

10 mýtov o zero waste
Zdroj: Profimedia.sk

6. Musím odstrániť všetky plasty zo svojej domácnosti

To vôbec nie je pravda, nemusíte sa snažiť vylúčiť plast zo života. Existuje mnoho dobrých spôsobov na ich využitie. Problémom sú skôr tie jednorazové. Treba šesť jabĺk baliť do plastového vrecka? Nulový odpad znamená používať plast vtedy, keď je to nevyhnutné, a vyhýbať sa mu tam, kde sú alternatívy.

7. Zaberie mi to veľa času

To je veľký mýtus a mylná predstava. Obmedzovaním odpadu by malo, naopak, ostať času nazvyš. Ako? Chodíte menej často nakupovať, nekupujete nezmysly, čo nepotrebujete, pošlete ďalej, a tým máte menej vecí na upratovanie a opravy. Väčší poriadok v byte znamená aj v hlave a zároveň ušetrený čas.

8. Buď všetko alebo nič

Nulový odpad nie je cieľ, ide o cestu. Vydajte sa na ňu postupne. Je to rovnaké ako s diétami. Aby si človek udržal návyk zdravo sa stravovať, musí tak robiť minimálne šesť týždňov. Keď sa rozhodnete pre príliš veľa zmien naraz, nevydržíte to. Nemusíte začať s úplným zero waste. Skúste najskôr malé kroky.

9. Musím svoj odpad analyzovať

Samozrejme, že nie. Pár ľudí to síce robí, ale to skôr zo súkromných „výskumných“ dôvodov. Chcú zistiť, či vyhadzujú naozaj len to, čo nespotrebujú. Keď si pozriete obsah svojho odpadkového koša, zistíte, že viac ako polovica toho, čo vyhadzujete, je organického pôvodu. Takže sa to dá kompostovať.

10. Jeden človek nezmôže nič

Neverili by ste, koľko jedla skončí v kontajneroch. Napríklad pečivo z pekárne, hypermarketu alebo potraviny po dátume spotreby. Konanie jedného človeka môže ovplyvniť či inšpirovať stovky až tisícky ďalších. Ak každý zmení ten malý kúsok svojho sveta, spoločne zmeníme celý svet a prispejeme k lepšej budúcnosti hlavne našich detí. 

Má to zmysel
Zdroj: shutterstock

Ako dlho sa v prírode rozkladajú odpadky 

Ohryzok jablka – 16 dní
Papier – 4 mesiace
Banánová šupka – 5 mesiacov
Pomarančová šupka – 1 rok
Ponožka z vlny – 1 a pol roka
Škatuľa od nápoja bez hliníkovej fólie – 7 rokov
Plechovka – 15 rokov
Igelitové vrecko/ taška – 25 rokov (ekologické tašky – 1 rok)
Ohorok cigarety s filtrom – 15 rokov
Žuvačka – 50 rokov
Plastový téglik – 70 rokov
Plastová fľaša – 100 rokov
Alobal alebo tetrapak s hliníkovou fóliou – 100 rokov
Jednorazová plienka – 250 rokov
Sklo – tisíce rokov (možno nikdy)
Polystyrén – desaťtisíce rokov (možno nikdy)