Mali zachrániť ozónovú vrstvu a byť riešením v klimatizáciách a chladiacich zariadeniach, kde sa do konca osemdesiatych rokov používali freóny. Tie pritom spôsobili stenčenie ozónovej vrstvy a otvorenie dier nad zemskými pólmi. Lenže perfluoralkylkarboxylové kyseliny sú časovanou bombou. Hromadia sa v prírode, vôbec sa nerozpadajú, v tele ich má každý človek a každý živočích na svete. Vedci ich teraz dokonca objavili v značnom množstve v ľadovcoch v Arktíde. Pritom tieto kyseliny sú pre živočíchy toxické, zrejme aj karcinogénne a znižujú plodnosť.
Perflouralkylkarboxylové kyseliny (scPFCA) sú veľmi odolné zlúčeniny. Odolné voči rozkladu. Sú v každej chladničke a klimatizácii ako chladiaca kvapalina. Lenže. Keď sa dostanú do životného prostredia, stabilne v ňom kolujú, hromadia sa a pôsobia pritom zhubne na živé organizmy.
"Objavili sme oveľa, oveľa väčšie hladiny, v rádoch desaťnásobku množstva, ktoré sme pozorovali pred Montrealským protokolom. Vieme o nich a ich toxicite málo, ale vieme určite, že životné prostredie kontaminujeme veľkým množstvom týchto látok," tvrdí profesorka Cora Youngová z York University v Toronte.
Vedecké výskumy zaoberajúce sa vplyvom perfluórovaných uhľovodíkov (medzi ktoré tieto kyseliny patria) na zdravie človeka žiaľ nevyznievajú priaznivo. Tieto uhľovodíky poškodzujú plodnosť, pečeň, štítnu žľazu, imunitný systém a sú zrejme karcinogénne.
"Urobili sme skvelú prácu pri záchrane ozónovej vrstvy, ale nechcenými dôsledkami ich užívania je vypúšťanie do prírody, čo vyvoláva právom veľké obavy. Sú toxické," dodáva profesorka Youngová v rozhovore pre BBC.
