Čakajú nás teplé Vianoce, ale aj mrazivý Silvester

Prichádzajú k nám arktické časy. „V nasledujúcich mesiacoch k nám bude prúdiť ľadový arktický vzduch“, hovorí meteorológ z internetovej služby pre počasie wetter.net. Známy slovenský meteorológ Peter Jurčovič však vidí veci s chladnejšou hlavou: „Všelijaké internetové stránky počasia treba brať s rezervou. Všade vo svete, a teda aj v Nemecku alebo aj na slovenských internetových stránkach, nájdeme veľké množstvo všelijakých amatérov, ktorí sa vydávajú za odborníkov meteorológov. Vydávajú fundované správy o počasí, predpovede a ľudia – hlavne novinári – im na to naletia.“

Keď zamrzlo aj more

Dobové dokumenty tvrdia, že v zime 1233/34 zamrzla severná časť Jadranského mora. Počas zimy 1407 zase zamrzla južná časť Baltického mora, pričom z Nórska do Dánska vraj voľne prebiehali vlčie svorky. Aj v roku 1709 prešli ľudia ostrova Bornholm v Baltickom mori na pevninu do Švédska po ľade. „Ak bude na Slovensku -40 až -45 °C, tak to bude stále len storočná zima,“ hovorí Jurčovič. „Keď bude v Škandinávii -50 až -55 °C, tak to tam mávajú pravidelne a ani to nekomentujú. Písať o zamrznutom Čiernom mori a Jadrane môžeme, ale určite v tomto roku nenastane. To by už museli byť predtým niekoľko rokov alebo desaťročí silné mrazy, ktoré by juh Európy poriadne vychladili.“

Malá doba ľadová

Tuhé zimy, ktoré sa začali v Európe častejšie objavovať približne od začiatku 13. storočia, súvisia s nástupom tzv. malej doby ľadovej, ktorá sa skončila koncom 19. storočia. Ale aj to dvadsiate nás obdarovalo niekoľkými extrémnymi mrazmi. V rokoch 1928/29 sa vyskytla najtuhšia zima storočia. V rokoch 1962/63 bola naposledy zamrznutá aj rieka Rýn tak, že ňou nevedeli prejsť a uvoľniť cestu ani ľadoborce. Odvtedy tak chladno už v Európe nebolo. Tento rok by však mohlo k tomu prísť, všetko je možné. Jurčovič však dodáva: „Je to stále normálne kolísanie klímy. Ničím neprekvapuje.“

Nebojte sa zimy. Zatiaľ nás žiadne extrémy nečakajú.

Od čoho závisí naše počasie?

Z jednej časti od obrovskej masy veľmi studeného arktického vzduchu, ktorý sa práve nachádza nad severnou Európou. A ešte viac od Golfského prúdu. Ten prináša teplú vodu z trópov na sever a v zime tak zahrieva Európu. Ale teraz je tento prúd oslabený. „Dôvodom môže byť ropná katastrofa pri Mexiku, ktorá v apríli toto prúdenie mierne zmenila,“ tvrdia na internete nemeckí meteorológovia. „Oslabený o 30 % bol už pred 5 rokmi a nič zvláštne sa nestalo,“ oponuje Jurčovič. „Ešte stále to môže byť v rámci kolísania klímy. Vypúšťať takéto teórie a hypotézy je predčasné a nezodpovedné.“

Môžeme očakávať mrazivý Silvester.

Vianoce - na ľade či na blate?

Jedno je isté: október bol po januári, februári, máji a septembri piatym mesiacom v tomto roku, ktorý bol výrazne chladnejší. Mali by sme sa nastaviť na dlhodobé chladnejšie teploty. „V predchádzajúcich rokoch sa západné prúdenie zreteľne oslabilo. A menej západných vetrov znamená, že cez zimu sa k nám dostane menej teplého vzduchu. Máme viac severných a východných vetrov, a tak je aj chladnejšie,“ tvrdia nemeckí meteorológovia. Hroziaca tuhá zima má aj svoje výhody. Podľa niektorých tvrdení sú šance na biele Vianoce v tomto roku obzvlášť dobré. Jurčovič však pragmaticky dodáva: „Obávam sa, že práve studené počasie zo začiatku decembra dáva veľkú šancu veľkému vianočnému otepleniu...“ Nezostáva nám teda nič iné ako každý rok. Nechajme sa prekvapiť.

Rozhovor s meteorológom Petrom Jurčovičom: Teplé Vianoce, mrazivý Silvester

Zatiaľ čo v novembri sme si užívali teplo, krátke rukávy a na niektorých miestach bolo až 20°C, začiatkom decembra nastúpili podľa mnohých veľmi rýchlo mrazy a sneh. Čím sú zapríčinené takéto extrémne výkyvy?

Takéto zvraty v počasí nie sú ničím mimoriadnym. Často v minulosti sa stávalo, a to hovorím o svojej 30-ročnej praxi, že po extrémne teplom počasí veľmi často dochádza k výraznému obratu a prichádza extrémne studené počasie. Alebo naopak, po rekordne teplom počasí príde rekordne studené, v zime mrazivé počasie. Hovoríme tomu jednoducho a zrozumiteľne teplotná kompenzácia. Tak to bolo aj teraz. V polovici októbra sme mali rekordne teplé dni a 1. decembra a potom aj 5. decembra rekordný mráz v Poprade a na iných miestach. No nič zvláštne sa nestalo. Šokujúce je len to, že rekordy sa neprekonávajú o niekoľko desatiniek stupňa, ale hneď o 3 až 5 stupňov. Impulz na prvý extrém dávajú rôzne cirkulačné pomery v atmosfére a jeden extrém potom vyvoláva druhý alebo aj tretí.

Môže sa do Európy vrátiť obdobie, ktoré sa nazýva aj malá doba ľadová?

Nieeeeee. Aspoň nie z roka na rok. Malá doba ľadová bola spôsobená veľmi slabou slnečnou aktivitou, a nie Golfským prúdom, a neboli ani žiadne ropné škvrny v oceánoch. Takmer celá Európa ležala začiatkom decembra pod snehom, a to aj na miestach, kde obvykle nesneží, napríklad v južnom Francúzsku či v Madride.

Dá sa z toho predpokladať že celá zima bude naozaj mimoriadne tuhá a mrazivá?

V Španielsku sneží takmer každý rok, čo nepovažujem za žiadnu zvláštnosť, keďže sú tam vo vnútrozemí vysoké hory. Vrch Mulhacém pri Granade na juhu krajiny siaha až do výšky 3 478 m, takže tam si môže snežiť hocikedy aj v lete. V nížinách je to menej časté, ale zdá sa mi, že to tak majú tiež takmer každý rok a nič zvláštne sa nedeje...

Teplé Vianoce nepotešia najmä deti.

Ako to bude s počasím na Vianoce, budú naozaj biele?

Štatistika za dlhé desaťročia a storočia hovorí, že v našich zemepisných šírkach v strednej Európe sú normálne teplé Vianoce. Predpokladám, že to tak bude aj tento rok, pretože toto veľmi studené obdobie sa preruší a dôjde k spomínanej kompenzácii a bude práve počas Vianoc teplo. Po Vianociach sa zase výrazne ochladí a očakávam na Silvestra a začiatkom nového roka mrazivé počasie.