Dokedy musia rodičia živiť dospelé dieťa?

„Viete, problém je v tom, že dcéra síce študuje výborne a pri nástupe na vysokú školu sme sa dohodli, že z nej bude magister, ale prišlo niečo nečakané,“ začína svoje rozprávanie nešťastný otec. „V treťom ročníku sa zaľúbila do svojho spolužiaka, ktorý má na ňu veľmi zlý vplyv. Často nespávala doma, nepomáhala, len si chodila pýtať peniaze a dokonca začala aj popíjať. Nepomáhali ani dohovory, ani prosby. Nič sa nezmenilo a my s manželkou uvažujeme o tom, že keď už v rámci štúdia na vysokej škole dosiahla prvý stupeň bakalára, čiže štátnu skúšku zavŕšenú získaním titulu, prestaneme ju podporovať. Verte, že sme k tomuto rozhodnutiu prišli až vtedy, keď nevieme, čo robiť a ako ju prinútiť správať sa, ako sa na dospelého človeka a dcéru patrí. Poraďte mi, prosím, čo na naše rozhodnutie hovorí zákon. Budeme v práve?“

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Problematiku vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo medzi rodičmi a deťmi a ostatnými príbuznými rieši zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovavcou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. V tomto prípade ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. V prvom rade je nutné pripomenúť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Ako dlho trvá?

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti (ako je napr. brigáda) nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Zákon jasne uprednostňuje záujem oprávneného – dieťaťa, a preto v prípade, že ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je však ani vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole iného odborného zamerania. Obdobne to platí aj vtedy, ak dieťa ukončí prvý stupeň na vysokej škole – balkalárske štúdium a bude pokračovať v magisterskom štúdiu. Možno teda konštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa však stať aj to, že táto okolnosť nenastane nikdy (invalidné dieťa).