Moderátor Junior zažiaril v šou Pečie celé Slovensko: TOTO k životu naozaj nepotrebuje!

Kedy sa zrodila vaša láska ku gastronómii?

– To prišlo tak normálne, prirodzene, pri babke. Miešal som sa ako vareška do všetkého, ochutnával som všetko a zrazu som sám začal skúšať a napodobňovať svoju babku. Takže tam a vtedy. Keď som prišiel za babkou, vždy mi ukazovala, čo má v chladničke, čo v mrazničke, čo z toho bude a koľko zemiakov vykopali a tak. V podstate bola mojím „private chefom“. Pýtala sa, čo by mi mala navariť, a tým ma chcela potešiť. Takže mne sa spája s varením robenie radosti stravníkom. Ale pamätám sa, keď moja babi tak trochu stratila chuť a zrazu jej polievka bola bez soli. Všetci pri stole sme to nedali na sebe znať ani len žmurknutím. Až kým neochutnala ona sama. (Smiech.) Moja zlatá babča! To ona za to môže!

A je to aj u vás tak, že pri varení relaxujete?

– Presne tak! Často chodíme za otcovou sestrou na víkendové opekačky a ja som Mr. Šalát, strýko je Mr. Gril. (Smiech.) Snažím sa vždy niečím prekvapiť. Toto leto to bol červený melón s feta syrom a červenou cibuľou, ktorú som na tri minúty zalial teplou vodou, aby stratila cibuľovú agresivitu. Ja nepotrebujem bazén, mne stačí kuchyňa.

Keby ste mali zostaviť kompletné menu na romantickú večeru, čo by to bolo?

– Jáááj, dnes je to už otázka zoznamu alergénov. Ako štartér by som pripravil pečenú cviklu s gréckym jogurtom, pomarančom a modrým makom, tymianom, rozmarínom a so žeruchou. Pokračovali by sme zapečeným batatom s akordom vršatca (syr), so špargľou s morčacími rezancami. Sladké by som kúpil. (Smiech.)

Prezraďte mi, pomáhate s domácimi prácami manželke?

– Tonka je megažena, nie preto, že to všetko zvláda, ale že k tomu študuje druhú vysokú školu a na 220 voltov a 365 percent sa venuje našej dcére. Pravda je, že ma k tomu nepustí, čo znamená, že keď si toto prečíta, začínam ja. Myslím si, že by som to zvládal, ale lepšie to vie práve ona. Snažím sa to kompenzovať v kuchyni a nakupovaním. Znie to možno ako výhovorka, ale nemám žiadnu lepšiu odpoveď, ktorá by bola pravdivá a mohla vybalansovať, čo všetko zvláda.

Aj dcérka rada pomáha rada v kuchyni?

– Čoraz viac! Snaží sa a chce. Mňa tešia dve veci. Jednak že sa jej chce, ale aj to, že je za ňou viac neporiadku než za mojím varením. Takže nie som len ja ten, kto použije tristo mištičiek a lyžičiek. Ale keď si povie, že chce čosi navariť, tak ju púšťame. Už sa to dá nejaký ten rok aj jesť. (Smiech.) A to má osem. Sobotné raňajky už robí z času na čas sama.

Aký vzťah mátek pečeniu?

– Veľmi rád si ho pozriem, prípadne odmoderujem. (Smiech.) Pečenie ma obišlo, som buď divák, alebo len konzument.

Tým sa dostávame k šou Pečie celé Slovensko. Ako vnímate tento projekt?

– Jednoznačne ako veľký záväzok. Všetci poznajú českú verziu – finále sledovalo milión sedemstotisíc divákov. Milujem anglické televízne projekty a toto je jeden z nich. Vymyslený do detailov. Napriek tomu si myslím, že sme priniesli niečo iné, naše a vôbec nie zlé. Už dnes, pred samotným začiatkom vysielania, máme pozitívne signály z Británie, že majiteľom licencie sa naše veci páčia. Dokonca sa naše upútavky dostali do siete BBC pre celý svet ako ukážka dobre urobenej práce. To vždy poteší. Máme skvelú producentku Katku Vargovú z RTVS a režiséra Jeffa Minaříka, ktorý robil veľké licenciované projekty, a vôbec celý tím, ktorý na tom pracoval, odviedol profi prácu a nadprácu.

Je moderovanie relácie tohto typu pre vás niečím obohacujúce?

– Samozrejme. Okrem Juraja (Baču, pozn. red.) sú to samí hrdinovia pečenia. Juraj preto, že ma počúval a robil všetko to, čo by som ja očakával, a vždy mi vrátil nahrávku. Bola to super skúsenosť, toto bolo určite obohacujúce. No a, pochopiteľne, našich 12 hrdinov – súťažiaci, ktorí doslova hodiny makali s neistým výsledkom s hlavnou motiváciou predviesť, čo vedia, a ukázať to Slovensku. V súčasnosti chýba čosi pozitívne a toto je, dúfam, ono! To, ako si pomáhali, ako prekonávali samých seba a dali zo seba maximum. Ako s pokorou počúvali naše expertky – Jožku a Petru. Počúvali a rástli. To bolo obohacujúce.

Získali ste nové grify na pečenie?

– Áno, áno. Teraz som najmúdrejší z pečenia. (Smiech.) Ale naozaj som sa veľa dozvedel. Napríklad šišky. Vedeli ste, že olej má mať 170 stupňov, že v strede šišky musí byť svetlý pásik a že cesto sa do oleja ponorí a po minútke otočí a potom zas, aby bola šiška rovnomerná a teplom nenakysla z jednej polovice viac? A to bola jedna výzva z tridsiatich.

Aj vám počas kastingov „vykrúcalo nosy“ od lahodnej vône koláčov?

– No, nebolo to jednoduché, lebo tie vône boli šialené. K tomu vizuálny zážitok, nedalo sa neochutnať. A čo sa týka kastingov, my sme na nich makali aj za seba, lebo nebolo jasné, kto nakoniec bude dvojica moderátorov. Dva týždne pred nakrúcaním sa konečne rozhodlo a ja si cením, že som dostal príležitosť. Je to taká odmena za prácu, ktorú robím a ako ju robím. Takže koláče a vône boli bonus.

Teraz z iného súdka. Ste povestný svojím humorom, dokážete vďaka nemu ľahšie zvládať aj ťažšie životné situácie?

– A čo zmením na ťažšej situácii? Len sa odvzdušniť. Humor je, tuším, najprirodzenejšia cesta úniku, respektíve vyrovnanie so zlým dňom. Akosi som sa to naučil. Nebrať sa smrteľne vážne a humor idú dokopy. Nechcem hovoriť vtipy, ani neviem! Mám rád zábavné situácie a ešte radšej ich rozohrávam. Keď sa niekto pobaví, teší ma to. Nemusí plakať ani sa udusiť smiechom.

Zdáte sa mi ako flegmatik, ktorý sa nerozčúli. Je to tak alebo sa mýlim?

– Aleba! Dokážem sa rozčúliť, len to je krajné riešenie. Hlavne rozčúlenie nie je produktívne, nič nevyrieši. A pri tej miere, vždy ide o povestnú poslednú kvapku.

Stáva sa vám, že ste z práce natoľko unavený a vyšťavený, že doma už nemáte chuť s nikým sa rozprávať?

– Sú také dni, ale teším sa, že je ich čoraz menej a menej. Džentlmen si nenosí prácu domov, ale to neznamená nebyť doma a to už nejaký rok a pol-dva roky neplatí. (Úsmev.) Takže sa z toho teším.

Ako najradšej oddychujete?

– Doma, len tak pohodený. Sem-tam kniha, sem-tam film, ale asi najviac pri varení.

Keby ste neboli moderátorom, čo by ste najradšej robili?

– Minule som nad tým rozmýšľal. Prvá a druhá myšlienka bola, že neviem robiť nič iné. Takže by som pokojne mohol byť šéfom. (Smiech.) To by mi šlo. Ale asi niečo s umením. Tak, aby som ho mohol tajne v práci konzumovať.

A na záver poraďte, prosím, čitateľkám, ako byť čo najviac usmiaty?

– Neusmievať sa znamená, že si človek škodí. Aj to poznám. Človek sa musí mať rád, aby vedel dávať iným. Nebol som taký, ale Tonka ma to naučila, mať sa rád, usmievať sa a odvtedy sa mám rád. Mojich top 10 rokov.

Prezradil o sebe

✔ Slané alebo sladké?

Slané, aj keď dobré kombo oboch je najviac.

✔ Akú najbizarnejšiu vec ste vo svojom živote ochutnali?

Zupa azteca. Pred 21 rokmi v Mexiku v San Pedro Atocpan. Sušené dafnie zaliate teplou vodou. Bolo to napínavé.

✔ Vaša najväčšia neresť?

Jednoznačne jedlo. Som slaboch, neodolám dobrému jedlu.