Nenahraditeľná kyslá smotana: Čo robiť, aby sa vám nezrazila? Stačí dodržať 2 pravidlá

Kyslú smotanu radíme spolu s jogurtom, acidofilným mliekom, cmarom a zákysom do skupiny kyslomliečnych výrobkov. Vyrábajú sa z mlieka a baktérií podporujúcich mliečne kysnutie. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s kyslou smotanou s obsahom tuku 10 až 15 %. Platí zásada, že čím vyšší podiel tuku, tým je smotana jemnejšia, hustejšia a zároveň menej kyslá.

Zaujímavosťou je, že kyslú smotanu telo spracuje podstatne jednoduchšie ako sladkú smotanu (či už na šľahanie alebo varenie). Obsahuje kvalitné mliečne bielkoviny, vitamíny rozpustné v tukoch a z minerálnych látok predovšetkým vápnik.

Kyslá smotana je veľmi obľúbená prísada v studenej kuchyni na prípravu rôznych dipov, či do šalátov ako alternatíva majonézy. Veľmi dobre sa s ňou pracuje aj pri príprave vrstvených dezertov či nepečených tort. Smotana má jednu skvelú vlastnosť, že aj bez použitia želírujúcich látok (stužovadlo či želatína) v chode opäť stuhne. Bez kyslej smotany by sme si asi ťažko vedeli predstaviť kyslú fazuľovú polievku, boršč, kyslú zemiakovú polievku či niektorí i kapustnicu.

Aby sa smotana pi varení nezrazila, treba dodržať dve veľmi jednoduché pravidlá:

1. Predtým než kyslú smotanu pridáme do horúceho jedla, necháme ju ohriať na izbovú teplotu. Vďaka neveľkému teplotnému rozdielu sa smotana nezrazí. Ak smotanou zjemňujeme napríklad polievku, treba ju najprv v menšej miske rozmiešať s niekoľkými lyžicami horúcej polievky, tým ju v podstate ohriať a až potom vliať do hrnca.

2. Do horúceho jedla môžeme pridať aj studenú smotanu, akurát ho už nesmieme ďalej variť. Ideálne je nabrať jedlo do misiek či tanierov a každú porciu zvlášť ozdobiť kopčekom smotany.