Obľúbené a bežne dostupné potraviny sa môžu stať luxusom: Viete si predstaviť deň bez kávy?!

Predstavte si svoj bežný deň. Ráno začínate šálkou voňavej kávy, na obed si doprajete chutne dochutené mäso, potom nasleduje čokoládový dezert? Je otázne, či sa to, čo sme práve opísali, nestane doslova luxusom. Podľa informácií BBC bude za to zodpovedný globálny klimatický dopad a zmena chutí.

Objednanie homára v reštaurácii alebo servírovanie na večierku sa považuje za vrchol gastronomickej náročnosti. Nebolo to tak ale vždy. Táto pochúťka sa na gurmánsku lahôdku vypracovala z veľmi skromných začiatkov. V 18. storočí sa mu bohaté rodiny vyhýbali a v tom čase bol na východe USA tak premnožený, že ho používali ako hnojivo. Bol akoby znakom chudoby a degradácie. Až keď sa rozvinula železnica v USA, stal sa z homára luxusný tovar. Ako? Vlakoví dopravcovia ho servírovali bohatým cestujúcim, ktorí o "zlej" povesti homára nemali potuchy. Bol to lacno získaný produkt, na ktorom mohli zarobiť. Začal sa teda objavovať v ponukách drahých reštaurácii a v 19. storočí si upevnil svoje postavenie luxusného jedla.

Pýtate sa, kam tým mierime? Predstavte si, že káva, ktorej si doprajete aj 3-4 šálky denne a je bežne dostupná, by odrazu bola takýto luxusný tovar ako homár. To sa totiž udialo aj s ústricami, ktoré dnes majú vysokú cenu. A pritom v 19. storočí ich jedli tí najchudobnejší. Začiatkom 20. storočia sa však zásoby ústric v Anglicku začali zmenšovať v dôsledku nadmerného rybolovu a znečisteniu priemyselným odpadom. Tento scenár sa môže naplniť pokojne aj s kávou, čokoládou či mäsom, keďže status "luxury" určuje nedotatok a cena.

Status potravín sa totiž môže pokojne časom meniť. Napríklad cukor a losos boli kedysi výsadou bohatých a dnes sú bežne dostupné. Aj mnohé druhy ovocia či zeleniny boli v minulosti vzácnejšie než v tejto dobe. Káva, čokoláda či niektoré druhy korenia boli kedysi luxusné potravy, dnes ich berieme ako bežnú potravinu. Ale pozor, môže sa to opäť otočiť.

A to z dôvodu, že teploty neustále rastú a zrážky sú nespoľahlivé. "Čokoláda a káva sa môžu v dôlesledku klimatickej zmeny opäť stať vzácnymi, luxusnými potravinami," tvrdí Monika Zurek, vedúca výskumná pracovníčka Inštitútu pre zmenu životného prostredia na univerzite v Oxforde a dodáva: "Kakao bývalo pre kráľov a nikoho iného. Klimatické zmeny tvrdo zasahujú výrobné oblasti a tak by sa mohlo stať opäť luxusnejším."

Na základe štúdie z roku 2015 je predpoklad, že zmena klímy do roku 2050 by mohla vymazať až polovicu pôdy, ktorá sa používa na pestovanie kávy po celom svete. V inej štúdii odborníci tvrdia, že oblasti, ktoré sa nachádzajú v Latinskej Amerike a sú vhodné na pestovanie kávy, by sa do roku 2050 mohli v dôsledku rastúcich teplôt znížiť až o 88 %.

Podobný osud môže postihnúť aj aromatické korenie. Práve plodiny korenia nesú hlavnú váhu klimatických zmien. Vysoké zrážky a vlhkosť poskytujú totiž skvelé prostredie pre škodcov. V indickom regióne suché podmienky už zničili úrodu šafránu. Aj produkciu vanilky na Madagaskare zasiahlo extrémne počasie. V roku 2017 zničil cyklón 30 % úrody. Vtedy sa jej cena vyšplhala na rekordnú sumu 600 dolárov za kilogram, čo v preklade znamená, že vanilka bola drahšia ako striebro. Ak to pôjde takýmto tempom, mnohé potraviny, na ktoré sme v každodennom živote zvyknutí, by sa mohlo stať nedostupnými.

"Luxusným" tovarom by sa mohlo časom stať aj mäso. Tu by to však malo byť z hľadiska toho, že ľudia sa snažia znížiť svoju uhlíkovú stopu a obmedzujú konzumáciu mäsa a snažia sa žiť viac vegetariánsky či vegánsky. Tiež rastom svetovej populácie je ovplyvnená životaschopnosť poľnohospodárskej pôdy zaberanej výrobou mäsa. Prečo by malo byť jedenia mäsa luxus, ak ľudia jeho konzumáciu obmedzujú? Z dôvodu, že sa to stane spoločensky neprijateľné podobne, ako fajčenie. Predstavte si, že by ste si chceli dať hamburger vonku s priateľmi, ale všetci mäso odmietajú a na vás by pozerali ako na najväčšieho vraha.

Môže sa stať aj to, že niektoré krajiny v snahe znížiť svoje emisie v budúcnosti zdania mäso. Mnohé to urobili napríklad s cukrom. Tým pádom by sa zvýšila cena mäsa a to by ho urobilo luxusným výrobkom. Hospodárske zvieratá sú zodpovedné za 14,5% celosvtových emisií skleníkových plynov a výroba červeného mäsa predstavuje až 41 % týchto emisií.

Ostáva nám len dúfať, že sa ľudia spamätajú a budú myslieť viac na prírodu a životné prostredie, než len na svoj blahobyt. Inak nám skutočne hrozí, že za šálku kávy, za ktorú teraz zaplatíme v priemere od 1,50 do 3 €, bude stáť aj viac než 5 €.