Škoricu milujeme všetci, ale... Je tu jedna vec, ktorú ste o nej nevedeli! Pozor na to, čo kupujete

Už v stredoveku bola škorica po čiernom korení najpopulárnejšou koreninou na svete. Ide o vnútornú vrstvu kôry stromu, ktorý je príbuzným vavrínu (bobkový list). Škoricovník má niekoľko odrôd. Ako korenie sa používa len zopár z nich. V prvom rade Cinnamomum verum, čiže pravá alebo aj cejlónska škorica.

Pravá škorica je svetlejšia, jemnejšia a a čínska (C. cassia) je tmavšia, silnejšia a označuje sa ako nepravá škorica alebo cassia.

Rozoznávame ich od seba podľa toho, aká časť kôry a lyka bola použitá pri výrobe. Pri pravej sa používa len svetlé lyko, ktoré sa vrství a následne roluje. Čínska škorica obsahuje všetky vrstvy kôry, je príliš hrubá a vrstviť sa nedá. Ak by ste ju chceli pomlieť, tak pri pravej škorici to ide ľahko, je krehká, pomrvili by ste ju možno aj rukou. Na čínsku už budete potrebovať mažiar alebo mlynček a na indonézskej si vylámete zuby.

Ak poznáte škoricu ako výraznú a ostrú koreninu, tak ide o čínsku škoricu. Tá cejlónska pravá je jemná a sladšia. Miestami chutí ako kombinácia škorice a klinčekov.

Škorica vonia, lieči, zohrieva, dokonca znižuje množstvo cukru v krvi a má ďalšie zdraviu prospešné účinky, ale má tiež látku kumarín, ktorá vo veľkom množstve škodí pečeni a obličkám. Aby ste sa vyhli veľkým dávkam tejto látky, vyberte si pravú škoricu. Tá má kumarínu minimum. Najviac ho má tá čínska.