Práca učiteľky ma ničila, moju snahu si nikto nevážil! Adela s tým sekla, toto ju teraz živí

Mnohé z nás sú nespokojné s tým, kde pracujú, čomu sa v práci venujú. Môže za to buď neuspokojujúce finančné ohodnotenie, alebo kolektív, či samotná náplň práce. Ale čo s tým? Účty sa samy nezaplatia, treba sa starať o rodinu a niečím sa musíme živiť.

Len málo ľudí má prácu snov a robia to, čo ich baví. Ale toto vedomie nám nepomáha od vyčerpanosti a frustrácie. Ak aj vy vstávate ráno s odporom a práca vám okrem zárobku nič neprináša, povedzte si „dosť“ ako Adela a Lenka.

Kto ju nepozná, od dverí by jej tipoval dvadsaťpäť. Táto žena vie vyčariť úsmev na tvári, pretože žiari šťastím. Pritom sa celý deň nezastaví, stará sa o domácnosť, ročného synčeka, zvláda prácu vo svojom štúdiu a energiu stále má. No nebolo to vždy tak...

"Myšlienka na zmenu vo mne rezonovala už dávno,“ hovorí Adel. „Bola som dlhodobo nespokojná. Povolanie učiteľky ma neskutočne vyčerpávalo. Odchádzala som z práce nielen s taškou plnou zošitov, ktoré treba opraviť, a prípravami na ďalší vyučovací deň, ale aj s ťažkou hlavou plnou nevyriešených výchovných situácií. Zároveň mi uberalo silu okolie, ktoré nerešpektuje učiteľskú prácu,“ spomína Adela.

Jedného dňa si však prečítala o ženách – rovesníčkach –, ktoré sa nebáli začať nový život doslova z ničoho a dokázali to. „A to bol ten povestný impulz. Povedala som si, keď to dokázali toľké ženy predo mnou, tak prečo nie ja? Po čase som sa zverila manželovi. Nevysmial ma, ba práve naopak, zdieľal so mnou moju chuť začať niečo nové. Hoci som bola pred prahom štyridsiatky a začali sme skloňovať slovo dieťa, postavila som sa k tomu čelom a vyrazila proti všetkému a všetkým. Mnohí mi nedôverovali, iní ma podceňovali, ale ja som vytrvala a teraz vidím, že moje rozhodnutie bolo správne.“

Ako došlo k nápadu založiť si štúdio zdravia a krásy, ktoré je školstvu také vzdialené, vysvetľuje tak, že sama mala problémy s trávením, čo ju prirodzene priviedlo k témam ako stravovanie, zdravý životný štýl, správny výber potravín, až to prerástlo do vášne a záľuby. „Venovala som veľa času samovzdelávaniu a študovala biológiu, až raz mi to ,docvaklo‘. Čo ak má niekto rovnaké alebo podobné problémy ako ja? Čo ak by som mohla svoje skúsenosti odovzdávať ďalej? Prišli aj pochybnosti, či sa tým uživím. Tak som pridala k tomu kozmetiku so starostlivosťou o pleť. A moje myšlienky začali nadobúdať reálne kontúry,“ vysvetľuje zrod nápadu.

„Dnes som sprievodkyňa na ceste za krásou a zdravím,“ vysvetľuje Adela. „Je to úžasný pocit, že ma ľudia vyhľadávajú, chcú počuť môj názor. Trinásť rokov boli moje vedomosti odmietané alebo vnucované v školstve. Teraz nemusím nikoho presviedčať. Ten, kto chce, si cestu ku mne nájde. A ja mu ju ešte ružami vysteliem a budem zaspávať s úžasným pocitom,“ vysvetľuje a dodáva, že bez podpory manžela by to nešlo.

„Za necelé tri roky na dverách štúdia stlačilo kľučku 300 ľudí, ktorí potrebovali pomôcť, poradiť či zrelaxovať. To, že boli spokojní, vidno na ich opätovnej návšteve. Títo ľudia mi dôverujú a nabíjajú ma nekonečnou pozitívnou energiou.“

Trochu iný príbeh podnikania má za sebou dvojnásobná mamička Lenka, ktorá predtým pracovala ako asistentka manažéra vývojového oddelenia. „Nad niečím vlastným som uvažovala už dlhší čas. Myslím si, že jednak doba, v ktorej žijeme, môj vek a iné okolnosti ma donútili zamyslieť sa nad posunom iným smerom. Priestory a aj nejaké financie sme mali, chýbal zámer.“

S nápadom prišiel jej manžel a veľkou inšpiráciou bola aj podniková prevádzka Treska Baru v Žiline. „Ak uvažujete nad vlastným biznisom, dôležitá je podpora najbližších,“ vysvetľuje večne usmiata Lenka. Pre manželku a matku nie je vôbec ľahké začať pracovať na niečom vlastnom, je to iné ako v prípade mladších žien alebo žien bez záväzkov. Nemôžu zrazu prestať byť súčasťou rodiny a zamerať sa len na podnikanie. Preto všetko treba konzultovať s rodinou, čo Lenka urobila, a podporu má aj od detí, za čo je im vďačná.

Dnes radí druhým ženám, ktoré uvažujú nad podnikaním. „Aj napriek ťažkým podmienkam u nás na Slovensku, určite neľutujem, že som do toho šla. Je to ďalšia skúsenosť a každý deň mi prináša niečo, či už pozitívne, alebo negatívne, ale vždy je to niečo, čo ma posúva ďalej. Veľmi dôležité je, čo ľuďom viete a dokážete ponúknuť a akým spôsobom. Každá práca je náročná a netreba sa jej báť, preto choďte za svojím cieľom, a to bez ohľadu na vek. Veď dnešná doba praje už aj ženám, dokážeme stáť na vlastných nohách. Dôležité je, aby ste našli zámer, ktorý vás bude baviť a živiť.“

Možnosť sebarealizácie, ako i dosahovanie úspechu nezávisia od veku, potrebujeme sa pre ne len rozhodnúť. Zo svojej praxe pozorujem, že nás najviac brzdia strachy a pohodlnosť. Chýbajúca schopnosť motivovať, vybudiť sa, začať konať v prospech nápadu do troch úderov srdca, nedokončovanie a tlačenie úloh pred sebou spôsobujú vnútornú nespokojnosť, znižujú sebadôveru, čo je živnou pôdou pre strach z možného neúspechu. Následne sa nie je čomu čudovať, že nám chýba životná energia pre veľké rozhodnutia.

Vyberte si nejakú oblasť, kompetenciu, ktorá vám je blízka a ktorú trh môže oceniť, a začnite ju systematicky rozvíjať. Začnite tam, kde sa aktuálne nachádzate, tým, čo vám ide najlepšie, a buďte k sebe spravodlivé, vyžadujte od seba realistické výsledky. Neustále sa zlepšujte.

Je dokázané, že do piatich rokov sa môžete stať expertkami v oblasti, ktorú študujete, ako i v zručnostiach, ktoré trénujete. Nie je možné vedomostne ani na úrovni schopností a zručností stagnovať. Buď rastieme, alebo upadáme, nič medzi tým.

Či máme 20, 30 alebo 50, nikdy nie je neskoro začať znova a snažiť sa niečo dosiahnuť. Napríklad pán Harland David Sanders, ktorého recept na vyprážané kurčatá poznajú ľudia po celom svete (KFC), mal 62, keď založil svoju spoločnosť. A príkladov v histórii je viac.

Základ pri podnikaní je podnikať v oblasti, ktorá človeka baví. To sa dá zistiť pomerne jednoducho. Stačí si zodpovedať základnú otázku: Čo by som robil, keby som mal neobmedzené množstvo času a peňazí? Odpovedí na túto otázku môže byť neúrekom. Ale zredukujete ich ďalšou otázkou: Ako tým priniesť úžitok a pridanú hodnotu ľudom? Keď ich máte zodpovedané a jasné, potom si treba zostaviť plán a rozdeliť ho na čo najmenšie kroky, ktoré musíte podniknúť, aby ste sa priblížili k cieľu.

Nenechajte sa odradiť čiastkovými neúspechmi, lebo bez nich neexistuje úspech. Na tejto ceste sa, samozrejme, treba vzdelávať a nezabúdať – „človek, ktorý sa nevzdá, nemôže prehrať“.