Kto by nechcel byť bohatý? Ale keď sa raz opýtali jedného slávneho bankára, čo by robil, keby mal zrazu milión eur na účte, odpovedal: „To by som sa musel veľmi obmedziť.“ Všetko je relatívne a to platí aj pre peniaze. Z výskumov vieme, že nezáleží na množstve peňazí, ale na vnútornom postoji k  nim. Ak máte vysoké nároky a malý príjem, budete určite nešťastná. Kto má malé nároky a vyšší príjem, bude spokojný a môže dokonca zarábať menej než vy. O svojej spokojnosti rozhodujeme do veľkej miery samy, a to hlavne tým, s kým sa porovnávame. Ale čo ak nás kvári objektívna chudoba?

Chudoba nie je hanba

Ak je človek zadlžený, otáča každú korunu v ruke, ak nestačí splácať svoje záväzky, v potravinách si kupuje vždy lacnejšie verzie výrobkov, má strach o budúcnosť, vtedy je rozprávanie o tom, ako sa dá zbohatnúť, skoro ako výsmech. A my vieme, že na Slovensku takto žije veľa ľudí. Preto si najprv musíme uvedomiť, že chudoba nie je hanba. Mnoho boháčov bolo chudobných, a to opakovane. Ak sa chceme zo začarovaného kruhu dostať, musíme na to ísť pomaly – krok za krokom a meniť svoje predstavy o sebe a živote.

Prečo ešte nie sme bohaté? 

To, čo vám bráni vyjsť z chudoby, sú, bohužiaľ, vaše postoje. Pracujte na tom, aby ste takto nepremýšľali, a uvidíte, že sa veci začnú hýbať dobrým smerom.

1 Myslíte si, že za to môže osud

Väčšina chudobných verí, že za to môže osud, štát, nejaké vonkajšie okolnosti, a myslia si, že to nemajú ako zmeniť. Chyba! Skúste o tejto zásadnej a prvej veci myslieť inak. Nie ste obeť systému. Vy začnite tvoriť systém, svoju novú realitu, a to tak, že prevezmete zodpovednosť za to, ako žijete, postupne bude pocit bezmocnosti ustupovať a vy budete mať silu na riešenia svojej situácie.

2 Nenávidíte prácu

Ono to nie je tak, že každú prácu nenávidíte, len tú svoju! Cítite sa v nej utláčaná, nerastiete, nikam sa neposúvate, doslova sa cítite využívaná až zneužitá. Väčšina bohatých ľudí svoju prácu miluje, musíte zaručene hľadať niečo, čo vám prinesie väčšiu pracovnú spokojnosť, inak sa nikam nepohnete. Budete uväznená v zlých pocitoch. A nevyhovárajte sa, že nič iné robiť nemôžete.

3 Nestaráte sa o seba

Len málo ľudí vidí spojitosť medzi životným štýlom a bohatstvom. Ale fakty hovoria, že ak sa o seba nestaráte, je to ovplyvnené vaším postojom k samej sebe. Čo na tom záleží, keď som taká troska a nemám na nič peniaze? Práve preto by ste mali začať rýchlo pracovať na sebahodnote, a to aj tak, že si doprajete zdravšie jedlo a viac pohybu. Koniec výhovorkám, lebo 10 vajíčok stojí menej ako mrazená pizza. A pohyb vám prečistí hlavu a zvýši sebaúctu.

Zuzka Koščová (36): Venujte pozornosť tomu, čo máte, a menej tomu, čo chýba

Zuzka Koščová
Zdroj: shutterstock, archív Z. K. a Ľ. M.

Túto mladú ženu už dlhšie po očku sledujem na sociálnych sieťach a nejaký ten rok robí naozaj to, čo ju baví. Pôvodne vyštudovala psychológiu, ale neskôr vyrábala šperky a písala knihy, tvorila rôzne kurzy a semináre pre ženy, a ako sama hovorí, téma hojnosti k nej prichádza spolu so sebarealizáciou. „Vždy som nadšene propagovala myšlienku, že je možné robiť to, čo milujeme, a zároveň z toho zarábať pekné peniaze. Hoci som posledné dva roky spracovávala nečakanú ocinovu smrť, takže ma to prirodzene ťahalo k iným, náročnejším témam. Toto leto sa však o slovo prihlásila zase téma hojnosti a inšpirácia mi nedala pokoj, až som vytvorila projekt Za poslaním a hojnosťou.“

Tabu treba zrušiť

Zuzka priznáva, že okolo témy bohatstva je príliš veľa tabu a negatívnych nálepiek. Napríklad bohatí ľudia sú často vnímaní ako zlí alebo nečestní. „S týmito nálepkami v sebe potrebujeme pracovať, ak si do života chceme peniaze pozvať. Napríklad tak, že budeme hľadať inšpiratívne príklady ľudí, ktorí sú bohatí a zároveň žijú pekne, dobre, majú hodnoty, s ktorými sme aj my v súlade. Dokonca im možno peniaze umožňujú nielen žiť v blahobyte, ale aj robiť niečo spoločensky prínosné, pomáhať iným. Len čo nájdeme viacero príkladov a budeme k nich pristupovať zvedavo a s otvorenou mysľou, tieto nežiaduce vzorce sa začnú rúcať.“

Cesta k lepšiemu životu

Chcela som od Zuzky, aby mi povedala, čo priťahuje do jej života hojnosť. Vyšli z toho tri slová: vďačnosť, nadšenie, zámer. „Vďačnosť za to, čo už máme a v akých oblastiach sa už bohatí cítime. Nadšenie z každého drobného úspechu, daru, z práce, maličkostí. Zámer – ako chceme peniaze alebo inú hojnosť ďalej použiť, čo s ňou chceme robiť, aký pocit nám má priniesť, ako poslúžiť,“ vysvetľuje, a ak sa o tomto chcete dozvedieť ešte viac, Zuzka pripravila zadarmo konferenciu, ktorú môžete pozerať aj z gauča doma na http://www.zuzanakoscova.sk/konferencia-za-poslanim-a-hojnostou.

Von z nedostatku

Náš pocit nedostatku určite ovplyvňuje veľa faktorov, ale niekde začať musíme, aby sa veci hýbali k lepšiemu. Zuzka odporúča, aby sme venovali pozornosť tomu, čo už v tejto chvíli máme, a čo najmenej tomu, čo nám chýba. Nemáme brať nič automaticky, ale byť vďačné aj za elektrinu, vodu, teplo, jedlo v chladničke, za ruky, nohy, partnera, deti… Podľa toho, čo nám v živote funguje a za čo sme skutočne vďačné. No dodáva, že je nutné takto pracovať s pozornosťou každý deň. Lebo čomu venujeme pozornosť, to rastie. „Veľakrát som zažila na vlastnej koži, že sa diali divy. A potom buďte otvorené, zvedavé, proaktívne. Obmedzte sťažovanie a skúste hľadať, čo sa dnes podarilo, čo vás potešilo...“ A na záver dodáva: „Som presvedčená, že všetci môžeme a dokážeme oveľa viac, než si myslíme.“

Ako to vidíme v redakcii

Veronika Maťová, webová editorka

Určite sú na svete dôležitejšie veci ako peniaze, ale nebudeme si klamať, ak vieme správne hospodáriť, život je jednoduchší. Odmalička som bola vedená, aby som šetrila a nemíňala peniaze na hlúposti, a to mi ostalo dodnes. Čo sa týka hospodárenia v našej domácnosti, samozrejme, vždy by to mohlo byť lepšie, ale základom je byť vďačný za to, čo máme, pretože, ak budeme pozerať iba na to, čo nám chýba, tak nikdy nebudeme spokojní.

Soňa Sedláčková, redaktorka

Hneď mi napadne fráza, že peniaze nie sú všetko a šťastie si za peniaze nekúpiš. Zároveň peniaze zohrávajú dôležitú úlohu v našom živote. Uvedomujem si to čoraz viac, najmä odkedy máme s priateľom hypotéku. Každý vníma dostatok financií inak. Čo je pre jedného málo, pre iného je dosť a naopak. Bolo by však skvelé, keby platy rástli zároveň so spomínanými výdavkami na živobytie. Myslím, že tak by bol zabezpečený dôstojný a šťastný život bez toho, aby sa človek trápil nad tým, či bude mať čo do úst.

Beata Suchá, editorka

Nemám desaťtisíce na účte ani „pracháča“ po boku, ale mám všetko, čo potrebujem. Práve od nastavenia našich potrieb sa odvíja pocit hojnosti a spokojnosti. Mám vlastný byt, nemám dlhy. Môžem si kúpiť pekné, hoci nie luxusné oblečenie a robí mi to radosť. Doprajem si kvalitné, zdravé jedlo. Môžem si dovoliť cvičenie vo fitku aj raz ročne dovolenku pri mori. Nepotrebujem najlepší mobil, domáce kino ani drahé auto, vozím sa na svojom prvom autíčku, pri ktorom si moje okolie občas aj zavtipkuje. Rodičia mi vštepili, že treba mať rezervu pre prípad choroby alebo neočakávanej udalosti, a toho sa držím. Priznám sa, nebaví ma venovať sa témam šetrenia na dôchodok a každý rok si hovorím, že sa o to začnem viac zaujímať, aby som na staré kolená neskonštatovala ako babička mojej kamarátky: Chcela som byť bohatá, ostala som chlpatá!

Martina Ďumbalová, redaktorka

Hovorí sa, že peniaze nie sú všetko, no bez nich by sa nám ťažko žilo. Bez nich by sme si nemohli dovoliť jedlo, pitie, lieky, vitamíny, ošatenie, bývanie. To, čo v živote potrebujeme. Stále sú však len nástrojom, ako získať ďalšie veci, no je dobré mať rezervu, čo nám ukázala aj pandémia. Kedysi, keď som ako študentka peniaze mala, kúpila som si, čo sa mi v danej chvíli páčilo, na čo som mala chuť. S vekom si uvedomujem, že reálne nepotrebujem všetko, čo sa mi páči a radšej si 2- aj 3-krát premyslím, či si to kúpim. Snažím sa skôr sporiť než bezhlavo utrácať. Je ťažko definovať, či mám nedostatok alebo nie. Je to vec pohľadu, životného štýlu, nastavenia. Ak človek spokojný nie je, musí s tým niečo urobiť, zariskovať a hlavne začať od seba. 

Zákony hojnosti podľa Ľubky Mackovej

Ľubka Macková
Zdroj: shutterstock, archív Z. K. a Ľ. M.

Lektorka kvantovej transformácie vedomia, ktorú nájdete aj na stránke www.lubicamackova.eu, vyberá 3 princípy z mnohých, ktorými si môžete rozmnožiť pocit hojnosti.

Princíp: Máme sa postarať, nie robiť si starosti.

Napríklad tak, že príjem musí byť vždy vyšší ako výdaj. Ak to tak nie je, dostávame významnú informáciu, že naše potreby si zaslúžia hlbšiu pozornosť a rešpekt. Vtedy je čas nanovo preskúmať svoju sebahodnotu a položiť si aj otázku, či sme v práci na správnom mieste, prípadne či výmena energie v podobe peňazí za to, kto sme a čo vieme, je rovnovážna.

Princíp: Slobodná štedrosť tvorí vždy ďalšiu štedrosť

Vždy, keď dávame s radosťou, z bodu vnútornej slobody, „prajúcnosti“ a uznania voči druhému človeku, dostávame sa do prúdu energie, ktorá nás nesie ako na vlne k ďalšej štedrosti, smerovanej k nám. Už mnohokrát sa mi stalo, že som niekoho spontánne a zo srdca obdarovala a okamžite som bola obdarovaná z inej strany. Tento princíp je však citlivý na vypočítavosť. Ak by ste s ním chceli kalkulovať, nefunguje to, pretože nosným prvkom jazdy na tejto vlne je práve spomínaná energia skutočnej štedrosti.

Princíp: Sebaúcta – čestnosť k sebe a iným

Vždy, keď dodržiavame čestný prístup v otázkach narábania s peniazmi, vo vzťahu k sebe aj k iným ľuďom, zabezpečujeme tak určitý druh energie, ktorá nás chráni a tvorí cestu k pekným zážitkom s hojnosťou. Ten druh energie tvorí našu sebaúctu. Môžeme o sebe zmýšľať dobre a ctiť si seba. Sebaúcta nám umožňuje správať sa k sebe tak, aby sme samy seba neuvádzali ohľadom materiálnej hojnosti do ťažkých situácií.

Viete, že...

78 % chudobných ľudí si viac alebo menej často pozrie nejakú reality šou? Naopak, až 94 % bohatých ľudí ich nesleduje vôbec. Máte predsa tisíc možnosti, ako svoj voľný čas tráviť viac produktívne.

Čitateľky na Facebooku prezradili 

Čo by ste si dopriali, keby ste boli superbohatá?

Hana SloB: Vrazila by som ich do seba... Plnila by som si sny… Zriadila by som si kliniku plastickej chirurgie a kúpila by som si auto, aké chcem a nie na aké mám. Sebecké? Hej.

Natália Lomnická: Vyplatila by som, čo treba, zabezpečila deti a dala si urobiť nové zuby. A potom by isto prišli aj nejaké rozmary, ako to už býva, keď nevieš, čo s peniazmi. Niečo aj tým, ktorí to potrebujú.

Milka Sádecká: Keby som bola superbohatá, postavila by som si fabriku ako Tomáš Baťa a dala svojim zamestnancom byty do života ako motiváciu pracovať čestne a dobre pre moju firmu... A založila by som si charitatívnu spoločnosť pre týrané a opustené ženy s deťmi.

Mária Purdeková: Išla by som na dovolenku, hneď potom by som si kúpila dom, kde by som nemala žiadnych susedov. Zobrala by som si psíka z útulku a pomohla ľuďom bez peňazí a chorým.