Čo sa sluší a čo nie, čiže pravidlá etikety, už dávno nie sú o tom, ako sa správať vo vyberanej spoločnosti. Sú o slušnosti, ktorá medzi ľuďmi vytvára kultivované vzťahy.

Slušnosť nadovšetko

Spomeňte si len, koľkokrát ste si povzdychli, že džentlmeni snáď načisto vyhynuli. A pravidlá vo vzťahu muž-žena sú v tomto prípade naozaj len špičkou ľadovca. „Dôležité je, aby tie pravidlá, ktorých nie je veľa, človek ovládal. A zároveň, aby si uvedomil, že v zahraničí, v inej kultúre, môžu byť iné. Mal by sa aspoň zhruba oboznámiť s odlišnosťami – nie preto, aby ich nevyhnutne napodobňoval, ale aby bol na ne pripravený,“ radí odborníčka na spoločenskú etiketu a protokol Deana Lutherová.

Jednotlivé normy sa utvárali postupne v priebehu dlhých rokov, či dokonca storočí, a každá z nich má svoje racionálne jadro. Napríklad bežné podanie pravej ruky pôvodne znamenalo jasný signál, že človek nedrží zbraň, a že vás teda neprišiel postreliť, ale osloviť.

Zásady správania, čiže prvej spoločenskej etikety, vraj ako prvý spísal v roku 2500 pred Kristom staroegyptský veľkňaz Ptahhotep pre svojho syna. Či to malo pozitívny vplyv na jeho výchovu, nevieme, no pravidlá správania v písomnej forme vznikali ďalej – aj vďaka Aristotelovi, Horáciovi či Cicerovi.

Za samotný pojem etiketa môžeme vďačiť Francúzom z kráľovského dvora Ľudovíta XIV. „Záhradník vo Versailles sa vraj hneval, keď mu šľachta stúpala na jeho kvetinové aranžmány, a s dovolením kráľa zapichoval do zeme tabuľky – etikety, na ktorých predpisoval vhodné správanie,“ objasňuje Deana Lutherová.

V priebehu niekoľkých storočí sa objavili stovky príručiek slušného správania, jedna dokonca aj od šestnásťročného Georgea Washingtona. Budúci prvý prezident USA napríklad radil: „Nespi, keď iní rozprávajú, neseď, keď ostatní stoja, nehovor, keď máš mlčať, a nekráčaj, keď ostatní zastali.“ Etiketa sa mimochodom dlho vyučovala aj v školách, pričom zahŕňala nielen návody, ako správne pokľaknúť pred učiteľom, ale napríklad, aj ako správne použiť príborový nôž namiesto špáradla (!).

Byciklovať sa s mužom? Ani náhodou!

V našich zemepisných šírkach sa stal legendou Jiří Guth-Jarkovský, ktorý o etikete napísal rovno niekoľko prác a ako odborník v tejto oblasti sa stal ceremoniárom kancelárie prezidenta T. G. Masaryka. Jarkovského Společenský katechizmus sa stal základom moderných príručiek a niektoré z pravidiel, platných ešte na začiatku dvadsiateho storočia, dnes čítame so slzou v oku.

„V tých časoch bolo napríklad nepredstaviteľné, aby sa žena išla bicyklovať sama s mužom, ba dokonca nemohlo ísť ani o jej bratranca. No v sprievode svojho otca alebo brata sa mohla bicyklovať,“ usmieva sa lektorka Miriam Miková. Po 2. svetovej vojne nastávajú revolučné zmeny a zďaleka nielen v bicyklovaní.

Pravidlá totiž prestali byť normami správania medzi aristokraciou a začali uznávať zásadu, že ku každému treba pristupovať s rovnakou úctou. A aj napriek liberálnym časom, plným rovnoprávnosti pohlaví, demokracie a nepredstaviteľných komunikačných technológií, dodnes rastie dopyt po kurzoch spoločenskej etikety či biznis protokolu a objavujú sa dokonca nové pravidlá. Áno, aj internet, aj mobily, aj mailová komunikácia majú svoje „novodobé dekórum“.

V minulom storočí sa výrazne zmenilo postavenie ženy v spoločnosti, i keď vybojovaná rovnoprávnosť sa v realite „mierne“ líši od pôvodných ideálov. „Často si všímam, že muž si sadne prvý do auta, čaká za volantom, a jeho manželka sa ešte len teperí s nákupnými taškami. Matka je v rodine mnohokrát posledná. Všetci si naložia, začnú jesť, a ona ešte obsluhuje. Pritom práve matka má mať v rámci rodiny najčestnejšie postavenie,“ hovorí odborníčka na spoločenskú etiketu a protokol Adela Makovinská.

A Miriam Miková dodáva: „Pravidlá spoločenskej etikety stavajú ženu na piedestál zdvorilého správania a diplomatického, jemného štýlu v komunikácii. Ak ženy nezabudnú na svoju úlohu v dnešnej dobe a budú vedieť rozlíšiť spoločenskú a pracovnú sféru, stále budú medzi nami ozajstné dámy, ktoré majú správanie, výzor, komunikáciu, dušu, srdce a mozog na pravom mieste a ktoré budú vzorom pre svoje dcéry, okolie a ďalšie generácie, aby pojem dáma nevymrel.“

Predstaviť sa, najesť sa, upraviť sa alebo prežiť nejakú recepciu bez väčších trapasov sa zdá byť relatívne zvládnuteľná úloha. Podľa odborníčok však máme paradoxne práve v týchto situáciách najčastejšie problémy. Záchranu ponúkajú školenia, semináre aj individuálne poradenstvo, no ani tá najlepšia teoretická príprava ešte nezaručuje úspech.

„Človek má vtedy dobré spôsoby a vystupovanie, keď sa vie prispôsobiť okolnostiam, situácii a ľuďom, s ktorými je práve v kontakte. Ak by ste sa správali s úzkostlivou zdvorilosťou tam, kde také správanie pôsobí umelo a cudzo, tak by vás ľudia neprijali a aj vy by ste cítili ich odstup. Človek má byť vnímavý, má si pestovať takt a emocionálnu inteligenciu, aby sa vedel prispôsobiť, a zároveň odhadol správnu mieru svojho vystupovania. Pravidlá treba vedieť používať s ľahkosťou a prirodzenosťou. A v tom spočíva princíp dobrého vystupovania,“ zdôrazňuje Deana Lutherová.

A ešte niečo. Ak sa vaša spokojnosť s vlastným vystupovaním doteraz opierala iba o fakt, že vás na nevhodné správanie nikto neupozornil, kráčate po tenkom ľade. Jedna zo zásad etikety je totiž staré známe: poukazovať na prehrešky niekoho iného sa jednoducho nepatrí.

Žena rovná sa dáma! Buďte vnímavé a ukážte to všetkým

Výber pre vás

Žena rovná sa dáma! Buďte vnímavé a ukážte to všetkým

Súvisiace články

Ladislav Špaček: Václav Havel sa nevedel hádať

Výber pre vás