RETRO predmety zo socializmu vás vrátia do detstva: Toto mal doma hádam každý! NOSTALGIA

Spomínate si na tieto košíky? Spomínate na potraviny, ktoré ste do tých košíkov za socializmu vkladali? Spomínate na chuť mlieka s rožkom, na chrumkavú kôrku chleba so soľou?

A takto sa v nedávnej minulosti v obchodoch vážilo. Vedeli by ste na takejto váhe odvážiť pol kila slaniny?

Zvykli ste si aj vy v potravinách kupovať tieto malinovky? Ktorú príchuť ste mali najradšej?

Takýto mlynček na kávu nemohol v osemdesiatych, či deväťdesiatych rokoch minulého storočia chýbať ani v jednom obchode. A tá vôňa, akou rozvoniaval obchodík, keď sa v ňom mlela káva...

Topánočky na nôžky predavačiek. Pracovali ste v tom čase v obchode? Spomínate si na to, ako sa vám v nich chodilo? Obuli by ste si také topánky aj dnes?

Výberové toaletné mydlá s dezinfekčnou prísadou, aj s vôňou konvalinky.

Dnes sa ešte stále vyrábajú rádiá v podobnom dizajne. Originálne a stále funkčné sa ale predávajú aj za desiatky eur. Zberateľ zaň dá pokojne aj stovku, ak je v špičkovom stave a mnohé v takom stave stále sú.

Viacerí vravia, že zážitok z hudby je s vinylovými platňami oveľa väčší, ako keď sa hudba prehráva na moderných prístrojoch.

Kotúčový magnetofón, ktorý sme volali kotučák. Aké pesničky ste si na ňom púšťali?

Spomínate si ešte na takéto televízory z čias socializmu? Tiež ste boli vy diaľkovým ovládačom?

Schválne. Ukážte fotografiu svojmu potomkovi a spýtajte sa ho, či vie na čo sa pozerá a ako by na tomto telefóne vytočil číslo.

Tiež ste mali presne takýto telefón doma? Nebolo by krásne, ak by sme ním mohli zase zavolať a nebolo by úžasné, ak by sme sa ním vedeli dovolať babke a dedkovi do neba?

Takéto telefónne búdky kedysi stáli v každom meste na mnohých miestach. Najmä v zime bol zážitok z nich telefonovať, keď za oknom padal sneh a vonku ho bolo takmer po pás. Spomínate si na zimu z roku 1987? A spomeniete si na to, ako vonku snežilo a vy ste telefonovali z takejto búdky babke, či môžete prísť na obed, a či vám uvarí dobrú slepačiu polievku a upečie oškvarkové pagáče?

Tak, dnešní kameramani, a teraz buďte frajeri! Viete si predstaviť točiť s takouto obrovskou, ťažkou kamerou? Je pravda, že filmovanie sa od tej doby výrazne zjednodušilo a teraz už aj profesionáli z televízií dokážu spraviť kvalitné zábery mnohokrát aj obyčajným mobilom.

Takéto pracie prášky vyrábali v závode v Novom Meste nad Váhom. Závod už je dnes zrušený a na jeho mieste stojí obchodné centrum. Prací prášok z neho stál 15 korún, čo je dnes v prepočte približne 0,62 eura. Viete si predstaviť, že by dnes stál prací prášok tak málo?

Školská taška bola súčasťou outfitu každého malého školáka. Tiež ste vlastnili takúto, alebo podobnú školskú tašku? Máte ju ešte stále niekde na povale?

Kto nemal doma takýto glóbus? Tiež ste na ňom hľadali miesta, kam by ste sa chceli ísť raz pozrieť? A keď ste už tú možnosť mali, nemali ste peniaze, za ktoré by ste cestovali?

Šlabikár pre prvý ročník základnej školy nechýbal v školskej taške žiadneho malého prváčika.

Kedysi sa počítalo na takomto retro počítadle.

Žehlička. Od čias socializmu sa ani veľmi nezmenila a mnohí Slováci ju používajú dodnes. Máte pocit, že aj dnešné výrobky vydržia toľký čas, ako predmety z minulosti? Napríklad ako táto žehlička?

Rohová lavica je kapitola sama o sebe. Dodnes o nej medzi pamätníkmi kolujú vtipy, že do jej úložného priestoru sa dal zmestiť celý byt.

Vedeli by ste dnes odvážiť suroviny v tejto kuchynskej váhe? A schválne, koľkí z vás ju používajú dodnes napriek tomu, že doma majú najnovšie elektronické váhy? Do tejto nebolo treba meniť batériu.

Takéto hračky za našich detských čias strážili náš pokojný spánok.

Váha. Aj tá vaša ukazovala pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi oveľa menej ako tá, ktorú máte doma dnes?

Takáto, alebo podobná soška bývala v minulosti súčasťou každého bytu.

Na retro bazároch sú sošky z čias socializmu veľmi žiadané a dajú sa predať aj za pomerne vysokú cenu niekoľkých desiatok eur.

Kožená kabelka. Väčšinou v nej ženy nosili malé zrkadielko, pudrenku, rúž, kľúče od bytu, peňaženku a látkovú vreckovku. Mobil by ste v nej hľadali zbytočne. V tej dobe ešte neexistoval.

Nekrepovaný toaletný papier z juhočeských papierní, ktorý stál na dnešné pomery neuveriteľných 1,30 korún.

Toaletný papier. Dvesto listov stálo 1,30 korún.

Tiež ste chodili na nákup s takouto taškou? Spomínate si, čo všetko sa do nej zmestilo? Kdeže by sme vtedy brali ku každému nákupu novú igelitovú tašku.

Pražená zrnková káva. Jej cena bola za socializmu 12 korún, čo je v prepočte približne 0,49 eura.

Juj, koľko sme sa na takejto trojkolke ako deti v lete navozili. Za nami vtedy kráčala mama s mladším súrodencom v kočíku, kým my sme si užívali bezstarostné detstvo.

Schválne, vedeli by vaše deti, čo je toto? Môžete im vysvetliť, že tu sme označovali cestovné lístky.

Budovateľské obrazy odkazujúce na pracujúci ľud nechýbali kedysi v žiadnej väčšej inštitúcii.

Dnes už je tento gauč síce retro, zrejme všetci sme ho vymenili za najnovšie moderné kúsky, ale niektorí ľudia si ho z nostalgie nechali. Tento vyzerá, akoby len nedávno vyšiel z výrobnej linky.

Biblia, budík, okuliare. Vyzeralo to aj takto na stolíku vašich starých rodičov, aj keď biblia v tom čase nebola práve "povinnou literatúrou"?

„V múzeu máme potraviny, krčmu, časť, kde sú televízory, gramorádiá, školu. Máme tu výstavy. Momentálne je tu výstava Prievidza na starých pohľadniciach. Máme tu staré telefóny a aj byt, ako vyzeral za socializmu,“ hovorí Žaneta Wohlandová z múzea.

"Tiež som bola diaľkovým ovládačom takéhoto televízora," ukazuje so smiechom Ž. Wohlandová.

Zabudnuté klenoty z čias bývalého režimu. Súčasná generácia by dnes nad nimi ohrnula nos, v minulosti pritom boli často nedostatkovým tovarom.

K tejto hre sme nepotrebovali ako deti žiadnu spoločnosť. Drevené kocky mali na každej strane nalepený iný kúsok väčšinou rozprávkového obrázku. Po poskladaní sa ukázal celý obrázok. Bola to zábava na celé hodiny.

Kto by nepoznal spoločenskú hru Kloboučku hop? Obsahovala odpaľovaciu rampu, hrací terč a niekoľko klobúčikov v rôznych farbách. Každý hráč strieľal na terč pomocou odpaľovacej rampy štyrikrát, vždy klobúčikom inej farby. Dôležité bolo, do ktorého farebného otvoru klobúčik zapadol. Pri tejto hre bolo vždy o zábavu postarané.

Tiež ste hrávali s rodičmi Človeče, nehnevaj sa?

Spálňa s tapetami, ktoré nesmeli chýba v žiadnej izbe.

Súčasťou daru múzeu boli okrem hračiek aj predmety dennej potreby.

Gabovej mame sa zunovalo cestovať na výlety preplnenými autobusmi či vlakmi.